Útoky na povesť advokátov zo strany vysokých štátnych predstaviteľov, s cieľom izolovať ich a poškodiť ich dôveryhodnosť, majú na výkon profesijných povinností často rovnaký odstrašujúci účinok ako vyhrážanie. Takéto vyhlásenia by mohli mať vážne dôsledky na práva obvinených a právo na prístup k súdu, ktoré sú základnými prvkami práva na spravodlivý proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mesić proti Chorvátsku zo dňa 5. mája 2022, týkajúci sa sťažnosti 19362/18, §109
Skutkové okolnosti
V roku 2006 podal pán Jurašinović, chorvátsky advokát, v mene jedného zo svojich klientov trestné oznámenie na 11 chorvátskych štátnych príslušníkov pre dva pokusy o vraždu a jeden pokus o vydieranie zločineckou organizáciou. Medzi dotknutými osobami bol aj vtedajší chorvátsky prezident pán Mesić, ktorý bol obvinený ako spolupáchateľ. Na internetových stránkach dvoch chorvátskych denníkov sa objavili články, ktoré spájali meno prezidenta s trestným oznámením a označovali ho za „akéhosi politického patróna osoby, ktorá si vraždu objednala“. V oboch článkoch bolo uvedené, že novinári pána Jurašinovića telefonicky kontaktovali. Ten im potvrdil, že trestné oznámenie bolo skutočne podané, ale že podľa platných právnych predpisov nesmie zverejniť podrobnosti.
Vtedajší prezident Mesić na tlačovej konferencii uviedol, že až bude pán Jurašinović nabudúce v Záhrebe, mal by navštíviť istú psychiatrickú liečebňu, kde by sa mu dostalo účinnej liečby. O tomto vyhlásení informoval prezident na oficiálnych internetových stránkach a v rôznych oznamovacích prostriedkoch.
Pán Jurašinović následne začal občianskoprávne konanie pre ohováranie. Pán Mesić sa bránil, že išlo o rečnícku figúru, ktorá sa snažila o iróniu v reakcii na nepodložené a závažné obvinenia proti jeho osobe. Chorvátske súdy uložili Mesićovi povinnosť zaplatiť cca 6 660 EUR advokátovi za poškodenie jeho povesti. Pán Mesić sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) pre porušenie práva na slobodu prejavu.
Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
V konaní pred ESĽP nebolo sporné, že rozhodnutia vnútroštátnych súdov predstavovali zásah do sťažovateľovho práva garantovaného čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach s cieľom chrániť povesť dotknutej osoby, advokáta Jurašinovića. Otázne bolo, či tento zásah možno považovať za oprávnený.
Podľa ustálenej judikatúry ESĽP, ak má byť zásah považovaný za nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, musí k nemu dôjsť v legitímnom záujme dosiahnutia spravodlivej rovnováhy medzi dvoma hodnotami chránenými Dohovorom. V prípade Mesić proti Chorvátsku sa ponúka zdanlivo jednoznačné hľadanie rovnováhy medzi slobodou prejavu v zmysle čl. 10 a právom na rešpektovanie súkromného života v čl. 8. „Aby však mohol vstúpiť do hry čl. 8 dohovoru, útok na povesť osoby musí nadobudnúť určitý stupeň závažnosti a jeho spôsob musí spôsobiť ujmu osobnému požívaniu práva na rešpektovanie súkromného života.“[1] Preto ESĽP najskôr skúmal, či v tomto prípade bolo dotknuté právo na súkromný život pána Jurašinovića kvalifikovaným spôsobom v zmysle judikatúry.
ESĽP akceptoval, že vyjadrenie chorvátskeho prezidenta bolo spôsobilé nielen poškodiť povesť advokáta, ale aj podnietiť voči nemu predsudky v jeho profesionálnom i spoločenskom prostredí. V prípadoch týkajúcich sa konfliktu medzi právom na dobrú povesť a právom na slobodu prejavu sa očakáva, že vnútroštátne súdy zohľadnia kritériá vyplývajúce z judikatúry ESĽP: či išlo o príspevok do diskusie vo verejnom záujme, publicitu dotknutej osoby a jej predchádzajúce správanie, obsah, formu a dôsledky predmetného vyhlásenia a závažnosť uloženej sankcie.[2] V tomto konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť aj status sťažovateľa ako politika a vysokopostaveného štátneho predstaviteľa a na druhej strane status Jurašinovića ako advokáta. Podľa ESĽP sa vnútroštátne súdy týmito kritériami vôbec nezaoberali, preto prikročil k posúdeniu faktov vo svetle vyššie uvedených kritérií.
Pán Jurašinović nebol verejne známou osobou a na adresu sťažovateľa sa v tomto prípade tiež nevyjadroval verejne. „Jeho situáciu teda nemožno porovnávať so situáciou osôb, ktoré sa dobrovoľne vystavujú verejnej kontrole z titulu svojej úlohy politikov, verejných činiteľov alebo účastníkov verejnej diskusie vo veci verejného záujmu, a preto sa od nich vyžaduje vyššia miera tolerancie, než by sa dalo očakávať od neverejných osôb, a v súvislosti s ktorou sú prijateľné širšie hranice kritiky.“[3]
Pokiaľ ide o obsah a formu Mesićovho vyjadrenia, informácia, že prezident štátu je údajne zapojený do pokusu o vraždu a organizovaného zločinu, je nepochybne predmetom verejného záujmu a sťažovateľ mal právo sa brániť. Osobnou urážkou a diskreditáciou advokáta však prekročil hranice akceptovateľnej kritiky, navyše tak urobil v postavení prezidenta.
Podstatnú úlohu v tomto prípade zohráva postavenie oboch zainteresovaných osôb. Na jednej strane prezident, vysoký štátny predstaviteľ, ktorého slobodu prejavu je potrebné chrániť, aby mohol plniť svoju funkciu, a aby sa zachovalo rozdelenie moci v štáte. Treba mať však na pamäti, že slová osôb s vysokým postavením majú prirodzene vyššiu váhu a dosah. Na druhej strane ESĽP opakovane zdôrazňuje nenahraditeľnú úlohu advokátov pri výkone spravodlivosti a účinnom implementovaní základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru. Slovný útok hlavy štátu s veľkou mediálnou pozornosťou mohol mať až odrádzajúci účinok na advokáta od výkonu jeho profesionálnych povinností. Navyše postavil advokáta do nevýhodného postavenia, pretože vzhľadom na povinnosť mlčanlivosti v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním nemohol naň reagovať. Priznanie náhrady škody v prejednávanej veci bolo preto napriek svojej výške primeranou sankciou na neutralizáciu tohto zmrazujúceho účinku a primerané legitímnemu cieľu ochrany dobrého mena.
So zreteľom na všetky vyššie uvedené úvahy ESĽP dospel k záveru, že zásah do slobody prejavu sťažovateľa bol „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ na ochranu povesti pána Jurašinovića a na zabránenie „zmrazujúcemu účinku“ na pracovné povinnosti vykonávané advokátmi.
Odôvodnenie je redakčne krátené a upravované.
Rozhodnutie spracovala
Mgr. Lucia Strečanská
odbor medzinárodných vzťahov SAK
[1] Mesić proti Chorvátsku, č. 19362/18, § 83, podobne Axel Springer AG proti Nemecku, č. 39954/08, § 83
[2] Mesić proti Chorvátku, č. 19362/18, § 83, podobne Axel Springer AG proti Nemecku, č. 39954/08, § 78-95
[3] Mesić proti Chorvátsku, č. 19362/18, § 97, podobne napr. Egeland and Hanseid v. Norway, č. 34438/04, § 62