JUDr. Mgr. Joachim Dušan Fraňo je advokátsky koncipient a študent doktorandského štúdia na Katedre trestného práva a kriminológie, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave.
Autor si tému zvolil na základe skúseností z aplikačnej praxe v azylovom konaní a z dôvodu potreby tieto prezentovať odbornej obci i kolegom v praxi, rovnako aj návrhy de lege ferenda.
Úvod
V predkladanom príspevku venujeme najväčšiu pozornosť vstupnému pohovoru a právnym aspektom tlmočenia vstupného pohovoru v konaní o udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany, predovšetkým na podklade aplikačnej praxe preukazujúcej zásadné nedostatky, lež predsa v krátkosti sa dotýka i práva azylu a právnej úpravy výkonu tlmočníckej činnosti.
Azyl a začatie azylového konania
„Princíp práva azylu vo všeobecnosti spočíva v rešpektovaní nedotknuteľnosti určitých priestorov, v ktorých keď sa niekto zdržuje, stáva sa ich súčasťou a nemal by byť odtiaľ násilím odstránený bez vedomia a súhlasu osôb reprezentujúcich inštitúciu, ktorá azyl poskytla.“[1]
Pojem utečenec, ako ústredný pojem azylového práva, sa stal právnou kategóriou až začiatkom 20. storočia. Prvým právnym dokumentom (na ochranu utečencov) umožňujúcim utečencom legálny život bol tzv. Nansenov pas, pomenovaný po nórskom bádateľovi Fridtjofovi Nansenovi, ktorý jeho právne zakotvenie presadil dohodou z 5. júla 1922, ktorú ratifikovalo 52 vlád, vrátane Československej.[2]
Zakrátko po druhej svetovej vojne a vzniku OSN bol 28. júla 1951 v Ženeve prijatý základný medzinárodnoprávny dokument upravujúci postavenie utečencov – Dohovor o právnom postavení utečencov (ďalej len „Dohovor“). Pre úplnosť je potrebné dodať, že 31. januára 1967 v New Yorku bol prijatý Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov (ďalej len „Protokol“), ktorý rozšíril pôsobnosť Dohovoru o nové kategórie utečencov, ktorí by bez prijatia Protokolu nemuseli patriť do pôsobnosti Dohovoru.
Vo všeobecnosti a v znení Protokolu (na účely tohto príspevku uvádzajúc iba základný rámec definície) je v zmysle čl. 1 Dohovoru utečencom osoba, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta prijať ochranu svojho štátu; alebo osoba bez štátneho občianstva (apolita, bezdomovec), ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí, a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť.
V prípade, že fyzická osoba preukáže, že spĺňa definíciu pojmu utečenec, medzinárodné právo jej priznáva osobitnú ochranu vo forme azylu a osobitné postavenie.
Na vnútroštátnej úrovni Slovenská republika podľa čl. 53 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava SR“) poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd, pričom azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami. Pretože podrobnosti ustanoví zákon, ide o blanketovú normu.
Jej vyjadrením vo všeobecnom zákonodarstve je zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „Zákon o azyle“ v príslušnom gramatickom tvare), upravujúci konanie o azyle, práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu (ďalej len „žiadateľ“), azylantov, cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov, pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu, doplnkovej ochrany a dočasného útočiska, prvotnú integráciu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, do spoločnosti, a pobyt v azylových zariadeniach.
Z predmetu Zákona o azyle vyplýva, že Slovenská republika poskytuje viacero medzinárodnoprávnych mechanizmov ochrany utečencov, a to azyl, doplnkovú ochranu a dočasné útočisko.
Etymologicky možno pojem azyl vymedziť ako útočisko, bezpečné miesto, prihovorenie sa u vladára, či povolenie vstúpiť a bývať na území iného štátu z určitých dôvodov.[3]
Legálnu definíciu pojmu azyl nachádzame v § 2 písm. b/ Zákona o azyle, podľa ktorého sa azylom rozumie ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve (v zmysle poznámky pod čiarou č. 2 ide o Dohovor) alebo v osobitnom predpise (v zmysle poznámky pod čiarou č. 3 ide o čl. 53 Ústavy SR). Legálnu definíciu pojmu doplnková ochrana, ktorá je „slabším azylom“, nachádzame v § 2 písm. c/ Zákona o azyle, podľa ktorého sa doplnkovou ochranou rozumie ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu.[4]
Konanie o azyle sa začína vyhlásením cudzinca na vecne a miestne príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o azyl na území SR, ktoré sa zaznamená na úradnom tlačive, ktorého vzor tvorí prílohu Zákona o azyle. Policajný útvar zadrží cestovný doklad cudzinca, zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov a poverený zamestnanec vykoná so žiadateľom po podaní vyhlásenia vstupný pohovor.
Vyhlásenie a vstupný pohovor
Zákon o azyle kladie mimoriadny dôraz na vstupný pohovor. V aplikačnej praxi sa však berie pri rozhodovaní o žiadosti veľmi vážne do úvahy aj podanie vyhlásenia žiadateľa, že žiada o azyl (prvotné vyhlásenie o tom, že cudzinec žiada o azyl a jeho odôvodnenie, ktoré možno definovať ako Zákonom o azyle ustanovený procesný prostriedok začatia konania dispozitívneho charakteru), čo je podľa názoru autora výrazným nepomerom v neprospech žiadateľa, pretože žiadateľ o azyl – utečenec – je pri vyhlásení v akútnom i chronickom strese a distrese, po (nie zriedka) niekoľko tisíc kilometrovej ceste, legálnych i nelegálnych vstupoch do viacerých krajín, skúsenostiach s prevádzačmi, zime, daždi, prechodenými chorobami, strachom o blízkych, o to viac v situácii, ak je utečeneckou celá rodina s maloletými deťmi, strachom zo zamietnutia žiadosti o azyl, strachom z neznámej krajiny, strachom z policajtov, či dokonca s možnou cieľovou krajinou inou, než je SR, a predovšetkým, neznalý jazyka.
Podľa § 3 ods. 3 Zákona o azyle vyhlásenie žiadateľa o azyl policajný útvar zaznamená na tlačive, ktorého vzor je v prílohe č. 1 Zákona o azyle. Jeho obligatórnou náležitosťou je okrem osobných údajov aj odôvodnenie žiadosti o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany alebo dočasného útočiska, a taktiež vyhlásenie o tom, že žiadateľ bol poučený o svojich právach a povinnostiach, o povinnosti prihlásiť sa v záchytnom tábore, následkoch nesplnenia tejto povinnosti, o práve zvoliť si právneho zástupcu, obrátiť sa na UNHCR a o práve kontaktovať sa s inými organizáciami zaoberajúcimi sa starostlivosťou o migrantov. Vyhlásenie je v slovenskom jazyku a príslušníci PZ v aplikačnej praxi buď neovládajú, alebo používajú len veľmi minimálne cudzí jazyk. Postup, ani ďalšie náležitosti podania vyhlásenia, a to aj napriek tomu, že ide o podstatnú materiálnu náležitosť rozhodnutia podľa § 19a ods. 1 písm. b/ Zákona o azyle, Zákon o azyle bližšie neupravuje.
Po podaní vyhlásenia poverený zamestnanec MV SR (in concreto Migračného úradu MV SR) vykoná so žiadateľom vstupný pohovor (§ 4 ods. 1 Zákona o azyle). Žiadateľ je povinný počas vstupného pohovoru poskytnúť pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu. Poskytnuté údaje sa zaznamenajú na úradnom tlačive (dotazník), ktorého vzor tvorí prílohu č. 2 Zákona o azyle, pričom zo vstupného pohovoru poverený zamestnanec MV SR spíše zápisnicu. Žiadateľ je povinný dostaviť sa na pohovor v mieste a čase, ktoré určí ministerstvo v písomnom predvolaní v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. Pohovor sa vykoná v jazyku, v ktorom sa žiadateľ môže dorozumieť, na žiadosť žiadateľa alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa osobou rovnakého pohlavia, ako je žiadateľ, a tak, aby bola zabezpečená jeho primeraná dôvernosť. Poverený zamestnanec pred vyplnením dotazníka, najneskôr však do 15 dní od začatia konania, poučí žiadateľa o konaní o udelenie azylu, najmä o jeho právach a povinnostiach, možných dôsledkoch neplnenia alebo porušenia jeho povinností alebo nespolupráce podľa Zákona o azyle, dôsledkoch výslovného alebo konkludentného späťvzatia žiadosti, lehotách podľa Zákona o azyle, možnosti zastupovania v konaní a o prístupe k právnej pomoci. Ministerstvo vnútra SR poskytne žiadateľovi aj informáciu o mimovládnych organizáciách, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov, azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Uvedené poučenie a informácie sa poskytujú podľa možností písomne a v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie, a ak ide o maloletého, spôsobom zohľadňujúcim jeho vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti. Ak je možné vydať rozhodnutie na základe vstupného pohovoru, ďalší pohovor nie je nutné vykonávať, inak sa vykoná pohovor, a to aj opakovane, za účelom spresnenia, objasnenia či doplnenia získaných údajov od žiadateľa.
Dotazník je v aplikačnej praxi zvyčajne najpodstatnejšou časťou konania o udelenie azylu. Žiadateľ je dopytovaný na osobné údaje o sebe a rodine, majetkové pomery, in conreto, koľko peňazí má pri sebe, aký vlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok, či poberá nejakú finančnú alebo materiálnu pomoc od FO alebo PO, či žiadal o azyl v inej krajine a ako to dopadlo, aké cestovné doklady a doklady o pobyte v SR alebo EÚ má, a ak nemá, z akého dôvodu, podrobná trasa z krajiny pôvodu alebo pobytu až po vstup na územie SR, vrátane dátumu, času a spôsobu (legálny/nelegálny) prechodu hraničných priechodov a vstupu na územie SR, použité dopravné prostriedky, pomoc prevádzačov, cieľová krajina, kontakt so zastupiteľským úradom domovskej krajiny, podrobné údaje o pobyte v členskom štáte EÚ, vrátane charakteru pobytu (legálny/nelegálny), pobytu rodinného príslušníka v členskom štáte EÚ, či bolo alebo je vedené trestné konanie proti žiadateľovi, ak áno, tak kedy, kde, z akého dôvodu a s akým výsledkom, členstvo v politickej strane, hnutí alebo inej organizácii, osobné údaje rodinných príslušníkov, v mene ktorých žiada o udelenie azylu alebo ktorí taktiež žiadajú o udelenie azylu, napokon všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR a existenciu iných skutočností a dôkazov, o ktorých sa domnieva, že môžu podporiť dôvody žiadateľovej žiadosti.
Z uvedeného vyplýva, že ide o veľmi konkrétne, veľmi presné a veľmi citlivé údaje o žiadateľovi, ktoré sú primárne spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o žiadosti žiadateľa.
Tlmočník a tlmočenie
Základným formálnym prameňom práva upravujúcim výkon tlmočníckej činnosti je zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „ZoZTP“), v zmysle ktorého tlmočník je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo nezapísaná v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15 ZoZTP. Iným osobám ako vyššie uvedeným sa zakazuje označovať sa za tlmočníka podľa ZoZTP, vykonávať tlmočnícku činnosť alebo prekladateľskú činnosť podľa ZoZTP, používať identifikačné znaky a/alebo prekladateľskú doložku.
Výnimku upravuje už spomenutý § 15 ZoZTP, v zmysle ktorého v konaní pred orgánom verejnej moci možno ustanoviť za tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, pričom tlmočník alebo prekladateľ takto ustanovený môže vykonať úkon, len ak zložil sľub pred orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za tlmočníka alebo prekladateľa, v znení: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že pri výkone svojej činnosti budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a morálne a etické zásady výkonu tejto činnosti, že svoju činnosť budem vykonávať osobne, nestranne a nezaujato podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, že budem plne využívať všetky svoje odborné znalosti a že zachovám mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa pri výkone činnosti dozviem.“.
Podmienkami pre zápis do zoznamu tlmočníkov je inter alia bezúhonnosť, získanie najvyššieho vzdelania, ktoré je možné získať v danom odbore, zloženie odbornej skúšky, neuložený zákaz činnosti, neuložená sankcia vyčiarknutia zo zoznamu a úspešné skončenie odborného minima, ktorého obsahovými náležitosťami sú právne základy (postavenie tlmočníka vo všetkých typoch konaní), metodika výkonu tlmočníctva a praktické otázky.
Zmyslom takto nastavených podmienok zákonodarcom je podľa dôvodovej správy predkladateľa garancia odbornosti tlmočníkov, pričom obsah sľubu je zvolený tak, aby vyjadroval zákonný, odborný i etický rámec výkonu činnosti a jej objektivitu, vrátane mlčanlivosti.
U tlmočníkov nezapísaných v zozname tlmočníkov MS SR absentujú vyššie uvedené nároky kladené na odbornosť tlmočníkov. Skutočnosť, že tlmočník nezapísaný v zozname tlmočníkov MS SR ovláda jazyk, vyplývajúc z aplikačnej praxe však zvyčajne len na hovorovej úrovni, nemôže obstáť ako naplnenie materiálneho práva konať v jazyku, ktorému žiadateľ o azyl rozumie (§ 18 ods. 1 Zákona o azyle, čl. 47 ods. 4 s poukazom na čl. 12 ods. 2 Ústavy SR), Rovnako tento nedostatok nemôže zhojiť formálne právo účastníka konania podľa § 18 ods. 2 Zákona o azyle prizvať si na vlastné trovy ďalšieho tlmočníka podľa svojho výberu, pretože tlmočníka s garanciou odbornosti a etiky má zabezpečiť prioritne štát, tobôž v konaní o udelenie medzinárodnej ochrany, ktorého imanentnou zložkou sú vyhlásenia žiadateľa a posúdenie ďalších skutočnosti v zmysle § 19a Zákona o azyle, ktoré vychádzajú v prevažnej väčšine z vyhlásení žiadateľa, a ktoré si v tak citlivých otázkach ako je opodstatnená obava z prenasledovania a porušovania ľudských práv vyžaduje profesionálny a odborný prístup.
Problémy pri tlmočení
V aplikačnej praxi sa vyskytujú pri tlmočení viaceré problémy, ktoré sa síce primárne javia ako problémy tlmočníckej činnosti, avšak pre žiadateľa môžu mať právne následky.
Žiadateľom o azyl môže byť osoba z ktorejkoľvek krajiny sveta. Vo všeobecnosti sa odhaduje, že na svete sa hovorí približne sedemtisíc jazykmi. Pravidelným problémom je preto prizvanie tlmočníka nezapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov MS SR, najčastejšie z dôvodu nedostatku tlmočníkov zapísaných v zozname pre daný jazyk (perzský jazyk, turecký jazyk), alebo pre nedostatok osôb žiadaného/potrebného pohlavia.
Ako bolo uvedené vyššie, podľa § 15 ZoZTP tlmočníka nezapísaného v zozname možno ustanoviť, ak má potrebné predpoklady, avšak zákon bližšie túto podmienku ani jej verifikáciu neupravuje.
U tlmočníkov nezapísaných v zozname tlmočníkov celkom logicky absentuje prvorado zloženie odbornej skúšky, ktorou tlmočník preukazuje svoju spôsobilosť. Zároveň je odôvodnený vysoký predpoklad neabsolvovaného alebo neúspešne skončeného odborného minima, keďže tlmočníci nezapísaní v zozname nemajú inak dôvod na jeho absolvovanie. Napokon, vysoko otáznym ostáva splnenie podmienky päťročnej praxe a bezúhonnosti.
Overenie zmienených predpokladov (v rozsahu všetkých dostupných predpokladov) prizvaného tlmočníka nezapísaného v zozname tlmočníkov je autentickým výkladom v kompetencii povereného zamestnanca MV SR a zároveň jeho povinnosťou. Vyplývajúc z dôvodovej správy k ZoZTP sa § 15 ZoZTP má uplatniť výnimočne, najmä ak zo subjektívnych (vylúčenie pre pochybnosť o zaujatosti) alebo z objektívnych dôvodov (smrť tlmočníka,[5] ktorý je jediný v príslušnom jazyku, resp. jeho dlhodobá práceneschopnosť) je ohrozený riadny výkon ústavného práva. V azylovom konaní má podľa názoru autora poverený zamestnanec zisťovať predovšetkým a aspoň bezúhonnosť (napr. výpisom z registra trestov nie starším ako 90 dní), päťročnú prax (hodnoverným spôsobom, napr. živnostenským oprávnením, referenciou), a či osoba nebola vyčiarknutá zo zoznamu alebo či jej neplynie zákaz činnosti (napr. čestným vyhlásením, overením v zoznamoch MS SR), aby bola naplnená aspoň čiastočne odôvodniteľne opodstatnená hypotéza právnej normy v § 15 ods. 1 ZoZTP. Nie je totiž úplne zrejmé, z akých zdrojov získavajú poverení zamestnanci MV SR v aplikačnej praxi tlmočníkov nezapísaných v zozname, pričom, známo z aplikačnej praxe, poverení zamestnanci MV SR neoverujú uvedené predpoklady.
Z obdobných dôvodov (argumentáciou § 15 ZoZTP) sa javí problematickým uprednostnenie tlmočníkov nezapísaných v zozname pred tlmočníkmi zapísanými v zozname, pre ktorých (nezapísaných) tlmočenie je skôr brigádou a ľahko získaným zárobkom za reciprocitu bezproblémovej spolupráce s povereným zamestnancom MV SR na úkor kvality, a to predovšetkým z dôvodu nižších nárokov na tlmočníkov nezapísaných v zozname ut supra, absencie hrozby sankcie (napr. vyčiarknutia zo zoznamu) a poddimenzovania ceny za tlmočnícke služby, keď tlmočníci nezapísaní v zozname sú ochotní vykonávať tlmočnícke služby aj za polovičné ceny oproti tlmočníkom zapísaným v zozname.
V súvislosti s nízkymi nárokmi na tlmočníkov nezapísaných v zozname je problematickým samotný spôsob tlmočenia. Pre absenciu odborného minima alebo vzdelania v odbore nemajú tlmočníci nezapísaní v zozname zvládnutú metodiku tlmočenia, nedostatok ktorej sa prejavuje vkladaním vlastných postrehov a vlastných emócií, čím dochádza k deformácii tlmočenej výpovede, tlmočením v tretej osobe, namiesto prvej, čím tlmočenie stráca emocionálnu zložku postoja žiadateľa, snahami o sofistikované tlmočenie, hoci výpoveď žiadateľa je konštruovaná jednoducho, či tlmočením tak, ako si tlmočník myslí, že by to malo byť povedané, na úkor skutočne vypovedanej informácie (…myslel tým toto…chcel tým povedať toto).
V ďalšom okruhu sú zásadnými problémami neznalosť pojmologického aparátu (chýbajúca slovná zásoba a tým neschopnosť riadne tlmočiť) a základných znalostí práva, čím sa tlmočenie stáva nepresným najmä v prípadoch, ak žiadateľ vypovedá precízne a pojmologicky presne (napr. o trestných konaniach, typoch rozhodnutí, právoplatnosti a vykonateľnosti, vykonanom treste, právnych inštitútoch), ďalej neznalosť reálií danej krajiny (chýbajúce znalosti pomerov krajiny, geografie, dejín, politiky, kultúry, tradícií), čím unikajú pre žiadateľa a konanie podstatné súvislosti či detaily, ale aj potenciálne osobné animozity (napr. tlmočenie Turkom, ak je žiadateľom Kurd, Rusom, ak je žiadateľom Ukrajinec).
Napokon je zásadným problémom nemožnosť odkontrolovať správnosť pretlmočenia výpovede, ak poverený zamestnanec alebo, a najmä, splnomocnený zástupca[6] neovláda ten-ktorý jazyk. Správnosť pretlmočenia výpovede žiadateľa môže byť ovplyvnená v neprospech žiadateľa záujmami (či azda pokynmi) povereného zamestnanca MV SR – Migračného úradu MV SR, ako predstaviteľa štátnej moci a súčasne (pre žiadateľa dôveryhodnej) osoby, ktorá má za úlohu zistiť množstvo podstatných a dôverných informácií o žiadateľovi.[7]
Ako bolo vyššie uvedené, (vstupný) pohovor je v aplikačnej praxi najpodstatnejšou časťou azylového konania, pretože sa v ňom priamo od žiadateľa získavajú základné údaje a informácie podstatné pre posúdenie potreby získania ďalších podkladov o krajine a/alebo žiadateľovi, a ktoré spolu s ďalšími podkladmi tvoria podklad pre meritórne rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu. Keďže žiadateľom o azyl je vždy cudzinec, vždy bude prizvaný tlmočník, ktorého laicizmus a štátom neaprobovaná odbornosť sú na škodu žiadateľa o azyl, o to viac v prípadoch, ak žiadateľ nemá splnomocneného zástupcu.
Závery
Ministerstvo vnútra SR po vykonaní vstupného pohovoru a zabezpečení všetkých podkladov od žiadateľa o azyl posúdi žiadosť a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, ďalej, či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, a či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo. Skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať.
Ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie SR alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území SR požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa. V prípade potreby alebo návrhu žiadateľa MV SR v konaní zabezpečí aj lekárske vyšetrenie žiadateľa týkajúce sa príznakov prenasledovania alebo vážneho bezprávia v minulosti.
Výsledkom konania môže byť udelenie azylu, ak má žiadateľ v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd; udelenie azylu z humanitných dôvodov, udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny, alebo naopak, zamietnutie žiadosti ako neprípustnej, zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, inter alia, ak odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, pre ktoré môže byť udelený azyl (nepreukázanie opodstatnených obáv alebo prenasledovania), alebo rozhodnutie o neudelení azylu z dôvodu nesplnenia podmienok (nepreukázanie opodstatnených obáv alebo prenasledovania).
Je teda nesporné, že neodborným tlmočením je ohrozené právo na získanie medzinárodnej ochrany žiadateľa o azyl a môže byť spôsobená vážna ujma na právach, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti.
Návrhy de lege ferenda
Vyplývajúc z vyššie načrtnutých právnych problémov tlmočenia je na mieste sprecizovanie právnej úpravy a zmena ustanovení Zákona o azyle o prizvaní tlmočníka tak, aby bol podľa Zákona o azyle prioritne prizvaný tlmočník zapísaný v zozname tlmočníkov MS SR podľa ZoZTP (priorizácia postupu upravená v právnej norme), aby MV SR malo zákonnú povinnosť vykonať všetky kroky potrebné na prizvanie tlmočníka zapísaného v zozname tlmočníkov MS SR, a aby malo zákonnú povinnosť o všetkých úkonoch vykonať záznam s dátumom, časom a krátkym odôvodnením. V prípade, že budú splnené podmienky podľa § 15 ZoZTP, je žiaduce, aby MV SR, resp. MÚ MV SR odôvodnilo tento postup a riadne ho zaznamenalo v spise za účelom prípadnej revízie meritórneho rozhodnutia, keďže nesprávne tlmočenie indikuje nezákonnosť rozhodnutia (na azylové konanie sa vzťahuje subsidiárna pôsobnosť Správneho poriadku), ktorému prizvanie tlmočníka zapísaného v zozname tlmočníkov môže a má zabrániť.
Záverom, na mieste je i sprecizovanie § 15 ZoZTP v časti hypotézy: „ak má potrebné predpoklady“, najmä pokiaľ ide o rozsah a postup pre overenie predpokladov tlmočníka nezapísaného v zozname, prinajmenšom zákonnej povinnosti overiť bezúhonnosť, päťročnú prax, vyčiarknutie zo zoznamu alebo neplynutie zákazu činnosti.
Záver
Právo na tlmočníka je ústavným právom každej osoby, ktorá vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Tlmočenie tlmočníkom, ktorého odbornosť je aprobovaná štátom tak, ako to predvída právny poriadok SR, je možné považovať za jednu zo záruk spravodlivého konania pred orgánom verejnej moci, ktorým je aj azylové konanie. V príspevku popísané problémy tlmočenia v okruhoch pravidelné prizývanie tlmočníka nezapísaného v zozname tlmočníkov MS SR, a tým absencia zloženia odbornej skúšky a odborného minima, neistota v otázke praxe a bezúhonnosti, problematický spôsob tlmočenia, neznalosť pojmologického aparátu, základných znalostí práva a reálií danej krajiny, osobné animozity, či nemožnosť odkontrolovať správnosť pretlmočenia výpovede splnomocneným zástupcom alebo povereným zamestnancom MV SR môžu mať mimoriadny dopad na rozhodnutie v konaní o udelenie azylu i na zákonnosť celého konania. Tlmočenie tlmočníkom nezapísaným v zozname tlmočníkov ohrozuje právo žiadateľa o azyl na získanie medzinárodnej ochrany, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Z načrtnutých právnych problémov vyplývajúc je na mieste sprecizovanie právnej úpravy a zmena ustanovení Zákona o azyle tak, aby bol zo zákona najprv prizývaný tlmočník zapísaný v zozname tlmočníkov MS SR, a v prípade prizvania tlmočníka nezapísaného v zozname tlmočníkov MS SR, aby mal Migračný úrad MV SR zo zákona povinnosť tento postup riadne odôvodniť. Rovnako je žiaduce sprecizovať hypotézu právnej normy v § 15 Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, najmä pokiaľ ide o rozsah a postup pre overenie predpokladov tlmočníka nezapísaného v zozname tlmočníkov MS SR.
RESUMÉ
Vybrané problémy pri tlmočení vstupného pohovoru v azylovom konaní
Autor v predkladanom príspevku venuje najväčšiu pozornosť vstupnému pohovoru a právnym aspektom tlmočenia vstupného pohovoru v konaní o udelenie azylu predovšetkým na podklade aplikačnej praxe preukazujúcej zásadné nedostatky. V krátkosti sa dotýka i inštitútu azylu a právnej úprave výkonu tlmočníckej činnosti. Autor v závere vyvodzuje návrh na zmenu zákona o azyle tak, aby bol zo zákona prizývaný prioritne tlmočník zapísaný v zozname tlmočníkov a zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, s cieľom precizácie postupu overovania predpokladov tlmočníka nezapísaného v zozname.
SUMMARY
Selected Issues in Interpreting Initial Interviews in the Asylum Procedures
The author focuses on initial interviews and legal aspects of interpreting initial interviews in the asylum procedures, mainly on the basis of the application practice showing fundamental flaws. He also briefly touches upon the concept of asylum and legal rules governing the interpreting. The author concludes with a proposal to amend the Asylum Act so as to give priority to the appointment of a sworn interpreter registered in the Register of Sworn Interpreters in accordance with the Act on Sworn Experts, Interpreters and Translators with a view to clarifying the procedure for verifying the qualifications of an interpreter who is not registered in the Register.
ZUSAMMENFASSUNG
Ausgesuchte Probleme beim Dolmetschen des Erstgesprächs im Asylverfahren
Im vorliegenden Beitrag widmet der Autor die größte Aufmerksamkeit dem Erstgespräch und dem rechtlichen Aspekt des Dolmetschens im Asylantragsverfahren, insbesondere aufgrund der Anwendungspraxis, in der grundsätzliche Mängel nachweisbars vorkommen. Es betrifft in Kürze auch das Instrument des Asyls und die Rechtsregelung der Dolmetschertätigkeit. Der Autor folgert daraus zum Schluss und schlägt demzufolge die Änderung des Asylgesetzes derart vor, damit von Gesetzes wegen vorzugsweise ein in der Liste der Dolmetscher eingetragener Dolmetscher nach Maßgabe des Gesetzes über Sachverständige, Dolmetscher und Übersetzer mit dem Ziel, den Vorgang bei der Prüfung der Kompetenzen und Voraussetzungen eines in der Liste nicht eingetragenen Dolmetschers zu präzisieren, hinzugezogen wird.
[1] HRNČIAROVÁ, D. Právo azylu na hraniciach medzi kresťanským a pohanským svetom. In: KOŽIAK, R. a J. NEMEŠ (eds.). Pohanstvo a kresťanstvo. Zborník z konferencie usporiadanej 5. – 6. 2. 2003 v Banskej Bystrici. Bratislava : Chronos, s. 84.
[2] BENGEL, K. Understanding the Nansen Passport: A System of Manipulation. In: Indiana Journal of Global Legal Studies, roč. 29, č. 1, 2022, s. 220.
[3] BUZÁSSYOVÁ K. A A. JAROŠOVÁ (eds.). 2006. Slovník súčasného slovenského jazyka. A – G. Bratislava : Veda. ISBN 978-80-224-0932-4.
[4] Na účel tohto príspevku autor uvádza iba azyl, avšak má sa na mysli aj doplnková ochrana, ak z textu nevyplýva niečo iné.
[5] V dôvodovej správe sa uvádza iba znalec, avšak vo vyhlásenom znení zákona je v právnej norme i tlmočník a prekladateľ, preto je odôvodnené autentický výklad vzťahovať extenzívne i na tlmočníka a prekladateľa.
[6] Podľa § 17a ods. 1 Zákona o azyle – Účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník sa môže dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí; iným zástupcom môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony, Centrum právnej pomoci alebo mimovládna organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom. V tej istej veci môže mať osoba uvedená v prvej vete len jedného zvoleného zástupcu. Za mimovládnu organizáciu koná jej poverený zamestnanec alebo člen, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
[7] Migračný úrad MV SR je odborný útvar MV SR na úseku azylu, ktorý zabezpečuje a plní úlohy o. i. v oblasti tvorby azylovej a parciálne migračnej a integračnej politiky štátu a koordinuje tvorbu strategických zámerov migračnej politiky SR.