Bulletin slovenskej advokácie

Rozhodnutie ESĽP Kulák proti Slovensku a pretrvávajúce nedostatky nášho Trestného poriadku pri ochrane advokátskeho tajomstva

Doc. JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová, PhD.
Mgr. Igor Hron, PhD.

Abstrakt

Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kulák proti Slovensku (č. 57748/21) predstavuje významný míľnik v oblasti ochrany advokátskeho tajomstva a práva na súkromie advokátov pri zásahoch orgánov činných v trestnom konaní. Súd konštatoval porušenie článku 8 Dohovoru v dôsledku viacerých systémových nedostatkov v slovenskom právnom poriadku, ktoré sa týkali najmä: i) absencie následnej súdnej kontroly zákonnosti prehliadky advokátskej kancelárie, ii) nedostatočnej ochrany dôverných údajov podliehajúcich advokátskemu tajomstvu, iii) neprimeranej dĺžky zaistenia pracovného počítača sťažovateľa a iv) prekročenia rozsahu príkazu pri znaleckom skúmaní zaistených údajov. Súd zdôraznil, že slovenské orgány zlyhali v zabezpečení adekvátnych procesných záruk, ktoré by chránili dôverné informácie advokátov pred svojvôľou štátnych orgánov. V reakcii na tieto nedostatky došlo k viacerým legislatívnym zmenám, predovšetkým prostredníctvom noviel Trestného poriadku zákonom č. 111/2023 Z. z. a zákonom č. 40/2024 Z. z., ktorými sa i) posilnila právomoc zástupcu Slovenskej advokátskej komory a súdu pri zásahoch do advokátskych kancelárií, ii) sprísnili pravidlá na zaistenie počítačových údajov a iii) zaviedla požiadavka na súdny príkaz aj pri prehliadke iných priestorov (napr. advokátskych kancelárií). Napriek týmto pozitívnym posunom však niektoré nedostatky pretrvávajú, predovšetkým v oblasti nakladania so zaistenými počítačovými údajmi a v nedostatočnej právnej úprave ich selekcie, ochrany a likvidácie. Článok poukazuje nielen na obsahové jadro rozhodnutia ESĽP, ale aj na stav implementácie jeho požiadaviek do slovenskej legislatívy a potrebu ďalších nadväzných reforiem.

Abstract

The ECtHR Judgment in Kulák v. Slovakia and the Persistent Shortcomings of our Code of Criminal Procedure in Protecting Legal Professional Privilege 

The judgment of the European Court of Human Rights in the case of Kulák v. Slovakia (no. 57748/21) represents a significant milestone in the protection of legal professional privilege and the right to privacy of lawyers when subjected to interference by law-enforcement authorities. The Court found a violation of Article 8 of the Convention due to several systemic shortcomings in the Slovak legal order, in particular: i) the absence of ex post judicial review of the lawfulness of the search of a law office, ii) insufficient protection of confidential information covered by legal professional privilege, iii) the excessive length of time for which the applicant’s work computer was seized, and iv) the exceeding of the scope of the warrant during the expert examination of the seized data. The Court emphasised that the Slovak authorities had failed to ensure adequate procedural safeguards to protect lawyers’ confidential information against arbitrary interference by state authorities. In response to these deficiencies, several legislative amendments were adopted, primarily through amendments to the Code of Criminal Procedure by Act No. 111/2023 Coll. and Act No. 40/2024 Coll., which: i) strengthened the powers of the representative of the Slovak Bar Association and the courts in interventions affecting law offices, ii) tightened the rules governing the seizure of computer data, and iii) introduced the requirement of a warrant also for the search of other premises (e. g. law offices). Despite these developments, certain shortcomings persist, in particular with regard to the handling of seized computer data and the insufficient legal framework for their sifting, protection and destruction. The paper therefore highlights not only the substantive core of the ECtHR judgment, but also the state of implementation of its requirements in Slovak legislation and the need for further, follow-up reforms.

Kľúčové slová

Advokátske tajomstvo, zaistenie počítačových údajov, ESĽP, právo na súkromie

Keywords

Legal professional privilege, seizure of computer data, ECtHR, right to private life

Úvod

Dňa 3. apríla 2025 bol vyhlásený rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Kulák proti Slovensku (sťažnosť č. 57748/21), ktoré bolo prijaté 7. marca 2025 (ďalej aj ako „rozhodnutie“). Rozhodnutie sa stalo právoplatným 3. júla 2025, pričom ohlasy naň postupne pribúdajú aj zo zahraničia.[1] Sťažovateľ je advokát, pričom sťažnosť sa týkala predovšetkým nezákonného postupu pri prehliadke jeho advokátskej kancelárie, absencie selekcie zaistených počítačových údajov a neúmernej dĺžky trvania zaistenia jeho pracovného počítača. Význam tohto rozhodnutia spočíva predovšetkým v poukázaní na nedostatky slovenského právneho poriadku týkajúce sa ochrany advokátskeho tajomstva a súkromia pri zásahoch orgánov činných v trestnom konaní.[2] Niektoré z identifikovaných nedostatkov, na ktoré poukázal ESĽP v predmetnom rozhodnutí, boli odstránené novelizáciou Trestného poriadku, prijatou ešte v priebehu konania o sťažnosti. Predovšetkým ide o novelu vykonanú zákonom č. 111/2023 Z. z., ktorá reagovala na potrebu posilniť procesné záruky pri zásahoch do základných práv a slobôd. Nie všetky výhrady zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva v tomto rozhodnutí však boli už pretavené do nevyhnutných zmien v slovenskom právnom poriadku. Cieľom tohto článku je preto jednak sprostredkovať najdôležitejšie závery vyplývajúce z rozhodnutia Kulák proti Slovensku, ktoré zvýrazňujú záruky advokátov pred neoprávnenými postupmi orgánov činných v trestnom konaní, ale najmä poukázať na naďalej pretrvávajúce nedostatky našej právnej úpravy.

Stručné zhrnutie skutkového stavu vo veci Kulák proti Slovensku

Dňa 28. októbra 2020 bol advokát Mgr. Tomáš Kulák (ďalej aj ako „sťažovateľ“) obvinený v tzv. kauze Víchrica za zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „TZ“). Obvinenie voči jeho osobe bolo od počiatku založené na výpovedi jedinej osoby, pričom išlo o svedka, ktorému boli za spoluprácu ponúknuté benefity zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Pre úplnosť je nutné dodať, že sťažovateľ bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 10. februára 2025[3] oslobodený spod obžaloby v plnom rozsahu, pričom toto rozhodnutie nadobudlo voči nemu právoplatnosť 14. mája 2025.

Bezprostredne po doručení obvinenia sťažovateľovi pristúpili príslušníci Policajného zboru k prehliadke priestorov jeho advokátskej kancelárie. Pred vykonaním prehliadky bola kontaktovaná obhajkyňa a zároveň bol na prehliadku priestorov advokátskej kancelárie prizvaný zástupca Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „SAK“). Prehliadka priestorov advokátskej kancelárie bola vykonaná príslušníkmi Policajného zboru bez predchádzajúceho vydania písomného príkazu.[4] Na základe výzvy sťažovateľa a jeho obhajkyne na predloženie písomného príkazu na vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov v súlade s vtedy platným znením § 101 ods. 1 Trestného poriadku[5] príslušníci Policajného zboru uviedli, že takýmto písomným príkazom nedisponujú, nakoľko nebol vydaný. Zároveň však uviedli, že konali na základe telefonického súhlasu dozorovej prokurátorky na vykonanie prehliadky priestorov advokátskej kancelárie sťažovateľa. Zo zápisnice o vykonaní prehliadky priestorov advokátskej kancelárie sťažovateľa vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní postupovali v zmysle § 101 ods. 3 Trestného poriadku[6] vtedy platnej právnej úpravy, teda vykonali prehliadku bez predchádzajúceho písomného príkazu prokurátora za splnenia zákonných podmienok, konkrétne, že vydanie takéhoto príkazu nebolo možné zabezpečiť vopred a vec neznesie odklad. Tak obhajkyňa ako aj zástupca SAK zhodne namietali nezákonnosť vykonania prehliadky priestorov advokátskej kancelárie a akýchkoľvek na ňu nadväzujúcich úkonov z dôvodu absencie písomného príkazu prokurátora podľa §101 ods. 1 TP a nesplnenie zákonom vyžadovaných predpokladov pre postup podľa § 101 ods. 3 TP vtedy platnej právnej úpravy.[7]

Napriek vyššie uvedeným námietkam vykonali príslušníci Policajného zboru prehliadku advokátskej kancelárie, v rámci ktorej advokátovi doručili Príkaz Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na uchovanie a vydanie počítačových údajov z 21. októbra 2020. Na základe uvedeného príkazu boli orgány činné v trestnom konaní oprávnené vydať a uchovať výlučne tie počítačové údaje, ktoré obsahovali (aj samostatne) kľúčové slová výslovne vymedzené v príkaze, pričom išlo spolu o päť výrazov.[8] V rámci prehliadky bol sťažovateľov počítač zaistený, pričom ho polícia ubezpečila že mu bude vrátený do dvoch, najneskôr troch dní.

Po vykonaní prehliadky sťažovateľ uplatnil námietky voči postupu polície prostredníctvom sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia z 2. novembra 2020. Súčasne, 4. novembra 2020, podal žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa podľa § 210 TP, v rámci ktorej sa domáhal aj vrátenia zaisteného pracovného počítača, ktorý bol v tom čase držaný políciou už sedem dní. V oboch podaniach sťažovateľ predovšetkým namietal, že zaistený počítač obsahuje údaje podliehajúce povinnosti mlčanlivosti, ktorú je ako advokát povinný zachovávať podľa § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Poukazoval tiež na to, že tieto údaje nijako nesúvisia s trestným konaním vedeným voči nemu a že ich zaistením dochádza k priamemu zásahu do práv tretích osôb, konkrétne jeho klientov.[9]

Dozorová prokurátorka v postupe polície nezákonnosť nevzhliadla, preto sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv na Ústavnom súde Slovenskej republiky, kde namietal predovšetkým porušenie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „Dohovor“). V ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukazoval na rozsiahlu rozhodovaciu prax ESĽP vo vzťahu k ochrane advokátskeho tajomstva a z tohto vyplývajúcimi zvýšenými požiadavkami na procesné záruky, ktoré sú vyžadované zo strany ESĽP pri prehliadkach priestorov advokátskych kancelárií, resp. vo vzťahu k akýmkoľvek zásahom proti advokátom.[10] Sťažovateľ rovnako upozorňoval na neprimeranú dĺžku zaistenia jeho pracovného počítača, ktorý mali v danom čase príslušníci Policajného zboru už po dobu dvoch mesiacov. Ústavnému súdu SR dával sťažovateľ do pozornosti aj konkrétne rozhodnutia ESĽP, a to napríklad rozhodnutie v prípade Iliya Stefanov proti Bulharsku, v ktorom bol sťažovateľovi (advokátovi) na dobu dvoch mesiacov zaistený počítač, čo ESĽP posúdil ako porušenie práva na súkromný a rodinný život, nakoľko to malo negatívny dopad na prácu advokáta.[11]

Ústavný súd SR vydal 25. mája 2021 uznesenie č. k. I. ÚS 226/2021 – 26, ktorým ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol. Dôvodom odmietnutia ústavnej sťažnosti bol údajný nedostatok právomoci Ústavného súdu SR s nasledovným odôvodnením: „Platná a účinná právna úprava trestného konania nepochybne umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému a prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (po podaní obžaloby) ako obžalovanému právne účinným spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných ústavou, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku údajného nezákonného postupu vyšetrovateľa a špeciálnej prokuratúry v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa po skončení prípravného konania, aj odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa v tomto štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05 alebo III. ÚS 109/05, III. ÚS 469/2012).“ [12]

Pracovný počítač sťažovateľa mu bol vrátený až 21. januára 2022, teda približne po pätnástich mesiacoch od jeho zaistenia. Táto neprimeraná dĺžka zaistenia pracovného počítača advokáta bolo odôvodňovaná údajnou pracovnou zaneprázdnenosťou znalca povereného vyhotovením znaleckého posudku. Samotné znalecké dokazovanie navyše prebehlo v rozpore s príkazom prokurátorky na uchovanie a vydanie počítačových údajov. Tento príkaz výslovne obmedzoval rozsah vyhľadávania na päť v príkaze uvedených kľúčových slov, ktoré mali zabezpečiť selektívne vyhľadanie len tých dokumentov, ktoré boli relevantné pre konkrétnu trestnú vec vedenú proti sťažovateľovi. Napriek tomu bol rozsah vyhľadávania svojvoľne rozšírený na celkovo 176 vyhľadávacích výrazov, vrátane samotného priezviska sťažovateľa. Výsledkom bolo získanie 4 562 dokumentov, ktoré obsahovali toto priezvisko, hoci išlo prevažne o bežnú právnu agendu sťažovateľa, nesúvisiacu s predmetom trestného konania. Napriek zjavnej extenzívnosti a neprimeranosti zásahu bolo v obžalobe z 30. marca 2023, podanej bývalým Úradom špeciálnej prokuratúry, konštatované, že výsledky uvedeného znaleckého skúmania nepriniesli pre trestné konanie žiadne relevantné dôkazy.[13]

K dnešnému dňu nebol sťažovateľ oboznámený s tým, ako bolo naložené so zachytenými údajmi z jeho pracovného počítača, a nemá žiadnu informáciu o tom, kedy, resp. či vôbec došlo k ich zničeniu v súlade s právnymi predpismi.

Podstata rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva s dôrazom na vytknuté nedostatky slovenskej právnej úpravy

ESĽP vo svojom rozhodnutí vyhlásenom 03. apríla 2025 vo veci Kulák proti Slovensku (sťažnosť č. 57748/21) konštatoval porušenie článku 8 Dohovoru, pretože postup pri prehliadke advokátskej kancelárie a zaistenie pracovného počítača sťažovateľa nebol v súlade so zákonom.[14]

Podstata rozhodnutia predstavuje významný príspevok k ochrane advokátskeho tajomstva, procesných záruk v trestnom konaní a práva na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru. Porušenie práv sťažovateľa ESĽP identifikoval na základe nedostatočných záruk a systémových nedostatkov v slovenskej právnej úprave, ktoré sa prejavili najmä v dvoch oblastiach: v absencii nezávislého súdneho prieskumu po vykonaní prehliadky a v nedostatočnej ochrane údajov podliehajúcich advokátskemu tajomstvu. Výhrady ESĽP možno kategorizovať do viacerých skupín, ktoré rozoberáme nižšie.

  1. Absencia následnej súdnej kontroly

V prvom rade ESĽP poukázal na to, že slovenský právny poriadok v relevantnom čase nezabezpečoval možnosť efektívneho a nezávislého preskúmania zákonnosti a primeranosti prehliadky advokátskej kancelárie. Kontrola bola zverená výlučne prokurátorovi, ktorého postavenie nezodpovedá štandardu nezávislého a nestranného orgánu v zmysle článku 6 Dohovoru.[15] Navyše, podľa bodu 84 rozhodnutia „akékoľvek možnosti, ktoré mal sťažovateľ na napadnutie príkazu alebo jeho vykonania v trestnom konaní vedenom proti nemu, sa týkali ochrany jeho práva na spravodlivý proces pri rozhodovaní o trestnom obvinení, čo nie je predmetom tohto prípadu, a nemali by priamy dopad na práva chránené samostatne podľa článku 8 Dohovoru (pozri Plechlo v. Slovensko, č. 18593/19, § 46, 26. októbra 2023). Systém následného súdneho schvaľovania už v súčasnosti ustanovuje § 101 ods. 2 Trestného poriadku v znení zákona č. 40/2024 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 15. marca 2024.“[16]

  • Nedostatočná ochrana advokátskeho tajomstva

Po druhé, rozhodnutie upozorňuje na nedostatočné garancie ochrany údajov podliehajúcich advokátskemu tajomstvu, čo súvisí s vyššie uvedenými poznámkami. Štandardne pri posudzovaní zásahu zohľadňuje ESĽP prítomnosť viacerých faktorov.[17] Takéto prehliadky musia byť okrem podliehania dohľadu nezávislého súdneho orgánu, buď vopred (ex ante), alebo následne (ex post), založené na odôvodnenom podozrení, musia byť úzko vymedzené svojím rozsahom, musí sa na nich zúčastniť zástupca advokátskej komory s reálnymi právomocami, a musia existovať účinné mechanizmy, ktoré zabránia tomu, aby mali orgány prístup k dôvernému materiálu pred rozhodnutím súdu.[18] Tento prieskum musí prebehnúť bezodkladne a v prípadoch, v ktorých je sporné, či sa na zaistené údaje vzťahuje advokátske tajomstvo, tieto údaje nesmú byť sprístupnené orgánom činným v trestnom konaní, kým vnútroštátne súdy nevykonajú konkrétnu a podrobnú analýzu veci a (ak je to potrebné), nenariadia vrátenie alebo zničenie nosičov údajov a/alebo ich kópií.[19] V kontraste k týmto štandardom preto považujeme za potrebné uviesť nasledujúce časti rozhodnutia:

85. Prehliadka advokátskej kancelárie sťažovateľa viedla k zaisteniu jeho pracovného počítača, ktorý podľa jeho vyjadrenia obsahoval spisy nesúvisiace s trestným konaním proti nemu. V tejto súvislosti Súd konštatuje, že prítomnosť zástupcu Slovenskej advokátskej komory počas prehliadky, ktorý nepochybne mal potrebnú právnu kvalifikáciu na efektívnu účasť na úkonoch a ktorý bol viazaný povinnosťou zachovávať advokátske tajomstvo s cieľom chrániť dôverné materiály a práva tretích osôb (pozri Golovan v. Ukrajina, č. 41716/06, § 63, 5. júl 2012, s ďalšími odkazmi), bola čisto symbolická a formálna, pretože podľa ustanovení Trestného poriadku účinného v relevantnom čase nemal oprávnenie akokoľvek zasiahnuť do prehliadky kancelárie ani do zaistenia počítača sťažovateľa s cieľom zabezpečiť praktickú a účinnú ochranu dôverných informácií, ktoré pravdepodobne spadali pod advokátske tajomstvo.

[…]

87. Následne znalec analyzoval dáta z počítača na základe kľúčových slov uvedených v príkaze prokurátora (pozri odsek 9 rozhodnutia). Napriek tvrdeniam vlády neexistujú informácie, ktoré by odôvodňovali záver, že boli sprístupnené len relevantné údaje z počítača sťažovateľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v danom čase právny poriadok Slovenskej republiky neobsahoval žiaden postup, ktorý by zabezpečil ochranu materiálov nesúvisiacich s prebiehajúcim trestným konaním a podliehajúcich advokátskemu tajomstvu (porovnaj a odlíš od prípadu Wieser a Bicos Beteiligungen GmbH v. Rakúsko, č. 74336/01, §§ 62 – 63, ECHR 2007, pokiaľ ide o zákonom stanovené záruky, a Wolland v. Nórsko, č. 39731/12, §§ 38 a 63, 17. mája 2018).

  • Rozsah zásahu a postup znalca

Napokon, všetky z vyššie uvedených nedostatkov vyústili do kritiky vo vzťahu k analýze údajov z počítača. Znalec prekročil rozsah príkazu a vyhodnocoval dáta na základe výrazne širšieho okruhu kľúčových slov.[20] Neexistoval mechanizmus, ktorý by zaručil, že budú sprístupnené len relevantné údaje. Chyba znalca nebola napravená, pričom následky znášal samotný sťažovateľ.

  • Neprimeraná dĺžka zaistenia počítača

Za neprimeranú považoval Súd aj dobu zaistenia pracovného počítača sťažovateľa. Pracovný počítač bol sťažovateľovi vrátený až po uplynutí pätnástich mesiacov, čo malo negatívny vplyv na jeho prácu. Dĺžka zaistenia bola odôvodňovaná vysokou pracovnou vyťaženosťou znalca, avšak Súd tento argument nepovažoval za relevantný.

Vo vzťahu k výhradám Súdu pod bodmi 3 a 4 dávame do pozornosti nasledujúce body rozhodnutia:

88. Súd dodáva, že nedostatky právneho systému Slovenskej republiky v oblasti ochrany počítačových údajov podliehajúcich advokátskemu tajomstvu sú v tomto prípade zrejmé z chyby, ktorú urobil znalec ustanovený štátom v konaní vedenom proti sťažovateľovi. Táto chyba sa odrazila vo výsledkoch jeho skúmania, ktoré podľa vlády nebolo možné napraviť, takže sťažovateľ musel znášať následky. Napokon, Súd zastáva názor, že pracovná vyťaženosť znalca, na ktorú sa odvolávala vláda, nemôže byť dôveryhodným vysvetlením toho, prečo bol pracovný počítač sťažovateľa vrátený až po takmer pätnástich mesiacoch, čo nevyhnutne negatívne ovplyvnilo jeho prácu ako advokáta (pozri, mutatis mutandis, Q a R v. Slovinsko, č. 19938/20, § 79, 8. februára 2022, s ďalšími odkazmi).

89. S prihliadnutím na uvedené je Súd toho názoru, že hoci opatrenie, proti ktorému sťažovateľ namieta, malo všeobecný právny základ v slovenskom práve, sťažovateľovi v tomto prípade neboli poskytnuté dostatočné záruky jeho práva na rešpektovanie súkromného života a obydlia pred alebo po vykonaní prehliadky a zaistenia počítača.

Za zmienku v tejto súvislosti stojí poukázať aj na ďalšie nedávne rozhodnutie ESĽP vo veci Kavečanský protiSlovensku (sťažnosť č. 49617/22), ktorého právne závery vykazujú výraznú paralelu so závermi prijatými v prípade Kulák proti Slovensku.[21]

V tomto prípade ESĽP konštatoval, že prehliadka priestorov notárskeho úradu predstavovala zásah do práva na rešpektovanie súkromného života a korešpondencie, pričom zásah nebol „v súlade so zákonom“ v zmysle čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Súd aj v tomto prípade zdôraznil, že rozhodnutie prokurátora nie je zárukou nezávislosti a nestrannosti, ktorú Dohovor vyžaduje pri zásahoch do základných práv.[22] Navyše, slovenský právny poriadok v čase zásahu neposkytoval účinný následný súdny prieskum zákonnosti zásahu.[23] Osobitnú pozornosť súd venoval profesijnému statusu notára a povinnosti zachovávať dôvernosť údajov. V tejto súvislosti zdôraznil potrebu prísnejších procesných záruk pri zásahoch do priestorov, v ktorých sa nachádzajú dôverné údaje klientov.[24] Absencia nezávislej súdnej kontroly v tejto veci predstavovala nedostatok pri zabezpečení dostatočnej ochrany práv zaručených Dohovorom.

Zohľadnenie vytknutých nedostatkov v našom právnom poriadku

Nedostatky slovenskej právnej úpravy, špecifikované v bode 2, spočívajúce v nedostatočnej ochrane advokátskeho tajomstva a tiež špecifikované v bode 4, spočívajúce v neprimeranej dĺžke zaistenia pracovného počítača sťažovateľa, boli v priebehu konania o sťažnosti vo veci Kulák proti Slovensku odstránené novelou Trestného poriadku, vykonanou zákonom č. 111/2023 Z. z., prijatou 16. marca 2023, ktorá nadobudla účinnosť 1. mája 2023. Táto novela v danom čase reagovala na množiace sa prípady prehliadok advokátskych kancelárii v rámci ktorých dochádzalo k zaisťovaniu dát a dokumentov advokátov bez akejkoľvek selekcie. Touto novelou bol do trestného poriadku doplnený §106a TP, ktorý priniesol nasledovné významné zmeny v postupe pri prehliadke priestorov advokátskych kancelárii:

  • Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vyžiadať si súčinnosť zástupcu SAK a sudcu pre prípravné konanie, ktorý by vo veci rozhodoval (§106a ods. 1 TP).
  • Bez súhlasu zástupcu SAK alebo sudcu pre prípravné konanie nie sú príslušníci Policajného zboru oprávnení oboznámiť sa a zaistiť listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta (§106a ods. 1 TP).
  • V prípade ak zástupca SAK odmietne udeliť súhlas, rozhodne o tom opatrením sudca pre prípravné konanie (§106a ods. 2 TP), pričom listiny, resp. počítačové údaje musia byť zabezpečené po celú dobu tak, aby sa s nimi nemohol nikto oboznámiť a následne sú odovzdané súdu (§106a ods. 3 TP).
  • Ak súd rozhodne o nenahradení súhlasu, odovzdá súd zaistenú listinu, resp. počítačový údaj advokátovi (§106a ods. 4 TP).
  • Advokát aj zástupca SAK sú oprávnení si z prehliadky vyhotoviť zvukový alebo zvukovo-obrazový záznam (§106a ods. 6 TP).

Novela právnej úpravy priniesla posilnenie postavenia zástupcu SAK, čím došlo k náprave v rozhodnutí ESĽP kritizovaného formálneho a len symbolického postavenia zástupcu SAK v režime platnom v čase prehliadky advokátskej kancelárie sťažovateľa. Súčasne došlo k požadovanému posilneniu ochrany advokátskeho tajomstva pred svojvôľou orgánov činných v trestnom konaní vďaka sprísnenej regulácii oboznámenia sa resp. zaistenia listín a počítačových údajov zo strany orgánov činných v trestnom konaní v rámci prehliadky advokátskej kancelárie. Tieto legislatívne zmeny zároveň odstránili jeden z hlavných nedostatkov predchádzajúcej právnej úpravy, ktorým bolo neprimerané zaistenie celého pracovného počítača sťažovateľa bez predchádzajúcej selekcie údajov, t. j. zaistenie údajov, ktoré nemali žiadnu súvislosť s trestnou vecou, v rámci ktorej bola prehliadka vykonaná. Zvýšená kontrola nad tým, čo je predmetom zaistenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní, navyše za ingerenciu zástupcu SAK a sudcu pre prípravné konanie by mala pro futuro vylúčiť možnosť aby orgány činné v trestnom konaní zaistili celý pracovný počítač advokáta obsahujúci údaje, ktoré nijakým spôsobom nesúvisia v trestným konaním v rámci ktorého je prehliadka advokátskej realizovaná.

Rovnako novela Trestného poriadku č. 40/2024 Z. z. priniesla výrazné priblíženie slovenskej trestnoprávnej úpravy k štandardom vyžadovaným zo strany ESĽP. Novela zakotvila významnú zmenu v tom, že na vykonanie prehliadky iných priestorov podľa § 101 TP v prípravnom konaní je potrebný príkaz sudcu pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Spôsob vykonania tejto prehliadky bol novelou zrovnoprávnený s domovou prehliadkou. Uvedená zmena právnej úpravy odstraňuje výhradu ESĽP špecifikovanú v bode 1, spočívajúcu v tom, že v relevantnom čase na Slovensku neexistovalo bezprostredné súdne preskúmanie ex post factum zákonnosti a odôvodnenosti prehliadok nebytových priestorov, ako sú advokátske kancelárie s poukazom na to, že podľa slovenského práva prokurátor nemá nezávislé postavenie porovnateľné s nezávislým súdom v zmysle článku 6 Dohovoru.

Pretrvávajúce nedostatky nášho právneho poriadku

Pretrvávajúcim nedostatkom, na ktorý upozorňoval ESĽP v prípade Kulák proti Slovensku, a ktorý dosiaľ nebol odstránený žiadnou z noviel Trestného poriadku, je postup orgánov činných v trestnom konaní po zaistení počítačových údajov. Ide o výhradu Súdu, ktorá je uvedená v bode 3 predchádzajúcej časti článku týkajúca sa rozsahu zásahu a postupe pri zaistení počítačových údajov. Pokiaľ však ide o právnu úpravu uchovávania a vydávania počítačových údajov, tá sa oproti obdobiu, v ktorom boli zaistené údaje sťažovateľa, nijako nezmenila. Jedinou zmenou v zásade je doplnenie odseku 6 do pôvodného ustanovenia (pred novelou § 90 TP a po novele § 91 TP), ktorý zakotvuje možnosť odňať počítačové údaje v prípade ich nevydania v zmysle príkazu. Tak ako predchádzajúca, aj súčasná právna úprava ustanovuje, že ak už uchovávanie počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov na účely dokazovania nie je potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie uchovávania týchto údajov (§ 91 ods. 3 TP). Samotná doba uchovávania počítačových údajov je však obmedzená výlučne v prípade ak bol príkaz vydaný podľa § 91 ods. 1 písm. a) a c) TP, a to po dobu 90 dní s možnosťou predĺženia vydaním nového príkazu. Vo zvyšných prípadoch neexistuje žiadne reálne časové obmedzenie.

Trestný poriadok naďalej neobsahuje explicitné časové obmedzenie trvania zaistenia počítačových údajov. Zároveň chýba akákoľvek právna norma, ktorá by orgánom činným v trestnom konaní ukladala povinnosť informovať o zničení týchto údajov a zároveň zabezpečiť preukázateľnosť vykonania tohto úkonu. V dôsledku toho nie je možné vylúčiť, že raz zaistené údaje môžu byť uchovávané a používané bez akejkoľvek právnej kontroly alebo dohľadu. Neexistuje mechanizmus, ktorý by garantoval, že tieto údaje nebudú ďalej šírené, prípadne použité v iných trestných veciach bez vedomia dotknutej osoby.

Orgány činné v trestnom konaní nemajú vo vzťahu k osobe, ktorej údaje boli zaistené, žiadnu zákonom ustanovenú informačnú povinnosť. Táto osoba tak nemá možnosť zistiť, či k zničeniu údajov skutočne došlo, a ak áno, kedy a akým spôsobom. Takýto stav vyvoláva závažné otázky týkajúce sa ochrany osobných údajov a práv na súkromie.

Z uvedených dôvodov je nevyhnutná novelizácia právnej úpravy, ktorá by jednoznačne stanovila:

  • maximálnu dobu, počas ktorej môžu byť počítačové údaje zaistené;
  • povinnosť orgánov činných v trestnom konaní zabezpečiť a zdokumentovať ich zničenie po ukončení účelu, na ktorý boli zaistené;
  • a právo dotknutej osoby byť o tomto úkone informovaná.

Takáto úprava by významne posilnila právnu istotu, ochranu súkromia a transparentnosť trestného konania vo vzťahu k zaobchádzaniu s počítačovými údajmi.

Za zmienku v rámci tejto časti stojí aj postoj Ústavného súdu SR, ktorý opakovane odmieta poskytovať ochranu základných práv a slobôd v prípravnom konaní s odôvodnením, že trestné konanie od jeho začiatku až po právoplatné skončenie procesom, v ktorom môžu orgány činné v trestnom konaní a súdy v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií ochrany základných práv a slobôd naprávať, resp. korigovať aj ich prípadné pochybenia. Spravidla až po skončení trestného konania možno na ústavnom súde ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať prípadné porušenia základných práv alebo slobôd, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu.[25] Odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľa znemožnilo nápravu bezprostredného zásahu do práv advokáta. Z rozhodnutia ESĽP Kulák proti Slovensku vyplýva, že sťažovateľovi neboli poskytnuté dostatočné záruky pre jeho právo na rešpektovanie súkromného života a obydlia pred alebo po vykonaní prehliadky a zaistenia.[26]

Komparatívny rozmer

Záverom považujeme za dôležité presunúť pozornosť aj na porovnateľné situácie riešené v iných jurisdikciách. Cieľom nie je opakovanie vyššie uvedených zistení a nedostatkov v slovenskom právnom poriadku, ale ich komparatívne zasadenie do širšieho kontextu zahraničnej právnej praxe, pričom sa zohľadnia tzv. best practices, ktoré môžu slúžiť ako inšpirácia pre slovenské podmienky.

Trend posilňovania ochrany advokátskeho tajomstva je možné vnímať napríklad vo Francúzsku, ktorá bola výrazne posilnená zákonom č. 2021 – 1729 z 22. decembra 2021.[27] Preambula Trestného poriadku po tejto novele výslovne stanovuje, že rešpektovanie advokátskeho tajomstva je zaručené počas celého trestného konania. Ustanovenia článkov 56 – 1 a nasl. upravujú prehliadky advokátskych kancelárií tak, že ich môže vykonať výlučne sudca alebo prokurátor v závislosti od štádia konania (magistrat), a to len na základe písomného a odôvodneného príkazu sudcu (juge des libertés et de la détention – JLD), pričom pri prehliadke musí byť prítomný predseda advokátskej komory (bâtonnier) alebo jeho zástupca.[28] Ak predseda advokátskej komory alebo jeho zástupca namietne proti zaisteniu dokumentov alebo predmetov, tieto sa vložia do zapečateného obalu a vyhotoví sa osobitná zápisnica s uvedením konkrétnych námietok. Táto zápisnica sa nepripája k trestnému spisu. Ak boli pri prehliadke zaistené aj iné predmety bez námietky, vyhotoví sa o nich samostatná zápisnica. Osobitná zápisnica spolu so zapečatenými vecami sa bezodkladne postúpia sudcovi spolu s originálom alebo kópiou spisu. Sudca do piatich dní rozhodne o námietke po vypočutí sudcu, ktorý vykonal prehliadku, prípadne prokurátora, ako aj advokáta a predsedu komory alebo jeho zástupcu. Ak sudca rozhodne, že dokument alebo predmet netreba zaistiť, nariadi jeho okamžité vrátenie, zničenie zápisnice o tomto úkone a prípadne vymazanie každej zmienky o danom dokumente, jeho obsahu alebo o predmete.[29]

V Nemecku poskytuje ochranu advokátskeho tajomstva predovšetkým § 97 Trestného poriadku (StPO), ktorý chráni písomnosti a údaje z dôvernej komunikácie medzi obvineným a osobami s právom odmietnuť výpoveď. Ustanovenie § 160a StPO nadväzne na túto úpravu zavádza osobitnú ochranu „nositeľov profesijného tajomstva“ (Berufsgeheimnisträger). Judikatúra Spolkového ústavného súdu[30] dôsledne potvrdzuje povinnosť zamedzenia prístupu k nepodstatným údajom, pričom po skončení zaistenia sú orgány povinné takéto údaje vymazať.

Nad rámec pozitívneho práva predstavila Nemecká advokátska komora (BRAK) v roku 2024 viacero reformných návrhov, ktoré sa dotýkajú aj advokátskeho tajomstva.[31] Stanovisko identifikuje digitalizáciu ako zásadnú výzvu, pričom jeho cieľom je minimalizovať riziko tzv. „náhodných nálezov“ (Zufallsfunde) chránených údajov.[32] Návrh novely predpokladá, že pri digitálnych súboroch sa má zaistenie obmedziť len na vytvorenie zrkadlovej kópie, aby sa zabránilo zásahu do originálov dátových nosičov.[33] Prezeranie listín a elektronických údajov by malo byť umožnené iba v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie ich pravdepodobnej dôkaznej významnosti, pričom by mali byť využité všetky dostupné nástroje na oddelenie chránených materiálov od ostatného obsahu.[34]

Návrh taktiež počíta s umožnením zapojenia obhajcu do výberu kľúčových slov pri realizácii prehliadky, čím sa znižuje riziko, že sa orgány činné v trestnom konaní oboznámia s informáciami, ktoré podliehajú zákazu zaistenia. V prípadoch, ak sa takéto materiály identifikujú, od prehliadky sa má upustiť, pričom ak ide o kópie, majú byť bezodkladne zničené alebo vymazané, a ak ide o originály, vrátené ich vlastníkovi.[35]

Osobitná pozornosť v návrhu BRAK je venovaná aj časovým limitom prehliadky, ak sa nevykonáva priamo na mieste. Musí začať bezodkladne a spravidla sa má skončiť do štyroch týždňov od odňatia zariadení. Jedine v prípade ak v tejto lehote nie je možné vykonať zrkadlenie dát, je možné predĺženie maximálne na tri mesiace. Celkový koncept je postavený ako viacstupňové konanie, ktoré má vyvážiť potreby účinného trestného stíhania so základnými právami, pričom jeho ťažiskom je absolútny zákaz pokračovať v prehliadke materiálov podliehajúcich zákazom zaistenia.[36]

Podobné garancie možno nájsť aj v právnej úprave Spojeného kráľovstva, kde je ochrana advokátskeho tajomstva rozdelená medzi viaceré právne predpisy. Criminal Justice and Police Act 2001 (CJPA 2001) ustanovuje povinnosť vrátiť dokumenty podliehajúce advokátskemu tajomstvu hneď, ako je to prakticky možné po ich zaistení.[37] Pre tzv. „neoddeliteľne prepojené“ dokumenty však platí prísny režim, podľa ktorého sa tieto materiály nesmú preskúmať, kopírovať ani inak použiť bez súhlasu osoby, od ktorej boli získané. Police and Criminal Evidence Act 1984 – Code B tieto obmedzenia ešte sprísňuje tým, že povoľuje použitie takýchto materiálov výlučne na overenie zdroja a integrity ich obsahu.[38]

Záver

Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kulák proti Slovensku predstavuje zásadný medzník v ochrane práv advokátov pred neodôvodnenými zásahmi orgánov činných v trestnom konaní. Súd jednoznačne identifikoval závažné systémové nedostatky v slovenskej právnej úprave, najmä absenciu nezávislého súdneho prieskumu po vykonaní prehliadky a nedostatočné záruky ochrany advokátskeho tajomstva. Hoci viaceré z týchto nedostatkov boli ešte v priebehu konania o sťažnosti Kulák proti Slovensku legislatívne odstránené novelami Trestného poriadku, stále pretrvávajú oblasti, v ktorých nie sú garantované dostatočné záruky ochrany základných práv a slobôd. Jedným z takýchto nedostatkov je absencia možnosti akejkoľvek kontroly zaistených údajov získaných z elektronických zariadení advokátov obsahujúcich advokátske tajomstvo. Nedostatočná regulácia spôsobu, akým sú nakladané a uchovávané údaje zaistené z advokátskych kancelárií, naďalej predstavuje riziko pre dôvernosť klientskych informácií a narúša základný pilier dôvery medzi advokátom a klientom. Skutočnosť, že po ukončení trestného konania nie je advokátovi sprístupnená informácia o osude jeho údajov, je nielen v rozpore s právom na ochranu súkromia, ale aj s princípmi právneho štátu. S ohľadom na závery ESĽP preto nemožno považovať existujúcu právnu úpravu za plne vyhovujúcu požiadavkám Dohovoru. Slovenský zákonodarca by mal preto bezodkladne pristúpiť k revízii relevantných ustanovení Trestného poriadku a zákona o advokácii, a to najmä v oblasti nakladania s elektronickými údajmi a následnej ochrany advokátskeho tajomstva. Nevyhnutná je tiež normatívna úprava postupu zničenia údajov, ktoré viac nie sú relevantné pre trestné konanie. Prípad Kulák proti Slovensku poukázal na to, že ochrana súkromia advokátov je neoddeliteľnou súčasťou ochrany práv ich klientov, a ako taká musí byť dôsledne chránená. Účinná ochrana advokátskeho tajomstva je nevyhnutnosťou demokratického právneho štátu. Bez legislatívnych zmien reagujúcich na všetky aspekty kritiky ESĽP ostane systémová zraniteľnosť slovenskej právnej úpravy naďalej prítomná. Výzvy adresované Slovenskej republike v tomto prípade preto nesmú zostať len formálnym apelom, ale musia sa premietnuť do konkrétnych a hmatateľných legislatívnych opatrení. V neposlednom rade je tiež potrebné poukázať aj kritiku Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý opakovane odmieta poskytovať ochranu základných práv v prípravnom konaní s odôvodnením, že náprava je možná až po skončení trestného konania. Prípad Kulák proti Slovensku však poukázal na to, že takéto odopretie ochrany viedlo k porušeniu práva na súkromie a nedostatočným zárukám zo strany štátu.

Zoznam použitej literatúry

  1. BACHMAIER WINTER, Lorena. A plea for common standards on the lawyer-client privilege in EU cross-border criminal proceedings in light of advancing digitalisation. Eucrim: The European Criminal Law Associations’ Forum, 3/2024, s. 222 – 229.
  2. Bundesrechtsanwaltskammer (BRAK). Kanzleidurchsuchung bedarf schriftlichen Durchsuchungsbefehls – EGMR. [online]. [cit. 14. 08. 2025]. Dostupné z: https://www.brak.de/newsroom/newsletter/nachrichten-aus-bruessel/2025/ausgabe-7-2025-v-11042025/kanzleidurchsuchung-bedarf-schriftlichen-durchsuchungsbefehls-egmr/.
  3. Bundesrechtsanwaltskammer (BRAK). Stellungnahme Nr. 1/2024: Reformvorschläge für das Strafrecht und den Strafprozess angesichts der Digitalisierung. Januar 2024 [online]. [cit. 14. augusta 2025]. Dostupné z: https://www.brak.de/fileadmin/05_zur_rechtspolitik/stellungnahmen-pdf/stellungnahmen-deutschland/2024/stellungnahme-der-brak-2024-01.pdf.
  4. BVerfG, 12. 04. 2005 – 2 BvR 1027/02, ECLI:DE:BVerfG:2005:rs20050412.2bvr102702.
  5. BVerfG, 30. 11. 2021 – 2 BvR 2038/18, ECLI:DE:BVerfG:2021:rk20211130.2bvr203818.
  6. COCHRANE, V. – HAYES, W. Legal Professional Privilege in Criminal Investigations and Proceedings. Oxford: Oxford University Press, 2024, ISBN 9780192859174.
  7. Conseil constitutionnel, décision n° 2022 – 1031 QPC, 19. január 2023.
  8. Cour de cassation, Chambre criminelle. Pourvoi n° 24 ‑ 82.350, 10. december 2024. ECLI:FR:CCASS:2024:CR01491.
  9. ESĽP, Agora a ďalší proti Rusku, č. 28539/10, 13. október 2022.
  10. ESĽP, Iliya Stefanov proti Bulharsku, č. 65755/01, 22. máj 2008.
  11. ESĽP, Kavečanský proti Slovensku, č. 49617/22, 29. apríl 2025.
  12. ESĽP, Kruglov a ďalší proti Rusku, č. 11264/04 a 15 ďalších, 4. február 2020.
  13. ESĽP, Kulák proti Slovensku, č. 57748/21, 3. apríl 2025.
  14. ESĽP, Leotsakos proti Grécku, č. 30958/13, 4. október 2018.
  15. ESĽP, Modestou proti Grécku, č. 51693/13, § 50, 16. marec 2017.
  16. ESĽP, Särgava proti Estónsku, č. 698/19, 16. november 2021.
  17. ESĽP, Urban a 3 ďalší proti Slovenskej republike, č. 34068/23, 38641/23, 9669/24, 10131/24, 24. júna 2025.
  18. ESĽP, Xavier Da Silveira proti Francúzsku, č. 43757/05, 21. január 2010.
  19. ESĽP, Yuditskaya a ďalší proti Rusku, č. 5678/06, 12. február 2015.
  20. GRONVALL, P., et al. An empirical study of the application of machine learning and keyword terms methodologies to privilege-document review projects in legal matters. arXiv, 2019. Dostupné z: https://arxiv.org/pdf/1904.01722. [Cit. 15. 8. 2025].
  21. HO, Hock Lai. History and judicial theories of legal professional privilege. Singapore Journal of Legal Studies, 1995, s. 558 – 596.
  22. JIANG, Z. L., et al. Maintaining hard disk integrity with digital legal professional privilege (LPP) data. Transactions on Information Forensics and Security, 2013, roč. 8, č. 5, s. 821 – 828.
  23. CHHATWAL, R., et al. CNN application in detection of privileged documents in legal document review. arXiv, 2021. Dostupné z: https://arxiv.org/pdf/2102.04845. [Cit. 14. 8. 2025].
  24. Loi n° 2021 – 1729 du 22 décembre 2021 pour la confiance dans l’institution judiciaire.
  25. Meijers Committee. Rule of Law Update – April 2025. Safeguarding the Rule of Law in the European Union [online]. [cit. cit. 14. 08. 2025]. Dostupné z: https://euruleoflaw.eu/rule-of-law-update-april-2025/.
  26. Rechtsanwaltskammer Wien. Stellungnahme: 13/1 25/14. 2025 – 0.272.220. [online]. [cit. 14. 08. 2025]. Dostupné z: https://www.rakwien.at/userfiles/file/News/13-1%2025-14_staatsschutz-nachrichtendG.pdf.
  27. Rozsudok Špecializovaného trestného súdu, sp. zn.: 6T/3/2023 zo dňa 10. 02. 2025.
  28. Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Príkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov zo dňa 21. októbra 2020, č. k. VII/3 Gv 76/19/1000 – 373.
  29. Úrad špeciálnej prokuratúry Generánej prokuratúry SR, Obžaloba z 30. marca 2023 v konaní vedenom pod sp. zn. VII/3 Gv 59/21/1000 – 130.
  30. Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 226 – 2021 – 26 zo dňa 25. mája 2021.
  31. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 98/2017 – 57 zo dňa 07. marca 2018.
  32. Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.: II. ÚS 303/2020 zo dňa 23. júna 2020.
  33. Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.: II. ÚS 341/2019 zo dňa 21. novembra 2019.
  34. Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.: II. ÚS 386/2019 zo dňa 05. decembra 2019.
  35. Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.: IV. ÚS 401/2024 zo dňa 28. augusta 2024.
  36. Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.: IV. ÚS 416/2020 zo dňa 26. augusta 2020.

Doc. JUDr. Zuzana Mlkvá Illýová, PhD. pôsobí ako vysokoškolská pedagogička na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a je riaditeľkou Ústavu klinického právneho vzdelávania. Ako advokátka pôsobí aj v právnej praxi s primárnym zameraním na občianske právo, trestné právo a rodinné právo. Je členkou disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory.

z.mlkva@zmi.sk

Mgr. Igor Hron, PhD. pôsobí ako odborný asistent na Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti sa venuje oblasti komparatívneho práva a zároveň pripravuje reprezentačné tímy fakulty v medzinárodných simulovaných súdnych sporoch (moot courts). Absolvoval stáž na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP).

igor.hron@flaw.uniba.sk

[1] Rechtsanwaltskammer Wien. Stellungnahme: 13/1 25/14. 2025-0.272.220. [online]. [cit. 14. 08. 2025]. Dostupné z: https://www.rakwien.at/userfiles/file/News/13-1%2025-14_staatsschutz-nachrichtendG.pdf; Bundesrechtsanwaltskammer (BRAK). Kanzleidurchsuchung bedarf schriftlichen Durchsuchungsbefehls – EGMR. [online]. [cit. 14. 08. 2025]. Dostupné z: https://www.brak.de/newsroom/newsletter/nachrichten-aus-bruessel/2025/ausgabe-7-2025-v-11042025/kanzleidurchsuchung-bedarf-schriftlichen-durchsuchungsbefehls-egmr/; Meijers Committee. Rule of Law Update – April 2025. Safeguarding the Rule of Law in the European Union [online]. [cit. cit. 14. 08. 2025]. Dostupné z: https://euruleoflaw.eu/rule-of-law-update-april-2025/.

[2] Základ tejto ochrany má historický pôvod vo viacerých právnych systémoch, k tomu bližšie: HO, Hock Lai. History and judicial theories of legal professional privilege. Singapore Journal of Legal Studies, 1995, s. 559.

[3] Rozsudok Špecializovaného trestného súdu, sp. zn.: 6T/3/2023 zo dňa 10. 02. 2025.

[4] Kulák proti Slovensku, č. 57748/21, §§ 15 – 16, 3. apríl 2025.

[5] Ustanovenie § 101 ods. 1 Trestného poriadku v znení platnom a účinnom k 28. 10. 2020 znelo: „Prehliadku iných priestorov alebo prehliadku pozemku je oprávnený nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku, alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.“

[6] Ustanovenie § 101 ods. 3 Trestného poriadku v znení platnom a účinnom k 28. 10. 2020 znelo: „Bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vykonať prehliadku iných priestorov alebo pozemkov len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie, alebo o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch. O vykonaní tohto úkonu musí však bez meškania upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1.“lo: „Bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vykonať prehliadku iných priestorov alebo pozemkov len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie, alebo o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch. O vykonaní tohto úkonu musí však bez meškania upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1.“

[7] Kulák proti Slovensku, č. 57748/21, §§21 – 25, 3. apríl 2025.

[8] Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Príkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov zo dňa 21. októbra 2020, č. k. VII/3 Gv 76/19/1000 – 373.

[9] Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 226-2021-26 zo dňa 25. mája 2021.

[10] Kruglov a ďalší proti Rusku, č. 11264/04 a 15 ďalších, §125, 4. február 2020; Yuditskaya a ďalší proti Rusku, č. 5678/06, § 27, 12. február 2015; Xavier Da Silveira proti Francúzsku, č. 43757/05, § 41, 21. január 2010; Leotsakos proti Grécku, č. 30958/13, § 42, 4. október 2018.

[11] Iliya Stefanov proti Bulharsku, č. 65755/01, §§ 41 – 42, 22. máj 2008.

[12] Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 226-2021-26 zo dňa 25. mája 2021. (bod 30).

[13] Úrad špeciálnej prokuratúry Generánej prokuratúry SR, Obžaloba z 30. marca 2023 v konaní vedenom pod sp. zn. VII/3 Gv 59/21/1000 – 130.

[14] Postup nebol v súlade so zákonom, t. j. nebol “in accordance with the law” v zmysle článku 8 ods. 2 Dohovoru. Pozri Kulák proti Slovensku, č. 57748/21, § 89, 3. apríl 2025.

[15] Kulák proti Slovensku, č. 57748/21, § 84, 3. apríl 2025.

[16] Kulák proti Slovensku, č. 57748/21, § 84, 3. apríl 2025.

[17] Pre prehľadný sumár pozri bližšie: BACHMAIER WINTER, Lorena. A plea for common standards on the lawyer-client privilege in EU cross-border criminal proceedings in light of advancing digitalisation. Eucrim: The European Criminal Law Associations’ Forum, 3/2024, s. 223 – 225.

[18] Särgava proti Estónsku, č. 698/19, §§ 88 – 109, 16. november 2021.

[19] Agora a ďalší proti Rusku, č. 28539/10, § 8, 13. október 2022; Kruglov a ďalší proti Rusku, č. 11264/04 a 15 ďalších, § 125, 4. február 2020. Modestou proti Grécku, č. 51693/13, § 50, 16. marec 2017. Särgava proti Estónsku, č. 698/19, § 107, 16. november 2021.

[20] Pôvodne určených 5 kľúčových slov bolo svojvoľne rozšírených na 176 vrátane priezviska sťažovateľa.

[21] Kavečanský proti Slovensku, č. 49617/22, 29. apríl 2025. Rovnako za zmienku tiež stojí zatiaľ komunikovaný prípad vláde Slovenskej republiky: Urban a 3 ďalší proti Slovenskej republike, č. 34068/23, 38641/23, 9669/24, 10131/24, 24. júna 2025.

[22] Kavečanský proti Slovensku, č. 49617/22, § 67, 29. apríl 2025.

[23] Kavečanský proti Slovensku, č. 49617/22, § 68, 29. apríl 2025.

[24] Kavečanský proti Slovensku, č. 49617/22, § 61, 29. apríl 2025.

[25] Takýto postup v prípade vyhodnocovania ústavných sťažností súvisiacich s realizáciami domových, príp. prehliadok iných priestorov dokumentujú napr. nasledujúce uznesenia: I. ÚS 98/2017, II. ÚS 341/2019, II. ÚS 386/2019, II. ÚS 303/2020, IV. ÚS 416/2020, IV. ÚS 401/2024.

[26] Kulák proti Slovensku, č. 57748/21, § 84, 3. apríl 2025.

[27] Loi n° 2021 – 1729 du 22 décembre 2021 pour la confiance dans l’institution judiciaire.

[28] Princíp nestrannosti nebráni tomu, aby sudca, ktorý povolil prehliadku, rozhodol o námietke proti zaisteniu vykonanému iným JLD; avšak nemožno ju vykladať tak, že by ten istý sudca mohol vykonať zaistenie aj rozhodovať o námietke voči nemu. Bližšie pozri: Conseil constitutionnel, décision n° 2022 – 1031 QPC, 19. január 2023.

[29] K tomu bližšie pozri: Cour de cassation, Chambre criminelle. Pourvoi n° 24 ‑ 82.350, 10. december 2024. ECLI:FR:CCASS:2024:CR01491.

[30] BVerfG, 12. 04. 2005 – 2 BvR 1027/02, ECLI:DE:BVerfG:2005:rs20050412.2bvr102702; BVerfG, 30. 11. 2021 – 2 BvR 2038/18, ECLI:DE:BVerfG:2021:rk20211130.2bvr203818.

[31] Bundesrechtsanwaltskammer (BRAK). Stellungnahme Nr. 1/2024: Reformvorschläge für das Strafrecht und den Strafprozess angesichts der Digitalisierung. Januar 2024 [online]. [cit. 14. augusta 2025]. Dostupné z: https://www.brak.de/fileadmin/05_zur_rechtspolitik/stellungnahmen-pdf/stellungnahmen-deutschland/2024/stellungnahme-der-brak-2024-01.pdf

[32] Tamže, s. 15.

[33] K technickému riešeniu pozri napr.: JIANG, Z. L., et al. Maintaining hard disk integrity with digital legal professional privilege (LPP) data. Transactions on Information Forensics and Security, 2013, roč. 8, č. 5, s. 822; CHHATWAL, R., et al. CNN application in detection of privileged documents in legal document review. arXiv, 2021. Dostupné z: https://arxiv.org/pdf/2102.04845. [Cit. 14. 8. 2025].

GRONVALL, P., et al. An empirical study of the application of machine learning and keyword terms methodologies to privilege-document review projects in legal matters. arXiv, 2019. Dostupné z: https://arxiv.org/pdf/1904.01722. [Cit. 15. 8. 2025].

[34] Bundesrechtsanwaltskammer (BRAK). Stellungnahme Nr. 1/2024: Reformvorschläge für das Strafrecht und den Strafprozess angesichts der Digitalisierung. Januar 2024 [online]. [cit. 14. augusta 2025]. Dostupné z: https://www.brak.de/fileadmin/05_zur_rechtspolitik/stellungnahmen-pdf/stellungnahmen-deutschland/2024/stellungnahme-der-brak-2024-01.pdf, s. 15.

[35] Tamže.

[36] Tamže, s. 16.

[37] COCHRANE, V. – HAYES, W. Legal Professional Privilege in Criminal Investigations and Proceedings. Oxford: Oxford University Press, 2024, s. 60.

[38] Tamže, s. 61 – 62.

Najčítanejšie