JUDr. Lucia Filagová
JUDr. Lucia Filagová je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2008 pôsobila na právnom oddelení Katastrálneho úradu v Nitre, súčasne aj ako zamestnanec rozhodujúci o návrhu na vklad na Správe katastra Nové Zámky a Správe katastra Šaľa a od roku 2011 pôsobí na legislatívno-právnom odbore Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Vo svojej praxi sa zaoberá predovšetkým rozhodovacou činnosťou na úseku katastra nehnuteľností, civilným procesom, správnym súdnictvom a zastupuje Slovenskú republiku v združení ELRA (European Land Registry Association). Zároveň je externým študentom doktorandského štúdia na Katedre správneho a environmentálneho práva Právnickej fakulty UK v Bratislave.
Ad: JUDr. Dušan Serek – „Účinky dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov k nehnuteľnostiam“, publikované v Bulletin slovenskej advokácie č. 7 – 8/2020, ďalej aj len „komentovaný článok“
Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je bežnou súčasťou praxe advokátskych kancelárií, notárskych úradov a v neposlednom rade aj správnych orgánov na úseku katastra. Od prvého pohľadu sa javí, že neexistuje azda nič, čo by bolo na predmetnom inštitúte nejasné a mohlo by v praxi vyvolať aplikačné problémy. Opak je však pravdou, čoho dôkazom je aj tento článok, ktorý sa venuje zamietnutiu návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá bola podaná po troch rokoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Otázkou zásadného významu sa stala lehota troch rokov po zániku manželstva, t. j., či v danej lehote stačí iba uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva alebo je nevyhnutné aj podať návrh na vklad tejto dohody.
- Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Jedným zo spôsobov zániku manželstva, ktorým zároveň zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,[1] je rozvod. Po právoplatnom ukončení tohto konania je následne potrebné vykonať vyporiadanie majetkového substrátu, nadobudnutého za trvania manželstva. Občiansky zákonník pripúšťa tri spôsoby vyporiadania, a to: 1.) dohodu oboch manželov,[2] 2.) rozhodnutie súdu[3] alebo 3.) nastúpenie nevyvrátiteľnej právnej domnienky po márnom uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej 3-ročnej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.[4]
Občiansky zákonník poradím v § 149 vyslovil, že preferuje, aby sa bývalí manželia po zániku manželstva najskôr dohodli na vyporiadaní spoločného majetku. Ak sa manželia nedohodnú, majetkové spoločenstvo je potrebné vyporiadať súdom. Ak sú však bývalí manželia nečinní, treba nejakým spôsobom majetkové vzťahy usporiadať aj bez ich aktívneho pričinenia. Preto zákonodarca stanovil nevyvrátiteľnú právnu domnienku podielového spoluvlastníctva (§ 149 ods. 4), pričom ponechal podiely oboch (bývalých) manželov rovnaké. Z uvedeného preto vyplýva, že správny orgán na úseku katastra nehnuteľností pri rozhodovaní o návrhu na vklad dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliada na skutočnosť, či bol podaný návrh na vklad tejto dohody v lehote troch rokov od zániku manželstva, alebo bol podaný až po tejto lehote. Od tejto lehoty sa odvíja to, či správny orgán rozhoduje o vyporiadaní bezpodielového alebo podielového spoluvlastníctva. Prílohou dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva je aj právoplatný rozsudok o rozvode manželstva a správnemu orgánu je preto zrejmé, ako má na predmetnú dohodu nahliadať.
Dohoda je vo svojej podstate zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam.[5] Podpis dohody bývalými manželmi je vlastne „titulus“. Účastníkom dohody vznikajú práva a povinnosti, avšak na zavŕšenie tohto právneho úkonu je potrebný „modus“, ktorým je v uvedenom prípade vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.[6] Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu na úseku katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno hovoriť o nadobudnutí vecno-právnych účinkov samotnej dohody a zavŕšení prevodu vecného práva k nehnuteľnosti. Čo však v prípade, ak bývalí manželia po zániku manželstva v trojročnej lehote aj uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, avšak návrh na vklad vlastníckeho práva na základe tejto dohody bol podaný až po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej lehoty? A čo v prípade, ak účastník tejto dohody medzičasom zomrel? Aj s takýmito skutočnosťami sa musí správny orgán na úseku katastra vysporiadať počas konania o návrhu na vklad.
- Konanie o návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je právnym úkonom, na ktorý treba aplikovať § 34 Občianskeho zákonníka. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza však až vkladom do katastra.[7] Návrh na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a aj samotná dohoda o vyporiadaní preto musia okrem písomnej formy, všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj náležitosti podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou je potrebné vykonať podľa všeobecných zásad vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.[8] Správny orgán na úseku katastra v uvedenom prípade neskúma eventuálne finančné vyrovnanie bývalých manželov, skúma iba to, či predmetná dohoda spĺňa náležitosti § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a ďalej v konaní postupuje podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Obsahom samotnej dohody, ako aj návrhu na začatie katastrálneho konania je aj označenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom k celku,[9] z čoho vyplýva, že bývalí manželia si môžu usporiadať vlastnícke právo aj v inom pomere, ako ½ k celku. Závisí to od vôle zmluvných strán a účastníkov tohto právneho úkonu.[10] Rovnako nie je vylúčené, že nehnuteľnosť nadobudne iba jeden z bývalých manželov do výlučného vlastníctva. Keďže § 150 Občianskeho zákonníka nie je ustanovením kogentným, zmluvné strany sa môžu od neho v dohode o vyporiadaní odchýliť.
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak katastrálny alebo iný zákon neustanovuje inak.[11] Na konanie o návrhu na vklad sa preto subsidiárne vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Z tohto pohľadu je návrh na vklad podaním podľa § 19 Správneho poriadku, no zároveň aj právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k bežnému podaniu podľa Správneho poriadku má návrh na vklad svoje špecifiká, najmä pokiaľ ide o osobu podávateľa, z pohľadu formy, náležitostí a dispozície s ním.
Konanie o návrhu na vklad je plne ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že nikdy nemôže začať z podnetu správneho orgánu (ex offo), ale vždy môže začať výlučne len na základe podaného návrhu na vklad účastníkom právneho úkonu. Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.[12] Len takýto účastník má v zmysle § 30 ods. 1 katastrálneho zákona postavenie účastníka konania o návrhu na vklad. V uvedenom prípade sa na konanie o návrhu na vklad nevzťahuje účastníctvo v zmysle § 14 Správneho poriadku, ktoré za účastníka konania považuje napríklad aj osobu, ktorá môže byť rozhodnutím správneho orgánu na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutá. Použitie s§ 14 Správneho poriadku, ktoré vymedzuje účastníkov správneho konania vo všeobecnej rovine, je vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad, vrátane oprávnenosti na podanie návrhu na vklad, úplne vylúčené.
V prípade dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je účastníkom tohto právneho úkonu – návrhu na vklad účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, t. j. jeden z bývalých manželov. V komentovanom článku sa autor odvolával na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/66/2018 zo dňa 16. apríla 2019, kde návrh na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (okrem toho že bol podaný po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej 3-ročnej lehoty) bol podaný zákonnýmzástupcom (matkou) maloletého právneho nástupcu zomrelého účastníka dohody.
V tejto súvislosti je potrebné sa zamyslieť nad spôsobilosťou osoby mať práva a povinnosti, kde Občiansky zákonník v § 7 ustanovuje, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zaniká. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bola síce uzatvorená v zákonom stanovenej 3-ročnej lehote, avšak návrh na vklad bol podaný až po uplynutí tejto prekluzívnej zákonom stanovenej lehoty a po úmrtí jedného z účastníkov dohody. Keďže dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zaväzuje len jej účastníkov, t. j. bývalých manželov, maloleté dieťa zomretého účastníka sa v tejto súvislosti nepovažuje za účastníka právneho úkonu – návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Navyše, s poukazom na § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Na základe uvedeného je preto možné sa domnievať, že v uvedenom prípade mal byť tento právny úkon schválený súdom, pretože ho urobil maloletý (v zastúpení svojou matkou). Okrajovo je možné ešte uviesť, že maloletých právnych nástupcov po zomrelom účastníkovi dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bolo v predmetnom konaní viac. Čo sa týka tejto polemiky ohľadom schválenia právneho úkonu maloletého súdom, nie je možné uviesť jednoznačný záver, pretože Najvyšší správny súd sa v rozsudku,[13] ktorým vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, explicitne nevyjadril. Hlavným dôvodom zrušenia bola práve prekluzívna trojročná lehota na uzavretie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktorej uplynutím nastáva zákonná domnienka podielového spoluvlastníctva, čo bude predmetom riešenia v ďalšej časti článku.
Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu v spojení s § 30 katastrálneho zákona, ktorý ustanovuje, kto je účastníkom právneho úkonu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.[14] Pre začatie konania o návrhu na vklad je postačujúce, aby bol návrh podaný aspoň jedným z účastníkov konania. Návrh na vklad teda môže byť podaný ktorýmkoľvek účastníkom konania alebo viacerými, resp. všetkými účastníkmi konania. Návrh na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva preto mohla podať účastníčka dohody, ktorá mala spôsobilosť na práva a povinnosti (bola nažive), avšak tá to neurobila.
V uvedenom prípade, keďže návrh na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nebol podaný účastníkom právneho úkonu (ani jedným z bývalých manželov), neboli splnené podmienky na vklad v spojení aj s ďalšími nedostatkami konania. Predmetný právny úkon bol vyhodnotený ako absolútne neplatný a v súlade s § 31 ods. 3 katastrálneho zákona správny orgán na úseku katastra vydal rozhodnutie, ktorým návrh na vklad na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zamietol. Javí sa ešte potrebné uviesť, že čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený.
Podanie návrhu na vklad nie je obmedzené žiadnou lehotou, t. j. ak bol návrh na vklad podaný na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor aj po uplynutí troch rokov odo dňa uzatvorenia predmetného právneho úkonu, nemá sa za to, že účastníci zmluvy od tejto zmluvy odstúpili a príslušný správny orgán na úseku katastra o predmetnej zmluve rozhodne. Dôležité však je, aby predmetný právny úkon (či už darovacia, kúpna, zámenná, inominátna, záložná alebo akákoľvek iná zmluva) obsahovala esenciálne náležitosti právneho úkonu a aby údaje v nej obsiahnuté vychádzali z platných údajov katastra.[15] Ak by údaje v zmluve neboli v súlade s údajmi evidovanými v operáte katastra nehnuteľností ohľadom predmetu prevodu, bol by to dôvod na prerušenie konania o návrhu na vklad, v žiadnom prípade nie dôvod na zamietnutie návrhu na vklad.
- Účinky dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva vo vzťahu k 3-ročnej prekluzívnej lehote a podaniu návrhu na vklad dohody po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno platne uzatvoriť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva, t. j. po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Občiansky zákonník explicitne neustanovil ani v jednom zo svojich ustanovení, dokedy je vlastne možné dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzatvoriť. V § 149 ods. 4 je ale uvedené, že ak k uzavretiu dohody nedôjde v lehote 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v tejto lehote nebude podaný ani návrh na jeho súdne vyporiadanie, zo zákona dochádza k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Uvedeným okamihom zaniká možnosť uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a nie je už možné ani podať návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom. Jedinou možnou výnimkou zdá sa byť uzatvorenie dohody iba v prípade, ak na základe návrhu jedného z bývalých manželov, podaného v lehote 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, prebieha pred súdom konanie o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom sa riadne pokračuje až do momentu uzatvorenia dohody. Dohoda v takom prípade môže byť uzatvorená formou súdneho zmieru. Súdny zmier ako verejná listina by však bola predmetom zápisu v rámci konania o zázname, kde správny orgán na úseku katastra je iba evidenčným orgánom a jediné čo skúma, je súladnosť právoplatnej verejnej listiny s katastrálnym operátom.[16]
V prípade, ak by sa v začatom súdnom konaní nepokračovalo, prípadne by došlo k jeho ukončeniu inak ako vydaním meritórneho rozhodnutia, t. j. konanie by bolo napr. zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, má sa za to, že sa vraciame na začiatok. Na vzniknutú situáciu vzhliadame, ako keby ani vôbec nenastala a ku konaniu vôbec nedošlo, t. j. nastáva zákonná domnienka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva tak, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké a tvoria ich podielové spoluvlastníctvo.[17]
Ako už bolo spomenuté vyššie, vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nastávajú až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu na úseku katastra, pričom správny orgán skúma okrem iného, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu a či zákon neobchádza, pričom prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu[18]. Takouto skutočnosťou nesporne je aj uplynutie prekluzívnej trojročnej lehoty na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a vznik fikcie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Právne názory sa však rozchádzajú v tom, či lehota 3 roky stačí na podanie návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, alebo v lehote 3 rokov má byť aj právoplatne rozhodnuté o povolení vkladu vecného práva na základe predmetnej dohody, čomu sa dosť podrobne venoval aj komentovaný článok. Česká judikatúra zastáva názor, že v stanovenej trojročnej lehote od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nestačí iba uzatvoriť samotnú dohodu o vyporiadaní, ale najneskôr v posledný deň lehoty je potrebné podať aj návrh na vklad vecného práva na základe tejto dohody do katastra. V opačnom prípade nastane domnienka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ustanovená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V trojročnej lehote teda musia nastať aj vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní, pretože po jej uplynutí by boli nehnuteľnosti už v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov a návrh na vklad takejto dohody by bolo nutné zamietnuť. Výnimku by mohol tvoriť iba prípad, ktorý bol už spomínaný vyššie, ak by návrh na vklad bol síce podaný po uplynutí troch rokov, avšak v priebehu súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo začaté ešte pred uplynutím lehoty troch rokov.
Slovenská aplikačná prax na rozdiel od českej uplatňuje dvojitý výklad. Prvým výkladom je, že v trojročnej lehote po zániku manželstva stačí iba uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, pretože jej podpisom oboma zmluvnými stranami nadobudne obligačnoprávne účinky. Nie je potrebné, aby v uvedenej lehote bol podaný aj návrh na vklad do katastra a rozhodnutím o povolení vkladu by nastali aj vecnoprávne účinky dohody. Podľa tohto výkladu sa teda zákonná domnienka[19] neuplatní aj napriek tomu, že návrh na vklad bol podaný až po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.[20]
Opačný výklad naproti tomu hovorí, že okrem toho, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva musí byť uzatvorená v prekluzívnej trojročnej lehote od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, v tejto lehote musí byť aspoň podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva však nastanú až dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu vecného práva k nehnuteľnosti a až na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu možno vykonať vklad do katastra.[21] Jedinou výnimkou je rozhodovanie o vklade pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu, pričom právne účinky vkladu v uvedenom prípade vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení ku dňu určenému v návrhu na vklad,[22] čo však nie je tento prípad.
Krajský súd v Žiline v rozsudku,[23] ktorým rozhodol o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie okresného úradu, katastrálneho odboru o zamietnutí návrhu na vklad sa prioritne venoval dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z pohľadu prekluzívnej lehoty 3 rokov, t. j. či v danej lehote stačí predmetnú dohodu uzavrieť, alebo je nutné podať aj návrhu na vklad dohody v tejto lehote. V ďalšej časti rozsudku sa venoval účinnosti tejto dohody z pohľadu § 149a Občianskeho zákonníka a aj legitimácie účastníka konania podať návrh na vklad vlastníckeho práva.
Krajský súd v Žiline mal za to, že právna úprava nie je príliš dôsledná a tým, čo treba pod pojmom „prekluzívna 3-ročná lehota“ rozumieť, sa príliš nezaoberá. Krajský súd v Žiline uznal námietku žalobcu, ktorou tvrdil, že domnienka transformácie BSM k nehnuteľnostiam na podielové spoluvlastníctvo sa uplatní v prípade, ak nedošlo v lehote troch rokov od zániku BSM k dohode ani k začatiu konania o vyporiadanie. V prejednávanej veci preto k transformácii BSM nedošlo, pretože v lehote troch rokov od zániku BSM došlo k uzavretiu dohody, aj keď v uvedenej lehote nebol podaný návrh na vklad. Hoci sa v § 149a Občianskeho zákonníka uvádza, že dohody medzi manželmi týkajúce sa nehnuteľností nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra, BSM manželov je založené na princípe, že každý z manželov je vlastníkom celej veci a pri vyporiadaní BSM nedochádza k prevodu vlastníctva. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku zmluvy sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov. Z uvedeného preto plynie, že právo podať návrh na vklad nie je právo, ktoré zaniká smrťou poručiteľa, ale prechádza na jeho dedičov. S uvedeným názorom sa však Úrad geodézie, kartografie a katastra nestotožnil a toto bol jeden z dôvodov podania kasačnej sťažnosti.
Krajský súd v Žiline v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že z § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka expressis verbis neplynie požiadavka zákonodarcu, aby k návrhu na vklad dohody alebo k samotnému vkladu dohody do katastra nehnuteľností došlo v lehote troch rokov. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle viazať podmienku „vyporiadania dohodou“ nielen na uzavretie dohody v lehote troch rokov, ale aj na podanie návrhu na vklad či právoplatnosť rozhodnutia o vklade dohody o vyporiadaní BSM do katastra nehnuteľností v lehote troch rokov, zákonodarcovi nič nebránilo, aby takúto požiadavku v citovanom ustanovení jasným a určitým spôsobom obsiahol. Výklad zvolený žalovaným, t. j., že rozhodovanie o návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva po uplynutí viac ako 3 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva by v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky znamenal, že účastníci dohody by napriek včasnému uzatvoreniu dohody nemali dosah na skutočnosť, či v lehote troch rokov „stihne“ správny orgán právoplatne rozhodnúť o vklade dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do katastra nehnuteľností. Následok predpokladaný zákonom by bol pre účastníkov nepredvídateľný. Správny súd preto dospel k záveru, že z doslovného znenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka požiadavka, v zmysle ktorej by k zachovaniu trojročnej lehoty na vyporiadanie dohodou bolo potrebné, aby v tejto lehote bol podaný návrh na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva alebo bolo dokonca právoplatne rozhodnuté o vklade dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do katastra nehnuteľností, nevyplýva.
Ako bolo v komentovanom článku uvedené, voči predmetnému rozsudku bola podaná kasačná sťažnosť. Z pohľadu správneho orgánu (žalovaného) bola argumentácia súdu neprípustná, nakoľko správny orgán o vklade práva do katastra nehnuteľností rozhoduje na základe skutkových a právnych skutočností ku dňu vydania rozhodnutia. V čase, keď správny orgán o návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rozhodoval, už dávno uplynula zákonom stanovená prekluzívna trojročná lehota. S poukazom na § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka už nastala fikcia vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva medzi bývalými manželmi vzniklo podielové spoluvlastníctvo, pričom spoluvlastnícke podiely oboch manželov zostali rovnaké. Správny orgán na úseku katastra preto v takejto situácii už nemôže rozhodovať o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ale iba o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kde zákon predpokladá, že podiely oboch manželov sú rovnaké, t. j. každý z bývalých manželov vlastní jednu polovicu. Keďže samotný zákon predpokladá, že vzniklo podielové spoluvlastníctvo bývalých manželov k nehnuteľnostiam, ktoré v minulosti tvorili bezpodielové spoluvlastníctvo, zanikla tým možnosť, aby nastali vecnoprávne účinky vyporiadania na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, aj napriek skutočnosti, že táto dohoda bola uzatvorená v trojročnej lehote po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Aj samotný zákon má za to, že uvedený výklad je plne v súlade so zásadou právnej istoty a ochrany práv tretích osôb. Ak bol podaný návrh na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, bolo povinnosťou správneho orgánu vydať rozhodnutie, ktorým sa návrh na vklad zamieta z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
Kolektív autorov pod vedením prof. doc. JUDr. Mareka Števčeka v komentári k Občianskemu zákonníku[24] uviedol, že posledným zákonným spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je vyporiadanie uplynutím doby, pričom tento spôsob vyporiadania umožnila až novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb.. Trojročná lehota uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka má hmotnoprávnu povahu a zároveň ide o prekluzívnu lehotu sui generis. Do jej uplynutia sa preto musí buď uzavrieť dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, alebo podať žaloba na súde, pričom voľba spôsobu vyporiadania je na bývalých manželoch ako podielových spoluvlastníkoch. Ktorákoľvek z týchto možností má za následok prerušenie plynutia hmotnoprávnej trojročnej lehoty, v dôsledku čoho nenastane zákonná domnienka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Po márnom uplynutí 3-ročnej lehoty nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka, uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a to je existencia podielového spoluvlastníctva medzi bývalými manželmi s rovnosťou podielov. Ak bol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe dohody bývalých manželov o vyporiadaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, podaný po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, bol návrh podaný v dobe, kedy už nastala nevyvrátiteľná právna domnienka vzniku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, teda právny vzťah vylučuje, aby jeho účastníci (podieloví spoluvlastníci) uzavreli dohodu o vyporiadaní – v tejto dobe už neexistujúceho bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je preto vylúčené, aby správny orgán na úseku katastra nehnuteľností povolil vklad vecného práva k nehnuteľnosti na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Podielovým spoluvlastníkom, ktorými sa stali bývalí manželia vo vzťahu k nehnuteľnostiam, totiž nesvedčí vlastnícke právo k celým veciam obmedzené rovnakým právom druhého spoluvlastníka, ako je tomu v prípade vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale iba právo k ideálnemu podielu na veci. Podielové spoluvlastníctvo, aj keď vznikne uplynutím lehoty podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, môže byť zrušené a vyporiadané iba spôsobmi uvedenými v § 141 a § 142 Občianskeho zákonníka.
Viac svetla do prípadu vniesol až rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky[25] sp. zn. 2Sžrk/5/2020 zo dňa 24. 02. 2022 (ďalej aj „kasačný súd“), ktorý kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd poukázal na § 149 Občianskeho zákonníka a uviedol, že ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k vyporiadaniu dohodou alebo k podaniu návrhu na súd, nastupuje zo zákona domnienka vyporiadania, ktorá pri nehnuteľnostiach znamená, že tieto sú v podielovom spoluvlastníctve s výškou spoluvlastníckeho podielu každého z bývalých manželov ½ k celku. Pri prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam sa rozoznávajú dve fázy, pričom prvou je právny dôvod (iustus titulus), ktorým je prevodná zmluva a tou druhou je právny spôsob nadobudnutia vlastníctva (modus adquirendi), ktorým je vklad do katastra nehnuteľností. Existencia samotnej prevodnej zmluvy vrátane dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda neznamená, že na jej základe aj dôjde k prevodu vlastníckeho práva. Podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je len oprávnením a nie povinnosťou účastníkov prevodnej zmluvy. Inak povedané, ak účastníci zmluvy návrh na vklad nepodajú, vyjadrujú tým vôľu, že nemajú záujem, aby k obligačným účinkom zmluvy nastúpili aj účinky vecnoprávne.
V ďalšej časti sa kasačný súd venoval práve lehote podľa § 47 Občianskeho zákonníka a vyslovil, že sa na zmluvné nadobúdanie práv k nehnuteľnostiam síce nevzťahuje, avšak to neznamená, že účastníci zmluvy môžu kedykoľvek následne podať návrh na vklad a s úspechom očakávať povolenie vkladu na základe doloženej zmluvy. Povahu právnej okolnosti, ktorej nastúpenie vo vzťahu k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bráni povoleniu vkladu, je aj uplynutie lehoty troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak v trojročnej lehote nebola uzatvorená dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súčasne na jej základe nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, resp. v prípade neuzatvorenia takejto dohody nebol podaný návrh na súd na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nastupuje zákonná domnienka vyporiadania podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V dôsledku nej ex lege vzniká na príslušnej nehnuteľnosti podielové spoluvlastníctvo. Pre nenastúpenie tejto domnienky nemôže postačovať len samotné uzatvorenie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko pripustenie takéhoto záveru by znamenalo, že zaniknuté, avšak nevyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov by mohlo existovať neurčite dlho. Takýto stav by bol však neúnosný z pohľadu právnej istoty.
Správny orgán na úseku katastra je orgánom štátnej správy, ktorému sa však rozsudok o rozvode manželstva nedoručuje. Z uvedeného preto vyplýva, že v katastri nehnuteľností nie je zmienka o tom, že bývalí manželia sú už napr. rozvedení a koľko od rozvodu uplynulo času, čo má však zásadný vplyv na režim medzi (bývalými) manželmi. Je to práve z toho dôvodu, či sa do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva ešte jedná o nevyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo, alebo po uplynutí troch rokov od rozvodu už ide o podielové spoluvlastníctvo. Uvedená skutočnosť má negatívny vplyv aj na hodnovernosť a záväznosť údajov katastra nehnuteľností a môže pôsobiť mätúco. Z uvedeného preto vyplýva, že ak bola medzi (bývalými) manželmi uzatvorená dohoda vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, mala by byť aj predložená na kataster nehnuteľností, aby sa jej obsah mohol pretaviť aj do vecnoprávnych účinkov predmetnej dohody.
Ako bolo v predmetnom rozsudku ďalej uvedené, pod vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou treba v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka rozumieť nielen uzavretie takejto dohody, ale aj podanie návrhu na vklad na jej základe a to v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na druhej strane nie je na mieste súčasne trvať aj na zavkladovaní predmetnej dohody v trojročnej lehote, pretože pokiaľ zákon za postačujúce považuje podanie návrhu na súd v tejto lehote, nie je dôvod nepriznať ekvivalentný právny následok aj podaniu návrhu na vklad.[26]
Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje všeobecná povinnosť podať návrh na vklad v určitej lehote (ani trojročnej),[27] obligačnoprávne účinky zmluvy sa prejavujú prostredníctvom jej účinnosti. Spojenie účinkov dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s vkladom do katastra je v uvedenom prípade odôvodnené práve tým, že iba v tomto jedinom prípade možno návrh na vklad za účelom dosiahnutia zamýšľaného účinku – a to vydania rozhodnutia o povolení vkladu, podať relevantne iba v lehote troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Následne by už návrh na vklad s požadovaným účinkom, t. j. vydaním rozhodnutia o povolení vkladu nemohol byť úspešne podaný a zároveň by nebolo možné hovoriť ani o viazanosti účastníka dohody jej obsahom. Nepodanie návrhu na vklad dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v trojročnej lehote od zániku manželstva možno preto konkludentne vyhodnotiť ako uzrozumenie s tým, že zamýšľané vecnoprávne účinky dohody nenastanú a k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva dôjde nastúpením zákonnej domnienky, ustanovenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a predmetná nehnuteľnosť/nehnuteľnosti sa stanú predmetom podielového spoluvlastníctva.
Najvyšší správny súd SR v predmetnom rozsudku objasnil aj problematiku podania návrhu na vklad za zomretého účastníka zmluvy, ktorá mala byť predmetom návrhu na vklad a uviedol, že podanie návrhu na vklad za zomretého účastníka vkladovej zmluvy jeho dedičom je prípustné len vtedy, ak je nesporná viazanosť dediča prejavom vôle poručiteľa. Tým že poručiteľ nepodal návrh na vklad na podklade dohody o vyporiadaní (bez)podielového spoluvlastníctva v trojročnej lehote od zániku manželstva, návrh na vklad nepodala ani druhá účastníčka dohody, bola z ich strany konkludentne vyjadrená vôľa, aby vecnoprávne účinky danej dohody nenastali a aby došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nastúpením zákonnej domnienky vyporiadania podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Najvyšší správny súd SR v závere rozsudku uviedol, že zamietnutie návrhu na vklad príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom v spojení s odvolacím rozhodnutím žalovaného (nadriadeného správneho orgánu) bolo správne a preto z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zo strany krajského súdu bol jeho rozsudok zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 31S/62/2022 zo dňa 26. 07. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 08. 2022 podanú žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zamietol a v plnom rozsahu sa stotožnil so závermi a záväzným právnym názorom kasačného súdu. V závere rozsudku bolo uvedené, že na podklade dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretej dňa 05. 07. 2014 nebol správny orgán prvého stupňa oprávnený rozhodnúť o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nakoľko návrh na vklad bol podaný až dňa 16. 05. 2017, teda po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré uplynuli dňom 07. 05. 2015. V dôsledku nastúpenia zákonnej domnienky vyporiadania v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka vzniklo k vyporiadavanej nehnuteľnosti podielové spoluvlastníctvo s výškou spoluvlastníckeho podielu ½ u každého z bývalých manželov., ktoré následne nemohlo byť predmetom vyporiadania na základe dohody. Povoleniu vkladu bránila v danom prípade aj tá skutočnosť, že návrh na vklad nebol riadne podaný. Z uvedených dôvodov bolo preto rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad vydané v súlade s § 31 ods. 3 katastrálneho zákona.[28]
RESUMÉ
Účinky dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v katastrálnej praxi
Autorka v článku poukázala na účastníctvo v konaní o návrhu na vklad, ako aj na nutnosť rozlišovania uzatvorenia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote 3 rokov od zániku manželstva a po uplynutí tejto lehoty. Uplynutie tejto prekluzívnej lehoty má vplyv na to, či správny orgán na úseku katastra nehnuteľností rozhoduje o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo podielového spoluvlastníctva.
SUMMARY
Effects of Marital Property Settlement Agreements in Cadastral Practice
The author deals with the parties´ involvement in the proceedings concerning the application for the registration of title in the Land and Property Registry, as well as with the need to distinguish between the conclusion of a marital property settlement agreement within 3 years from the termination of marriage and after the expiry of this 3-years´ period. The expiry of this limitation period has an impact on whether the administrative land registry authority decides on the settlement of marital property or joint property ownership.
ZUSAMMENFASSUNG
Auswirkungen der Vereinbarung über die Auseinandersetzung der ehelichen Gütergemeinschaft in der katastralen Praxis
Die Verfasserin des Artikels hat auf die Beteiligung am Verfahren zum Einverleibungsantrag sowie darauf hingewiesen, dass es erforderlich ist zu unterscheiden, ob die Vereinbarung zur Auseinandersetzung der ehelichen Gütergemeinschaft in einer Frist von 3 Jahren nach der Auflösung der Ehe oder nach dem Ablauf dieser Frist abgeschlossen wurde. Der Ablauf dieser Präklusivfrist hat Auswirkungen darauf, ob die Verwaltungsbehörde – das Liegenschaftskataster (Grundbuch) über die Auseinandersetzung einer ehelichen Gütergemeinschaft oder über die Auseinandersetzung einer anteillosen Gütergemeinschaft zu entscheiden hat.
[1] Ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka
[2] Ustanovenie § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka
[3] Ustanovenie § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka
[4] Ustanovenie § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka
[5] Pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 210
[6] Pozri bod 19 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžrk/5/2020 zo dňa 24. 02. 2022
[7] Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo 41/2008 z 22. mája 2008
[8] Ustanovenie § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
[9] Ustanovenie § 24 ods. 1 písm. a) bod 1. písm. f) katastrálneho zákona
[10] Pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 726/1999, sp. zn. 22 Cdo 1283/2003
[11] Ustanovenie § 22 ods. 5 katastrálneho zákona
[12] Ustanovenie § 30 ods. 1 katastrálneho zákona
[13] Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžrk/5/2020 zo dňa 24. 02. 2022
[14] Ustanovenie § 31 ods. 3 katastrálneho zákona
[15] Pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 231
[16] Pozri § 34 a nasl. katastrálneho zákona
[17] Pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2009
[18] Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
[19] Ustanovenie § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka
[20] Pozri Krajčo, J., Občiansky zákonník pre prax (komentár). Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP. II. § 136 – § 857. Bratislava : Vydavateľstvo EUROUNION, 2015, s. 1386. ISBN 978-80-89374-32-8.
[21] Ustanovenie § 29 katastrálneho zákona
[22] Ustanovenie § 28 ods. 4 katastrálneho zákona
[23] Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/66/2018 zo dňa 16. 04. 2019
[24] pozri Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 1096. ISBN 978-80-7400-59-8
[25] Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžrk/5/2020 zo dňa 24. 02. 2022
[26] pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 367
[27] pozri Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 237
[28] Pozri bližšie celé odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/62/2022 zo dňa 2. 07. 2022