Prof. JUDr. Svetlana Ficová, CSc. pôsobí na Katedre občianskeho práva Univerzity Komenského v Bratislave ako hlavná garantka 3. stupňa vysokoškolského štúdia v študijnom odbore právo, v študijnom programe občianske právo a tiež ako hlavná garantka pre habilitačné konanie a konanie na vymenovanie za profesora (inauguračné konanie) v odbore občianske právo. Vo svojej publikačnej činnosti sa venuje aktuálnym otázkam občianskeho práva hmotného a procesného. Je členkou International Association of Procedural Law. Dlhoročne spolupracuje s občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR pri vypracovávaní stanovísk. V právnej praxi pôsobí ako advokátka.
Doc. JUDr. Martin Križan, PhD. pôsobí ako docent na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V právnej teórii sa zaoberá problematikou súkromnoprávnych aspektov moderných technológií, dedičského práva a vybraných otázok záväzkového práva. Je autorom alebo spoluautorom viacerých vedeckých publikácií a článkov. Pravidelne publikuje v domácich a zahraničných odborných a vedeckých periodikách, rovnako sa zúčastňuje na domácich a zahraničných konferenciách a seminároch. V právnej praxi pôsobí aj ako advokát.
K otázke platnosti holografného závetu z pohľadu spôsobu vyhotovenia listiny, na ktorej je zaznamenaný obsah závetu sa autorom napriek dôkladného skúmaniu nepodarilo nájsť žiadnu zmienku ani v dostupných publikačných výstupoch ani vo zverejnených rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky, resp. súdov Českej republiky do obdobia účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 na území Českej republiky. Prax však nastolila otázku, či možno považovať za holograf, a teda platný závet aj takú listinu, ktorá je len kópiou vlastnoručne napísaného závetu, ktorú následne poručiteľ vlastnoručne podpísal a uviedol na nej dátum.
Autori sa preto vo svojom príspevku pokúšajú nájsť odpoveď na položenú otázku na základe analýzy platnej právnej úpravy, logických argumentov a syntézy podporných argumentov z dostupnej rozhodovacej činnosti súdov.
Úvod
Predmetom vedeckých úvah v tomto príspevku je jednoduchý skutkový stav týkajúci sa vyhotovenia holografného závetu za nasledujúcich podmienok.
Poručiteľ vlastnou rukou napísal listinu, v ktorej nakladal so svojím majetkom pre prípad svojej smrti tak, že v nej ustanovil dedičov a určil aj ich podiely. Zatiaľ na listine neuviedol ani dátum ani ju nepodpísal. Aby nemusel dvakrát písať to isté, vyhotovil z tejto listiny pomocou kopírovacieho stroja kópiu. Následne na obidvoch listinách vlastnoručne dopísal dátum (na obidvoch identický) aj ich vlastnoručne podpísal. Podľa obsahu listín niet pochybností o tom, že išlo o závet.
Po určitom čase sa však poručiteľ rozhodol inak a prvú listinu, ktorú originálne napísal vlastnou rukou, zničil (kvôli ľahšej orientácii ďalej len „holografný závet“). Prečo nezničil aj druhú listinu, ktorej obsah bol len kópiou pôvodnej vlastnoručne napísanej listiny (ďalej len „kópia závetu“), nie je známe a vzhľadom na smrť poručiteľa už nie je ani zistiteľné.
Napriek § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ), podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, by ani zistenie dôvodu, prečo poručiteľ nezničil aj kópiu závetu, nemohlo mať vplyv na posúdenie platnosti závetu z hľadiska dodržania zákonom prípustnej formy podľa § 476 OZ.
Skutkový stav je jednoznačný, nepochybný. A hoci je jednoduchý, o jeho právnom posúdení sa to už povedať nedá. Pokúsime sa preto na základe argumentov, ktoré pripúšťa účinná právna úprava, hľadať odpoveď na otázku – aké možnosti právneho posúdenia otázky možnej akceptácie kópie vlastnoručne napísaného závetu, ak následne bola táto kópia vlastnoručne podpísaná poručiteľom, pripúšťa naša právna úprava.
Pri bežnom rozhovore s viacerými právnikmi bez toho, aby mali čas na hlbšie zamyslenie, ich riešenie veci nebolo totožné, resp. okamžite nechceli/nevedeli zaujať žiadne stanovisko. Možno keby sa hlbšie zamysleli, bola by ich odpoveď iná.
Cieľom tohto článku je preto snaha ponúknuť právne argumenty v prospech riešenia, ku ktorému dospeli autori pri hlbšej analýze právneho problému.
Stav poznania
V dostupných súdnych rozhodnutiach a v literatúre na ne nadväzujúcej možno nájsť odpovede na viaceré otázky závažného charakteru, ktoré majú výrazný vplyv na platnosť holografného alebo alografného závetu. Z nich možno spomenúť napríklad:
- Z I, s. 507, podľa ktorého je povinnosť zisťovať v rámci konania o dedičstve, či poručiteľ zanechal závet a či obsah a forma závetu zodpovedajú § 476 OZ,
- R 32/2024, podľa ktorého nie je rozhodujúce, na akom podklade (papier, látka, koža, drevo a pod.) bol text závetu spísaný (bod 18.1 odôvodnenia rozhodnutia),
- R 33/2014, rozhodnutie, podľa ktorého ak závet pozostáva z viacerých listov, ktoré nie sú spojené, nezakladá to bez ďalšieho neplatnosť závetu. Záver o platnosti takéhoto závetu je ale opodstatnený, len ak sú vylúčené pochybnosti o pravosti, pravdivosti, súvislosti a nadväznosti jednotlivých listov závetu,
- Z I, s. 552, podľa ktorého § 478 OZ o tom, že akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky, nebráni tzv. všeobecnému náhradníctvu. Podmienkami v zmysle § 478 OZ treba rozumieť iba obmedzenia, príkazy a zákazy, ktoré podľa vôle závetcu majú obmedziť dedičov vo voľnej dispozícii s jeho majetkom. Pri ustanovení náhradného dediča však tomu tak nie je.
- R 77/2004, zásadné rozhodnutie k dátumu podpísania závetu, podľa ktorého musí byť pod následkom neplatnosti závetu dátum uvedený priamo v závete (na začiatku alebo na konci závetu), pričom ustanoveniu § 476 ods. 2 OZ nezodpovedá, ak dátum podpísania závetu obsahuje iba osvedčovacia doložka notára alebo iného úradu oprávneného osvedčovať pravosť podpisu na listinách,
- R 51/1984, zásadné rozhodnutie k podpisu závetu, podľa ktorého stačí, ak poručiteľ podpísal závet aspoň svojím priezviskom, pokiaľ o totožnosti podpisu poručiteľa nie sú žiadne pochybnosti, alebo
- R 32/2024 zásadné rozhodnutie o nemožnosti nahradiť podpis poručiteľa pečiatkou alebo faksimile (o čom sa vyjadril Najvyšší súd SR v bode 18.1 odôvodnenia rozhodnutia) a tiež napríklad
- R 30/1982, podľa ktorého, ak bol závet zrušený neskorším závetom (§ 480 ods. 1 OZ), neobnoví sa jeho účinnosť tým, že neskorší závet bol odvolaný, alebo bola zničená listina, na ktorej bol neskorší závet napísaný.
Nepodarilo sa nám však nájsť žiadne súdne rozhodnutie ani dostupnú literatúru, ktoré by sa venovali riešeniu otázky nastolenej v tomto príspevku. Nedovolíme si tvrdiť, že nikto pred nami sa danej problematike nevenoval, len sa nám nepodarilo napriek nášmu úsiliu nič nájsť. Preto sa pokúsime poskytnúť argumenty, ktoré možno do budúcnosti pomôžu túto medzeru vyplniť.
Právna analýza a argumentácia
V zmysle § 476 ods. 1 OZ je možné platne zriadiť závet len jednou z troch foriem. Buď musí byť závet napísaný vlastnou rukou (holografný závet) alebo môže byť zriadený v inej písomnej forme za účasti svedkov (alografný závet) alebo môže byť zriadený vo forme notárskej zápisnice.
Vzhľadom na skutočnosť, že závet nebol vyhotovený vo forme notárskej zápisnice, je potrebné zredukovať právnu úvahu len na prvé dve spomenuté formy závetu. Teda, či kópia závetu spĺňa zákonnú formu holografu alebo alografu.
V zmysle rozhodovacej činnosti súdov je závet prísne formálny jednostranný právny úkon (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. 4. 2003 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 77/2004, alebo rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 11. 2011, sp. zn. 4Cdo/24/2011).
Holograf, ako vlastnoručný závet, musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný (§ 476a OZ). Súčasne musí byť v každom závete uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný [§ 476 ods. 2 písm. b) OZ].
Pre napísanie závetu, uvedenie dátumu aj pre jeho podpísanie sa preto vyžaduje, aby to poručiteľ urobil vlastnou rukou. To znamená pohybom vlastnej ruky za použitia bežných ručných písacích potrieb – plniaceho alebo guľôčkového pera, pierka, ceruzky, fixky, farbičky, štetca, kriedy. Kombinácia viacerých písacích potrieb alebo rôznych náplní nemá žiaden vplyv na platnosť závetu, pretože takúto požiadavku zákon nestanovuje.[1] Tiež použitie viacerých druhov písma v jednom závete (písmo tlačené a písané, malé a veľké) nespôsobuje neplatnosť holografného závetu.[2] A napokon je právne irelevantné, ktorou rukou poručiteľ závet napísal, teda či tak urobil rukou dominantnou alebo nedominantnou.[3]
Súčasne súdna prax aj právna doktrína zastáva názor, že v zákone použité slová „vlastnou rukou“ treba vykladať cez zmysel zákona. Preto hoci len opatrne, ale predsa pripúšťajú, že zmyslom zákonného ustanovenia je , aby poručiteľ závet spísal sám pomocou písacích potrieb, a preto možno za platný holografný závet považovať aj taký, ktorý zriadi osoba, ktorá v dôsledku svojej telesnej dispozície dokáže sama písať len za pomoci protézy alebo píše inou časťou tela (napr. nohou, ústami a pod.). [4] S týmto názorom treba súhlasiť, pretože inak by sme sa dostali do výkladového vákua medzi § 476a a 476c OZ. Existuje totiž určitá skupina ľudí, ktorá síce pre svoje zdravotné postihnutie nemôže písať rukou, ale napriek tomu je schopná zaradiť sa do plnohodnotného života a prejavovať svoju vôľu prostredníctvom protézy alebo inej časti tela. Dôkazom toho sú napríklad aj maliari, ktorí maľujú nohami alebo ústami. Pripustením opačného výkladu by neostávala iná možnosť, len zaradiť tieto osoby medzi poručiteľov, ktorí nemôžu písať (§ 486c OZ), a to napriek tomu, že by tieto osoby takúto zákonom stanovenú podmienku v skutočnosti nespĺňali. Boli by tak diskriminovaní čo do možnosti vyhotovenia holografného závetu napriek tomu, že by boli schopní písomne prejaviť svoju vôľu.
Inú výnimku z požiadavky vlastnoručne spísaného závetu zákon nepripúšťa. Nie je teda možné použiť žiadne mechanické písacie pomôcky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 11. 2011, sp. zn. 4Cdo/24/2011, s. 5 odôvodnenia). Mechanickou písacou pomôckou je napr. písací stroj, počítač a tlačiareň, kopírovacie zariadenie (xerox, skener), razítkoalebo pečiatka, šablóny na písmo, samolepiace štítky a podobne. Je ňou teda akýkoľvek prístroj, zariadenie, nástroj alebo technika, ktorá umožňuje prenos textu na určitý podklad (papier, kožu, látku, sklo a pod.) bez toho, aby poručiteľ každé písmeno vytvoril priamym pôsobením svojej ruky, to znamená bez toho, aby každé písmeno fyzicky napísal pomocou niektorej z ručných písacích potrieb (pero, pierko, ceruzka a pod.)
Osobitne k nemožnosti nahradiť dátum, kedy bol závet podpísaný (nie napísaný), sa vyjadril Najvyšší súd SR napr. v R 77/2004 alebo tiež v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29. 11. 2011, sp. zn. 4Cdo/24/2011, s. 5 odôvodnenia. Ešte raz možno zdôrazniť, že § 476 ods. 2 OZ nezodpovedá, ak dátum podpísania závetu obsahuje iba osvedčovacia doložka notára alebo iného úradu oprávneného osvedčovať pravosť podpisu na listinách. Rovnako nebude stačiť ani to, ak by dátum na závete poručiteľ vytlačil iba pečiatkou, ak by dátum nalepil alebo ak by ho na závet umiestnil akýmkoľvek iným spôsobom, rozdielnym od vlastnoručného písma. Nebude tiež stačiť, ak by dátum vlastnoručne dopísal niekto iný.
Forma zápisu dátumu nebude rozhodujúca. Rozhodujúce však bude, aby dátum obsahoval všetky tri údaje, to znamená deň, mesiac aj rok. Či ich poručiteľ napíše číselne (1. 7. 2025), slovne (prvého júla dvetisícdvadsaťpäť) alebo kombinovane (1. júla 2025), nie je dôležité. Zákon totiž náležitosť dátumu presnejšie nešpecifikuje, preto ani výkladom nie je možné túto požiadavku na závet sprísňovať. Akákoľvek forma zápisu dátumu preto bude spĺňať zákonnú požiadavku, ak ho poručiteľ napíše vlastnou rukou a bude obsahovať všetky tri údaje. Takisto nebude nedostatkom závetu ani skutočnosť, ak poručiteľ v deň podpisu závetu dopíše dátum iným perom, ako je skôr napísaný text závetu, resp. ak poručiteľ dopíše len časť dátumu.
Tak isto osobitne k nemožnosti nahradiť vlastnoručný podpis pečiatkou alebo faksimile pod následkom absolútnej neplatnosti závetu sa vyjadril Najvyšší súd SR napr. v rozsudku z 30. 1. 2024, sp. zn. 1Cdo/93/2022, v bode 18.1 odôvodnenia (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 32/2024).
Z uvedeného vyplýva, že ak sa pri dátume alebo podpise použije niektorý z vyššie vymenovaných mechanických prostriedkov, holograf nespĺňa formu vlastnoručného závetu, a preto je absolútne neplatný.
Povinnosť napísať v holografnom závete vlastnoručne je stanovená jednotne pre obsah, dátum aj podpis. Nie je preto možné požiadavku vlastnoručného napísania pri jednej náležitosti vykladať inak ako pri druhej.
Na základe syntézy doterajších záverov súdnej praxe možno konštatovať, že ak musí byť v zmysle rozhodovacej činnosti súdov vlastnoručne napísaný dátum aj vlastnoručný podpis, potom aj zákonná požiadavka vlastnoručne napísaného závetu nemôže byť splnená, ak na jeho vyhotovenie boli použité akékoľvek mechanické písacie pomôcky (napr. tlačiareň). Ak chce preto poručiteľ vyhotoviť viaceré kópie toho istého závetu, musí každú z nich vlastnoručne napísať. Nestačí len kópia (reprodukcia) jednej skôr vlastnoručne vyhotovenej verzie závetu.
Pre dodržanie platnej formy holografného závetu je tak vylúčené použitie akýchkoľvek technických pomôcok pri spísaní jeho obsahu, uvedení dátumu a pri podpise.
Záver
Ak by sme pripustili možnosť, že stačí kópia obsahu závetu (pôvodne vlastnoručne napísaného), potom by sme museli pripustiť aj možnosť, že stačí kópia dátumu, aj kópia podpisu. Logickým výkladom by to malo znamenať, že platný holografný závet by mala spĺňať každá z nasledovných listín (pre zjednodušenie sú vypustené alternatívy s originálnym dátumom alebo jeho kópiou, aby sme kvôli lepšej prehľadnosti zredukovali 7 možností len na 4 bez akéhokoľvek vplyvu na výsledok tvrdenia):
– originál textu a originál podpisu, ale aj
– kópia textu a originál podpisu, tiež
– originál textu a kópia podpisu, ale napokon aj
– kópia textu a kópia podpisu.
Ďalší komentár to určite nepotrebuje.
Napriek tomu možno pokračovať ďalej.
Ak text, dátum a podpis tvoria spolu formu závetu, nemožno svojvoľne vyhlásiť, že na autenticite záleží iba pri jednom z nich (princíp rovnosti prvkov).
Ak zákon vyžaduje originál textu, originál dátumu aj originál podpisu a súdy už odmietli kópiu dátumu aj kópiu podpisu, ťažko možno logicky obhájiť, že by stačila kópia textu. Povolenie takejto výnimky by viedlo k absurdnému anulovaniu celej zákonnej formálnej požiadavky na holografný závet a právna úprava formy závetu by úplne stratila zmysel.
Možno preto vysloviť záver, že akákoľvek kópia vlastnoručne vyhotoveného závetu, aj keď len v časti týkajúcej sa dispozície majetkom, musí spôsobovať absolútnu neplatnosť holografného závetu, a to aj vtedy, ak by bol vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Nič na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, ak by bol závet zaregistrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov. Registrácia závetu nie je skutočnosťou, ktorá by bola spôsobilá zhojiť vadu spôsobujúcu absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Závet vyhotovený skopírovaním pôvodne vlastnoručne napísaného textu závetu, aj keď bol na ňom vlastnoručne dopísaný dátum a podpis poručiteľa, môže spĺňať jedine zákonnú požiadavku alografného závetu, pre platnosť ktorého sa vyžaduje prítomnosť dvoch svedkov. Ak skopírovaný závet neobsahuje podpisy dvoch svedkov, nemôže byť ani platným alografným závetom.
Len okrajovo možno ešte upozorniť na skutočnosť, že ak by sa upustilo od prísnej požiadavky na originalitu závetu, ktorú zabezpečuje práve vlastnou rukou poručiteľa napísaný celý závet, a to aj v prípade, ak by chcel vyhotoviť viacero kusov obsahovo identického závetu, viedlo by to v stále viac rozmáhajúcom sa digitálnom svete k vystaveniu sa riziku, že umelá inteligencia bude schopná na základe iných rukopisov poručiteľa vytvoriť závet, ktorého obsah bude navodzovať dojem, že ide o kópiu už skôr vlastnoručne napísanej listiny poručiteľom (v horšom prípade, že ide o listinu napísanú vlastnou rukou poručiteľa) a pritom by to tak v skutočnosti nebolo. To by zvyšovalo riziko podvodov pri spisovaní holografných závetov, pri ktorých sa nevyžaduje žiaden svedok. Samotný podpis (dokonca stačí aj len priezvisko)[5] sa totiž dá ľahšie napodobniť ako celý text závetu.
RESUMÉ
Úvaha nad platnosťou holografného závetu
Predmetom príspevku je úvaha o splnení zákonnej požiadavky holografného závetu „byť napísaný vlastnou rukou“, ak poručiteľ spíše listinu vlastnou rukou, ale následne z nej vyhotoví kópiu, na ktorú neskôr vlastnou rukou dopíše dátum, aj ju podpíše. Autori na základe syntézy doterajších názorov súdnej praxe o nemožnosti nahradenia dátumu a podpisu mechanickými písacími pomôckami, za súčasného použitia teleologického výkladu a logickej metódy výkladu vyslovujú názor, že takáto kópia nemôže byť v zmysle zákona platným holografným závetom. Mohla by byť len alografným závetom za podmienky, že by súčasne obsahovala aj podpisy dvoch svedkov.
SUMMARY
Reflection on the Validity of Holographic Wills
The authors reflect on the fulfilment of the legal requirement for a holographic will to be “handwritten” if the testator writes the document by hand but subsequently makes a copy thereof to which he/she later adds the date by hand and signs it. Based on a synthesis of existing opinions in judicial practice on the impossibility of replacing the date and signature with mechanical writing tools the authors – applying a teleological interpretation and a logical method of interpretation – express the opinion that such a copy cannot be a valid holographic will by virtue of law. It could only be an attested will provided that it also bears the signatures of two witnesses.
ZUSAMMENFASSUNG
Betrachtung über die Gültigkeit eines holographischen Testamentes
Der Gegenstand des Beitrages ist die Betrachtung, ob die gesetzliche Anforderung an ein holographisches Testament „muss eigenhändig verfasst sein“ erfüllt worden ist, falls die Urkunde vom Testierenden – Erblasser in seiner eigenen Handschrift verfasst, daraufhin aber von ihm eine Kopie des Testamentes angefertigt und auf dieser später von ihm das Datum angegeben und seine eigenhändige Unterschrift hinzugefügt wurde. Die Autoren äußern aufgrund der Zusammenfassung von bisherigen Auffassungen der gerichtlichen Praxis, wonach nicht möglich ist, das Datum und die Unterschrift durch mechanische Schreibhilfsmittel zu ersetzen sowie unter der gleichzeitigen Anwendung der teleologischen Auslegung sowie der logischen Auslegungsmethode ihre Meinung, wonach eine solche Kopie im Sinne des Gesetzes kein gültiges holographisches Testament sein kann. Es könnte lediglich als ein allographisches Testament unter der Voraussetzung gelten, dass es zugleich auch die Unterschriften von zwei Zeugen enthält.
[1] Ivančo, M. – Cenkner, M.: Datovanie a signácia závetu. In: Ficová, S. – Raková, K. – Ivančo, M. a kol.: Vybrané otázky dedičského práva úvahách de lege ferenda. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2022, s.194.
[2] C.d. v pozn. 1, s. 180 – 181.
[3] Bod 18.1 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 1. 2024, sp. zn. 1Cdo/93/2022, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 32/2024, tiež aj Bajánková, J. In: Števček, M. – Dulak, A. – Bajánková, J. – Fečík, M. – Sedlačko, F. – Tomašovič. M. a kol.: Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 1666.
[4] C. d. v pozn. 3.
[5] Rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 51/1984.