Quo vadis digitalizácia trestného konania?

Mgr. Ing. Matej BIROŠ, LL.M.

ABSTRAKT

Článok analyzuje asymetriu v digitalizácii trestného konania v Slovenskej republike. Kým orgány činné v trestnom konaní a súdy využívajú interné informačné systémy, spolupráca s advokátom zostáva v analógovej dobe. Súčasný stav vývoja je konceptom „digitálneho feudalizmu“ – izolované ostrovy rezortných databáz bez vzájomnej interoperability. Analýzou súčasnej funkcionality sa navrhuje evolučný prechod k zdieľanému digitálnemu ekosystému, ktorý by odstránil duplicity, znížil administratívu a reálne naplnil princíp rovnosti zbraní a právo na primeranú dĺžku konania.

Kľúčové slová: trestné konanie, informačný systém, digitalizácia, efektivita

ABSTRACT

Quo vadis digitization of criminal proceeding?

The article analyzes the asymmetry in the digitization of criminal proceedings in the Slovak Republic. While law enforcement agencies and courts use internal information systems, cooperation with attorneys remains stuck in the analog era. Thisf development is characterized by a concept of “digital feudalism” – isolated islands of departmental databases lacking mutual interoperability. Based on an analysis of current functionality, the article proposes an evolutionary transition to a shared digital ecosystem that would eliminate duplication, reduce the administrative, and effectively fulfill the principle of equality of arms and the right to a reasonable duration of proceedings.

Keywords: criminal proceeding, information system, digitalization, effectivity

Úvod

Skúmanie problematiky využívania informačných systémov zefektívňujúcich spoluprácu subjektov v trestnom konaní odhaľuje výrazný nedostatok, až takmer absenciu odbornej literatúry. Vedecké výstupy v tejto oblasti existujú len vo forme úvah aj kvôli nedostupnosti analýz efektivity a prínosov súčasných informačných systémov zo strany štátnych orgánov. Prístupy k hodnoteniu informačných technológií určených pre kolaboráciu orgánov činných v trestnom konaní sú zvyčajne jednostranne zamerané buď na technický, alebo naopak, výlučne na právny aspekt, pričom komplexná interdisciplinárna analýza potrieb a redukcie plytvania časom (najmä zjednodušením či odstránením administratívnych úkonov) v zásade úplne absentuje. V právnej oblasti skúmania sa publikácie k možnostiam elektronizácii trestného konania sústreďujú najmä na skúmanie otázok súvisiacich s právnou úpravou ochrany a osobných údajov[1] a procesnými garanciami, napr. doručovanie.[2] Tieto štúdie sa opierajú o tradičné právne intraodvetvové metódy, najmä formou analýzy a interpretácie trestno-procesnej legislatívy a jej aplikáciou na nové technologické nástroje. Medzi (nielen) Trestným poriadkom ustanovené garancie trestného konania nespochybniteľne patrí aj právo na jeho primeranú dĺžku. Bez aspoň elementárnej digitalizácie trestného konania nemožno považovať v roku 2026 plnenie tejto garancie štátom za uspokojivé.

Digitalizácia a modernizácia trestného konania prostredníctvom informačných technológií predstavuje jednu z najvýznamnejších celospoločenských výziev súčasného trestno-právneho systému Slovenskej republiky, ktorej zvládnutie je objektívne oneskorené minimálne o jednu dekádu, navyše, aj v súčasnosti bez konkrétnej vízie implementácie funkčného riešenia v dohľadnej budúcnosti. Nanešťastie, súčasný záujem o pseudomodernitu podnecuje skôr akademické fabulácie o čiernych skrinkách generatívnych jazykových modelov, tzv. umelej inteligencii, a s ňou spojeným nahradzovaním úvahových a hodnotiacich činností vyšetrovateľa, prokurátora, obhajcu či sudcu. Akademické skúmanie dopadov technológií veľkých jazykových modelov umelej inteligencie na právo sa síce má zoberať potenciálom takejto novej technológie, z pohľadu trestného práva procesného však ide len o atraktívny módny trend a táto technológia zďaleka nevyspela do roviny akejkoľvek relevantnej aplikability na tak garančne prísne právne odvetvie, akým je trestné právo.

S rastúcim technologickým pokrokom sa oprávnene zvyšujú nároky spoločnosti na efektivitu vyšetrovania a justičného systému. Doterajší evidentný neúspech širšej digitalizácie trestného konania vyvoláva potrebu opätovne preskúmať legislatívne, doktrinálne a praktické aspekty implementácie moderných informačných technológií do trestného konania za účelom jeho objektívneho zefektívnenia, najmä formou odstraňovania zintenzívňujúcej sa repetitívnej administratívnej záťaže podloženej archaickým listinným vedením trestného spisu. Namiesto marketingovo atraktívnych úvah o algoritmickej automatizácii odbornej duševnej činnosti má štát naliehavú povinnosť splatiť úročiaci sa technologický dlh spoločnosti v organizácii trestného konania, najmä čo do spolupráce subjektov a v porovnaní s civilným sporovým procesom.

1 Podklad pre zaradenie trestného e-spisu pod právo na primeranú dĺžku trestného konania

Efektivitu, prípadne niektoré jej teleologické synonymum, kladie zákonodarca osobám zúčastňujúcim sa na trestnom konaní primárne v ústave, procesnom práve, alternatívne je však identifikovateľná aj v predpisoch upravujúcich výkon právnych povolaní.

Trestný poriadok zavádza kritérium temporálnej efektivity prierezovo – úvodom zákonodarca inkorporoval základný rámec efektivity už do elementárnej zásady práva na prejednanie trestnej veci v primeranej lehote.[3] Trestný poriadok síce explicitne nestanovuje, aká konkrétna celková lehota je v trestnom konaní považovaná za primeranú, prierezovo však stanovuje dôležité procesné lehoty, ktoré bezpochyby plnia funkciu nástroja na zabezpečenie časovo efektívneho trestného konania. Týchto zefektívňujúcich procesných lehôt je možné prierezovo identifikovať množstvo,[4] ich plný výpočet však nie je účelný a ani to nie je autorským zámerom – ich existencia však potvrdzuje hypotézu, že zákonodarca v Trestnom poriadku vyjadril explicitný záujem na rýchlosti trestného konania už v roku 2005.[5] S ohľadom na historické okolnosti procesu rekodifikácie Trestného poriadku, stav vtedajších informačných technológií a ich dostupnosť, či stav spoločenskej adaptácie na technológie v kontexte doby, nemožno rozumne predpokladať, že zákonodarca v podmienkach Slovenskej republiky mohol už v tom čase kvalifikovane zvážiť budúci potenciál informatizácie spoločnosti a systematicky zahrnúť potrebný podklad pre budúcu digitalizáciu do rekodifikačného procesu Trestného poriadku.[6]

Potenciálne prvou elegantnou možnosťou ako inkorporovať moderné informačné technológie do trestného konania bolo schválenie Zákona o e-Governmente,[7] avšak zákonodarca naopak už v prvom účinnom znení v Čl. VII novelizoval Trestný poriadok doplnením § 66a Trestného poriadku, ktorým pôsobnosť Zákona o e-Governmente na účely trestného konania nanešťastie zmaril. K tomuto vylúčeniu došlo na základe pripomienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Medzirezortnom pripomienkovom konaní k Zákonu o e-Governmente, avšak legislatívno-technické prevedenie nezodpovedalo tejto pripomienke v celosti – ministerstvo požadovalo s ohľadom na procesné garancie vylúčiť z doručovania len fyzické osoby, zákonodarca však hlbokou orbou vylúčil z procesného doručovania aj elektronickú komunikáciu s obhajcom. Osem rokov po rekodifikácii Trestného poriadku nepovažoval zákonodarca (samozrejme, pri zachovaní procesných záruk v trestnom konaní) za akceptovateľné, aby bol inštitút doručovania, s ktorým sa síce spájajú závažné dôsledky, hoc z pohľadu obvineného, resp. obžalovaného čo i len fakultatívne, alebo z pohľadu obhajcu aspoň konsenzuálne, sprostredkovaný modernými informačnými technológiami.

V Trestnom poriadku sa síce zásada na prejednanie veci v primeranej lehote neuprednostňuje pred iné zásady chrániace hierarchicky významnejšie práva, napríklad nie je možné odôvodňovať efektívnosťou konania porušenie zásady náležitého zistenia skutkového stavu,[8] pretože záujem na spravodlivom konaní predchádza jeho hospodárnosti.[9] Konkurencia časovej efektívnosti trestného konania a iných základných trestno-procesných garancii je vždy otázkou komplexného posúdenia okolností individuálneho trestného konania a často nie bez súčasného hodnotenia vlastnej procesnej aktivity jednotlivých subjektov trestného konania. Existujúcim aplikačným problémom je, že nedôvodné prieťahy v trestnom konaní sú v súčasnosti generované systémovo, a to princípom jeho organizácie, t. j. úmerne s narastajúcou kvantitou listín násobenou počtom osôb. Každé opakované vytlačenie listiny, jej skenovanie, vkladanie do obálky, zasielanie, poštové návratky, registratúrny proces a celá listinná administrácia plytvá časom a pozornosťou osoby, u ktorej je mrhané štátom subvencovaným vzdelaním namiesto efektívnejšej utilizácie do odbornej činnosti.

Trestné konanie by s ohľadom na už samotný dopad jeho faktického vedenia na život osoby, proti ktorej sa vedie, malo byť časovo regulované najprísnejšie. Neprimeraná dĺžka trestného konania môže byť aj poľahčujúcou okolnosťou.[10] Konkurenčne legislatívnemu ukotveniu a praxi trestného konania, ostatné procesné prepisy sú k otázke prieťahov paradoxne často ešte prísnejšie. V oblasti súkromného sporového práva sa zákonodarca ohľadne temporálnej efektívnosti civilného sporového konania vyjadruje v Civilnom sporovom poriadku explicitnejšie, a to kladením na zreteľ tak stranám sporu ako aj súdu.[11] V Správnom súdnom poriadku je súdu stanovená povinnosť postupovať hospodárne synonymicky Civilnému sporovému poriadku, navyše, Správny súdny poriadok zintenzívňuje požiadavku efektivity stanovením právomoci súdu sankcionovať zjavne „neefektívne“ kroky účastníkov konania.[12] Analogicky Trestnému poriadku, ustanovenia presadzujúce časovo efektívny priebeh konania sú v ostatných procesných kódexoch prítomné v celom ich rozsahu – v prípade Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku často aj ekvivalentnými formuláciami. Táto definičná ekvivalencia efektivity má korene pravdepodobne v paralelnom vývoji oboch kódexov a je aj s ohľadom na odlišné oblasti práva pravdepodobne dôsledkom úzkej spolupráce legislatívnych autorských tímov zákonodarcu pri rekodifikácii Občianskeho súdneho poriadku.

Legislatívne požiadavky efektívnosti sa nachádzajú aj v osobitných predpisoch, v zmysle ktorých sa vykonávajú právnické povolania. Zákon o advokácii explicitne ukladá povinnosť advokátovi konať hospodárne v § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Ekvivalentne zákonodarca ustanovil efektívne konať bez zbytočných prieťahov aj prokurátorom v § 5 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Induktívne je možné identifikovať požiadavku efektivity aj v § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, kde sa zákonodarca zaoberal prieťahmi v konaní dôrazne. Zákonodarca neopomenul zahrnúť požiadavku efektivity ani pre osoby uplatňujúce právny poriadok v exekutíve – do Správneho poriadku v § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok.

K úplnosti vyhodnotenia podkladu práva na primeranú lehotu v trestnom konaní je nutné doplniť aj ústavný a medzinárodný rozmer tak z normatívneho hľadiska, ako aj z rozhodovacej praxe príslušných autorít. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach odkazuje na neprípustnosť prieťahov špecificky pre trestné konanie vo viacerých ustanoveniach, napr. Čl. 9 ods. 3 a Čl. 14 ods. 3 písm. c). Európsky dohovor o ľudských právach subsumuje právo na primeranú dĺžku konania pod širšie právo na spravodlivý proces podľa Čl. 6, ods. 1 a rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva vykreovala štyri obligatórne a jedno fakultatívne kritérium na posudzovanie naplnenia práva na primeranú dĺžku konania. Podstatné z pohľadu systémovej integrácie moderných informačných technológii do trestného konania určených k zefektívneniu spolupráce subjektov je tretie obligatórne kritérium Európskeho súdu pre ľudské práva, teda postup štátnych orgánov, a fakultatívne kritérium počtu úrovní súdnej právomoci. Priznanie porušenia práv sťažovateľa v dôsledku nevyužívania ani len základných informačných technológií ako podkladu pre systémovo vznikajúce prieťahy v trestnom konaní síce v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva zatiaľ nie je možné evidovať, pri zachovaní súčasného status quo však bude na mieste v blízkej budúcnosti za vhodných skutkových okolností preložiť Európskemu súdu pre ľudské práva na posúdenie aj otázku technologického dlhu Slovenskej republiky pri spolupráci subjektov v trestnom konaní, najmä v komparácii s ostatnými modernejšími vnútroštátnymi konaniami. Ústava Slovenskej republiky priznáva právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov v Čl. 48 ods. 2 a Ústavný súd Slovenskej republiky definitívne harmonizoval svoju rozhodovaciu činnosť k prieťahom s kritériami Európskeho súdu pre ľudské práva nálezom I. ÚS 183/2013.

Z uvedených príkladov všeobecných legislatívnych požiadaviek tak na právne konania ako aj na výkon s právom spojených povolaní vyplýva, že kladenie dôrazu na temporálnu efektivitu je širokospektrálnym a explicitným úmyslom zákonodarcu, ktorý však exekutívna vetva štátnej moci z pohľadu systémovej implementácie moderných informačných technológii do trestného konania dlhodobo a hrubo zanedbáva.

2 Aktuálna prax v kvartete polícia, prokurátora, súdy a advokácia

V kontexte tlaku na zvyšovanie efektivity trestného konania a rešpektovania práva na primeranú dĺžku trestného konania už moderné informačné technológie nepredstavujú len voliteľný doplnok, ale conditio sine qua non pre organizáciu spolupráce subjektov. Na účely hodnotenia aktuálnej praxe je potrebné zmapovať funkcionalitu súčasných primárnych informačných systémov, ktoré už dnes podporujú subjekty v trestnom konaní, avšak bez skúmania technológií s úzkoprofilovaným dôkazným zameraním, kriminologických databáz či medzinárodných platforiem. Informácie k tejto analýze boli získané z verejných zdrojov a štruktúrovanými rozhovormi s expertmi z aplikačnej praxe – vyšetrovateľmi, prokurátormi a zástupcami ministerstva spravodlivosti.[13] Cieľom bolo predovšetkým získať komparatívne dáta o empírii využívania existujúcich kolaboračných technológií, súčasných možnostiach a plánoch o ich budúcnosti vzájomného prepájania.

Pred deskripciou konkrétnych nástrojov je však nevyhnutná kritická reflexia súčasného stavu. Základným postulátom funkčného informačného systému je jeho užívateľská a systémová bezobštrukčnosť podporujúca efektívnu kontinuitu trestného konania, na ktoré je na účely tejto optiky skúmania nahliadané najmä ako na organický tok informácií od trestného oznámenia až po meritórne rozhodnutie. Digitálna spolupráca by preto mala primárne kopírovať tento informačný tok a odstraňovať bariéry výmeny dát medzi subjektami. Úvodom je nutné konštatovať, že doterajšiu históriu digitálnej spolupráce v trestnom konaní nemožno zhodnotiť inak ako koncepčný neúspech. Namiesto jednotného digitálneho ekosystému trestného konania sme svedkami budovania „rezortných sídiel“ – uzavretých poloizolovaných systémov, ktoré reflektujú len vnútorné potreby ich obstarávateľov. Tento stav v doktríne informačných technológií, označovaný ako „digitálny feudalizmus“, bol v komerčnej sfére väčšinovo prekonaný v prvej dekáde 21. storočia,[14] pretože z logiky jeho vnútorného usporiadania bráni užívateľskej interoperabilite.

Autor má za to, že absenciu elementárneho spoločného dokumentového servera s náležite odstupňovanými prístupovými právami k obsahu elektronického spisu pri súčasnej dostupnosti moderných informačných technológií možno hypoteticky interpretovať ako narušovanie konceptu materiálneho právneho štátu v oblasti práva na spravodlivý proces, resp. jeho komponentu primeranej dĺžky konania. Pokiaľ nenastane paradigmatický obrat od budovania izolovaných databáz k budovaniu spoločných procesných systémov zahŕňajúcich všetky subjekty vrátane obhajoby, zostane idea rýchleho a spravodlivého procesu len nenaplnenou proklamáciou dôvodových správ a žiadostí orgánov verejnej moci o nenávratné finančné príspevky na vývoj informačných systémov. Stojí za zmienku, že Rada ministrov Rady Európy prediktívne odporúčala riešiť tento problém v trestnom konaní rámcovo už v roku 1995, cit. preklad: „Informačné technológie by mali byť prispôsobené práci a požiadavkám príslušných orgánov trestného súdnictva, ako aj konečným používateľom týchto informácií. S poslednými menovanými by sa malo konzultovať ohľadom ich požiadaviek v tejto veci.“[15] Modernizácia nevyžaduje reštart vývoja, ale integráciu informačných rozhraní medzi existujúcimi primárnymi systémami.

2.1 Prokuratúra – PATRICIA

Digitalizácia úloh prokuratúry Slovenskej republiky je dlhodobý proces zameraný na zefektívnenie trestného konania a zníženie administratívnej záťaže. Ústredným nástrojom je informačný systém PATRICIA (ďalej aj „IS PTCA“), dodávaný spoločnosťou DATALAN, a. s. Tento uzavretý systém, neprístupný tretím stranám, slúži primárne na evidenciu udalostí, správu elektronických spisov a generovanie štatistík.

Jeho genéza siaha do roku 2006, pričom do plnej prevádzky bol zavedením personálnej agendy a ďalších funkcií uvedený v roku 2010. Strategický posun nastal po roku 2018, kedy sa zintenzívnili snahy o integráciu s policajným informačným systémom Manažment vyšetrovacích spisov (ďalej aj „MVS“).[16] Cieľom bolo vytvoriť digitálne rozhranie pre plynulý tok dokumentov medzi vyšetrovateľom a prokurátorom, čím by sa eliminovalo duplicitné skenovanie a fyzické doručovanie. Hoci kľúčová dohoda o integrácii bola podpísaná v januári 2021 a v roku 2022 prebehlo úspešné testovanie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru a Okresnej prokuratúre v Pezinku, k celoplošnému nasadeniu doteraz nedošlo.

V trestnom konaní plní IS PTCA nezastupiteľnú úlohu ako nosná platforma pre elektronický spis prokuratúry. Prístup k spisom je striktne adresný a viazaný na konkrétne pridelenie veci, pričom každé nahliadnutie aj nadriadeným je riadne monitorované a zaznamenávané. Záznam obsahuje všeobecnú kategóriu prístupov aj detailnú administratívnu vrstvu, čím je zabezpečená plná preskúmateľnosť histórie úkonov a prístupov. Napriek svojej dôležitosti systém vykazuje značný modernizačný dlh. Generálny prokurátor vo verejne dostupných ročných správach opakovane upozorňuje na technologickú zaostalosť podfinancovaním tejto oblasti prokuratúry, v dôsledku čoho sa prevádzkuje hardvér po plánovanej životnosti, často aj na zastaraných operačných systémoch bez funkčnej podpory výrobcu. Rigidita systému navyše komplikuje zavádzanie štatistických kategórii nových foriem kriminality, napríklad kybernetickej.[17]

Pozitívnym krokom vo vývoji digitalizácii prokuratúry je vydanie Príkazu generálneho prokurátora č. 5/2025 o registratúrnom poriadku, ktorý zintenzívňuje povinné využívanie elektronických spisov v IS PTCA. Po funkčnej stránke IS PTCA teda postačujúco zvláda funkciu interného systému prokuratúry, jeho budúcnosť pre objektívne zefektívnenie trestného procesu by spočíva v rozšírení funkcionality o nahliadanie elektronického spisu polície a súdu a súčasne v možnosti doručovať a prijímať správy procesným spôsobom.

2.2 Súd – Súdny manažment

Digitalizácia súdnictva predstavuje už viac ako štvrťstoročie trvajúci historický proces, od počiatku primárne zameraný na zefektívnenie konaní znížením administratívnej záťaže. Ústredným nástrojom digitalizácie súdnictva je informačný systém Súdny manažment (Ďalej aj „SM“). Medzi jeho kľúčové úlohy patrí evidencia udalostí, vedenie elektronického spisu a sprístupňovanie častí, generovanie štatistík, náhodné prideľovanie spisov či generovanie advokátov ex offo a pod.

História SM siaha do roku 1999, kedy v spolupráci so Švajčiarskom vznikol projekt zameraný na transparentnosť a dodržanie práva na zákonného sudcu jeho náhodným prideľovaním.[18] Po pilotnom testovaní na Okresnom súde v Bandskej Bystrici v rokoch 1998 – 2000 bol spustený modul „Podateľňa – registre“. Kvôli dobovým technologickým bariéram bol systém budovaný ako distribuovaná aplikácia s lokálnymi databázami fyzicky na každom súde. Postupne sa SM dopĺňal o systém Súdno-trestná agenda (STA) či Corwin pre obchodný register, ktoré najprv vznikli ako samostatné aplikácie a neskôr boli integrované do SM. Architektúra sa vyvíjala od princípu klient-server až po vybudovanie Univerzálneho bezpečného úložiska (UBUS) v roku 2014 – táto centrála dnes umožňuje cyklický prenos dokumentov cez zabezpečené komunikačné rozhranie ESSp a sprístupnenie spisového materiálu účastníkom konania cez portál Slovensko.sk, resp. modul Elektronický súdny spis (ESS). SM je však architektonicky postavený na zastaraných technológiách (Delphi, MS SQL 2008) a jeho potenciál je vyčerpaný. V reakcii na to vzniká projekt nového informačného systému Centralizovaného systému súdneho riadenia (ďalej aj „IS CSSR“). Ten je postavený na filozofii jedinej centrálnej databázy dostupnej cez webové rozhranie (ako napr. sociálne siete), čo má zabezpečiť plnú interoperabilitu a zefektívnenie budúceho vývoja funkcionality a zjednodušenie administratívy a komunikácie v celom životnom cykle súdneho konania. Vývoj a implementácia IS CSSR, financované z Plánu obnovy, v súčasnosti narážajú na náročný proces migrácie a čistenia dát z pôvodných distribuovaných databáz v sídlach súdov.

V kontexte trestného konania ponúka SM najúplnejšiu platformu, hoci nie je plne využívaný. Na rozdiel od prokurátorského systému IS PTCA disponuje SM aj rozhraním pre externú spoluprácu a napojením na Centrálne úradné doručovanie (CÚD), ktoré spravuje Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES). Napriek tomu § 66a Trestného poriadku limituje obojsmernú elektronickú komunikáciu s obhajcami v trestnom konaní, aj keď v praxi sme svedkami využívania komunikácie smerujúcej od súdov k obhajcom aj v trestných veciach. Novým rozvojom SM v roku 2026 je zavádzanie modulov Register ochranných liečení a Súhrnné spisy, ktorý umožní podľa rodného čísla evidovať príslušné udalosti u tej istej osoby.

Zľahka absurdným sa pri SM javí, že neexistuje technická prekážka, aby sa trestné spisy viedli v systéme ESS rovnako ako civilné. Elektronizácia by mohla byť spustená okamžite a zefektívnila by prípravu obhajoby v časovo senzitívnych procesných situáciách, najmä v konaní o väzbe, najmä by umožnila obhajcovi prístup k elektronickým dokumentom súdu momentom jeho ustanovenia alebo zmeny obhajcu.

3.3 Polícia

Digitalizácia úloh Policajného zboru Slovenskej republiky v trestnom konaní predstavuje z trojice orgánov verejnej moci najkomplexnejší proces. Historickým predchodcom súčasnej vlny digitalizácie bol Denník vyšetrovacích spisov (ďalej aj „DVS“), ktorý vyvinuli príslušníci Policajného zboru interne, v roku 2025 sa jeho vývoj zastavil a k 1. aprílu 2026 bol DVS vyradený z plnej operatívnej prevádzky, aktuálne už len „dožíva“. Ústredným nástrojom je informačný systém Manažment vyšetrovacích spisov (MVS), vyvíjaný spoločnosťou Aliter Technologies, a. s., ktorý sa tak namiesto DVS stal primárnym zdrojom údajov pre štatistickú analýzu kriminality v osobitnom informačnom systém Evidenčno-štatistický systém kriminality (EŠSK). MVS síce vedie elektronickú evidenciu vybraných častí vyšetrovacích spisov, avšak jeho funkcionalita vykazuje nedostatky vo vedení plnohodnotný elektronický spis, aj keď technologicky v tomto smere neexistujú prekážky. MVS patrí k verejne najmenej zdokumentovaným digitálnym entitám nie len v trestnom konaní, ale celkovo v štátnej správe. Absencia verejne prístupnej dokumentácie, technických špecifikácií či štúdií uskutočniteľnosti (bežných pri systémoch IS PTCA, SM či IS CSSR) znemožňuje riadne posúdenie dôvodov jeho technologického dlhu, hoc ide (spolu s IS CSSR) o najmodernejší systém. Informácie o MVS sú v dokumentoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zhrnuté len pod všeobecné pojmy ako modernizácia infraštruktúry, povaha jeho funkcionality a prepájacích a komunikačných rozhraní na iné informačné systémy zostáva čiernou skrinkou kvôli neverejnému režimu v systéme MetaIS.

Najväčším nedostatkom MVS z pohľadu efektivity spolupráce subjektov v trestnom konaní je neschopnosť nahradiť papierový vyšetrovací spis. Hoci pôvodným cieľom rozhodne bolo vytvoriť plnohodnotný dokumentový server prepojený s prokuratúrou a súdmi, súčasná realita je odlišná a systém na túto úlohu zatiaľ nevyspel. Vyšetrovateľ v súčasnosti do systému vkladá len niektoré kľúčové procesné uznesenia a manuálne zadáva základné informácie o trestnom konaní, nemôže však nahrávať bežné súčasti listinného spisu, ako napr. zápisnice o výsluchoch či znalecké posudky. Príčinou nie je technický limit úložiska, ale organizačné nastavenie systému, ktoré zatiaľ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa dostupných informácií neplánuje rozšíriť. Systém sa tak v rozpore so záujmami na efektívnom vedení trestného konania odstraňovaním administratívnych bariér prioritne zameriava na rezortné štatistické vykazovanie pre potreby Policajného zboru SR a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Z hľadiska zefektívňovania trestného konania sa tak MVS javí z triády systémov používaných v trestnom konaní ako jediný kontraproduktívny. Prieskumy medzi vyšetrovateľmi potvrdzujú, že systém je užívateľsky zložitejší než pôvodný DVS a neprináša v praxi rozoznateľný pozitívny prínos pre plnenie úloh vyšetrovateľa v trestnom konaní, nakoľko administratívna záťaž vyšetrovateľov používaním MVS len vzrástla o vypĺňanie duplicitných údajov bez reálnej pomoci pri organizácii spisu a komunikácii s ostatnými subjektmi. Nová zmluva o dodávateľskej podpore MVS z roku 2026 navyše skôr zníži tempo rozvoja, predpokladá sa upevňovanie funkcionality len v prospech organizačno-manažérskych úloh rezortu. V dohľadnej dobe preto nemožno očakávať rozšírenie systému na úroveň správy plnohodnotného elektronického spisu v predsúdnej časti trestného konania, čo naďalej podporuje administratívne duplicity a bráni efektívnej digitálnej spolupráci v rámci celého trestného reťazca.

3.4 Osoba, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, resp. jej obhajca

Súčasný stav využívania moderných informačných technológií v trestnom konaní vykazuje hlbokú asymetriu medzi orgánmi činným v trestnom konaní na jednej strane základného trestnoprocesného vzťahu, a (skrátene) obvineným, resp. jeho obhajcom na strane druhej. Kým orgány činné v trestnom konaní a súdy disponujú internými informačnými systémami, advokácia komunikačne zostáva v analógovej dobe. Toto digitálne vylúčenie nie je len otázkou technického komfortu, ale zasahuje do podstaty práva na obhajobu a rovnosti zbraní.

Kritickým problémom je elektronické doručovanie. Advokát síce môže štátu doručovať podania cez Ústredný portál verejnej správy, avšak opačný smer komunikácie je podľa § 66a Trestného poriadku v zásade vylúčený. Vzniká tak absurdná situácia, kedy štát na elektronickú komunikáciu odpovedá postupmi minulého storočia. Ešte vypuklejšia je bariéra v prístupe k elektronickému súdnemu spisu. Na rozdiel od civilného procesu, kde je nahliadanie z „home office“ obhajcu štandardom, v trestných veciach je z tohto benefitu vylúčený, hoci to v súdnej časti systém SM technicky umožňuje. Obhajca sa musí k vyšetrovateľovi alebo na súd dostaviť fyzicky, vopred sa objednať a manuálne študovať papierovú dokumentáciu, pričom za elektronické podklady na optických nosičoch musí uhrádzať poplatky.

Digitalizácia trestného konania sa tak absurdne zastavila pred bránami advokácie. Táto technologická bariéra zvyšuje náklady na obhajobu a znižuje jej efektivitu, čím popiera ciele hospodárnosti a rýchlosti spravodlivosti výlučne v neprospech obvineného. Napriek tradične konzervatívnemu prístupu zavedených advokátov k technológiám, nastupujúca generačná obmena a rozvoj generatívnych jazykových modelov budú mať na výkon povolania advokáta transformatívny účinok. Bez systémovej integrácie obhajoby do digitálneho ekosystému však zostane digitalizácia slovenskej justície len neúplným projektom, ktorý v trestnom procese neguje princíp rovnosti zbraní.

4 Quo vadis Slovensko?

Policajný informačný systém teda trpí funkčnou rigiditou so zameraním na kriminologickú štatistiku namiesto efektívnej procesnej podpory vyšetrovateľa. Prokuratúra zas využíva len internú architektúru orientovanú na dozorový spis. Súdnictvo zasa využíva inak plne funkčný zdieľaný elektronický súdny spis výlučne v civilnom konaní, v prípravnom konaní je odkázané na doručenie listinného spisu. Obhajca si môže vybrať len z komerčných riešení pre vlastnú správu dokumentácie bez akejkoľvek možnosti presahu do štátnej správy, celý prínos elektronizácie verejnej správy pre obhajcu v trestnom konaní spočíva v doručovaním písomností cez Ústredný portál verejnej správy, teda maximálne v úspore na poštovnom a optimalizácii plytvania času státia koncipientov v rade na pošte.

Trestné konanie tak z pohľadu interakcie primárnych subjektov zotrváva v analógovom svete, všetci sú odkázaný na manuálne fotokópie a fyzické nazeranie listinných spisov. Okrem využívania osobnej výpočtovej techniky teda organizácia trestného konania, dnes už v druhom „kvartály“ 21. storočia, zotrváva v druhej polovici toho predchádzajúceho. Žiaden z v súčasnosti aktívne používaných informačných systémov v trestnom konaní nie je softvérovo ani licenčne uzavretý ďalšiemu vývoju a vzájomnému prepájaniu, preto neexistujú objektívne prekážky ich vývoja.

Čo ďalej? Z nadobudnutých skúseností, tak z aktuálnych možností systémov ako aj problematiky rozvoja infraštruktúry orgánmi verejnej moci je zrejmé, že revolučný potenciál v tejto oblasti je nedostupný. Racionálne riešenie zohľadňujúce reálne podmienky teda spočíva v evolučnom vývoji metódou krok za krokom od menšieho k väčšiemu. Súdna časť trestného konania je na plnú elektronizáciu pripravená, prekonať §66a Trestného poriadku aspoň smerom k obhajcovi je triviálna normatívna úprava, navyše stavajúca na viac ako dekádu trvajúcich skúsenostiach s civilným konaním a povinnosti podnikateľov komunikovať so štátom elektronicky. Prípravné konanie je ťažší oriešok, nedostatky sú najmä na strane funkcionality elektronického podpisovania u orgánov činných v trestnom konaní a potrebe rozšíriť položkovitý výpočet kategórií elektronických dokumentov nahrateľných do MVS. Následne je potrebné zvoliť, či budú ostatné subjekty nahliadať elektronický spis zabezpečeným rozhraním priamo v MVS, alebo bude vyšetrovateľ digitálne dvojča prvopisu trestného spisu priebežne „publikovať“ pre ostatné subjekty do osobitného ostatným subjektom šifrovane prístupného úložiska tak, ako to robí SM – v zásade sa z praktických dôvodov javí vhodnejšia druhá možnosť, pretože je v praxi overená a s Ústredným portálom verejnej správy má dnes morálnu povinnosť vedieť pracovať každá osoba vykonávajúca právne povolanie. Navyše, doplnenie funkcionality je možné ekonomicky kompenzovať ušetreným tlačiarenským tonerom, papierov, nákladov na listinné doručovanie a odstránením preplácania úkonu nazretia do vyšetrovacieho spisu.

Zhrnutím uvedených skutočností možno konštatovať, že kým technická infraštruktúra rezortov spravodlivosti a vnútra prešla od konca minulého storočia nepopierateľným vývojom, jej reálny dopad na zefektívnenie trestného procesu brzdí pretrvávajúci rezortizmus a legislatívna strnulosť. Prekonanie súčasného stavu „digitálneho feudalizmu“ si nevyžaduje utopické technologické skoky, ale pragmatickú politickú vôľu k systémovej integrácii. Evolučná cesta, začínajúca sprístupnením existujúcich funkcionalít elektronického súdneho spisu aj pre trestné veci a následným dobudovaním dokumentovej bázy systému MVS, predstavuje jediný udržateľný model modernizácie. Ak má byť právo na spravodlivý proces v digitálnom veku skutočne materiálne naplnené, musí štát rezignovať na budovanie izolovaných databáz a vytvoriť zdieľaný, bezpečný komunikačný ekosystém, ktorý do svojich procesov plnohodnotne integruje nielen sudcov a prokurátorov, ale aj obhajobu. Len tak sa zefektívnenie trestného konania presunie z roviny deklaratórnych cieľov do roviny každodennej justičnej reality

Zoznam použitej literatúry

1. IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo procesné 1. Bratislava: Wolters Kluver SR, s. r. o., 2017. 526 str. ISBN 978-80-8168-593-4.
2. KOTUS, V., KAMENICKÁ, K.: Elektronické doručovanie. In: SAGRETOVÁ, M., KRUNKOVÁ, A., DOBROVIČOVÁ, G. (eds.): Vplyv moderných technológii na právo. Košice: Vydavateľstvo Šafárik Press, 2019. 310 str. ISBN 978-80-8152-728-9.
3. POSTÁCH, P. a kol.: Ochrana právne privilegovaných informácií vo vybraných režimoch verejného práva. Praha: Wolters Kluver ČR, s. r. o., 2019. 224 str. ISBN 978-80-7598-866-9.
4. ŠTRKOLEC, M.: Úvod do trestného práva procesného. Košice: Vydavateľstvo Šafárik Press, 2022. 88 str. ISBN 978-80-574-0091-2.
5. Zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok
6. Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
7. Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
8. Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
9. Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch
10. Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný zákon
11. Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
12. Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
13. Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
14. Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
15. Európsky dohovor o ľudských právach
16. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach
17. Podkladový materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre Projekt „Súdny manažment“ z roku 2002
18. Správy Generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry za roky 2006 – 2023
19. Pripomienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Medzirezortnom pripomienkovom konaní k Zákonu o e-Governmente
20. Odporúčanie Rady Európy č. R (95) 12 o riadení trestnej justície [online] Dostupné na internete: <https://rm.coe.int/9-rec-95-12e/1680a6daff>

Mgr. Ing. Matej BIROŠ, LL.M., interný doktorand na Katedre trestného práva, Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach a advokátsky koncipient. Autor sa venuje akademickému výskumu v téme svojej dizertačnej práce s názvom „Využívanie moderných informačných technológii pre zefektívnenie trestného konania“, v ktorej interpretuje (ne)napĺňanie práva na primeranú dĺžku trestného konania skúmaním súčasného stavu vývoja a implementácie existujúcich informačných technológii v organizácii trestného konania.

---

[1] Pozri napr. kapitolu 4 a 5 v POSTÁCH, P. a kol.: Ochrana právne privilegovaných informácií vo vybraných režimoch verejného práva. Praha: Wolters Kluver ČR, s. r. o., 2019. str. 102 – 145.

[2] KOTUS, V., KAMENICKÁ, K.: Elektronické doručovanie. In: SAGRETOVÁ, M., KRUNKOVÁ, A., DOBROVIČOVÁ, G. (eds.): Vplyv moderných technológii na právo. Košice: Vydavateľstvo Šafárik Press, 2019. str. 120 – 130.

[3] §2 ods. 7, Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

[4] Exemplifikatívne §199 ods. 1 posledná veta, alebo §277 ods. 1 koniec prvej vety, atď… Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

[5] S názorom autora sa stotožňuje aj IVOR, J., POLÁK, P., ZÁHORA, J.: Trestné právo procesné 1. Bratislava: Wolters Kluver SR, s. r. o., 2017. str. 11., cit. „Základným cieľom rekodifikácie bolo zefektívnenie, zjednodušenie, zrýchlenie a zhospodárnenie trestného procesu, čím sa mala zabezpečiť tak účinnejšia ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov.“

[6] Pozn.: Bolo by možné oponovať poukazom na zavádzanie informačného systému Elektronické třestní řízení v trestnom konaní Českej republiky, ktorého počiatky siahajú práve do roku 2005.

[7] Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

[8] §2 ods. 10, Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

[9] Napríklad autor v ŠTRKOLEC, M.: Úvod do trestného práva procesného. Košice: Vydavateľstvo Šafárik Press, 2022. na str. 10 predkladá ekvivalentnú závislosť medzi inými trestno-procesnými zásadami, pričom v spojitosti s výrokom na str. 18, cit. „Jednotlivé základné zásady trestného konania predstavujú homogénny, navzájom sa prelínajúci celok trestno-procesných východísk …“ autor síce nevyjadruje hierarchickosť zásad v Trestnom poriadku ako takú, avšak ak explicitne predpokladá ich prelínanie, implicitne je možné predpokladať (a v praxi aj v špecifických situáciách pozorovať) konkurenciu jednotlivých zásad.

[10] Pozri §36 písm. p), Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný zákon

[11] Pozri Čl. 8 a Čl. 17, Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

[12] Druhá veta §28, Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

[13] Autor týmto verejne ďakuje všetkým expertom z aplikačnej praxe, ktoré poskytli osobné konzultácie k realite informačných systémov v trestnom konaní – najmä zamestnancom spravujúcim príslušné informačné technológie na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej Republiky, na Prezídiu Policajného zboru Slovenskej republiky a na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a vyšetrovateľom.

[14] Pozn.: Jednoduchým modelom posledného neúspechu konceptu digitálneho feudalizmu sú streamovacie videoslužby – po úvodnom „boome“ pozorujeme návrat užívateľov k neoficiálnym avšak komplexným službám, a to práve z dôvodu veľkého množstva oficiálnych ale izolovaných nekooperujúcich poskytovateľov s obmedzeným rozsahom obsahu s násobným financovaním.

[15] Pozri bod V. Manažment informácii (explicitne hovorí o problematike) v Odporúčaní Rady Európy č. R (95) 12 o riadení trestnej justície [online] Dostupné na internete: <https://rm.coe.int/9-rec-95-12e/1680a6daff>

[16] Správy Generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry za rok 2006 – 2020

[17] Správy Generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry za roky 2021 – 2023

[18] Kap. 1 – Úvod v Podkladový materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre Projekt „Súdny manažment“ z roku 2002