Je disciplinárnym previnením, ak advokát použije prostriedky klienta, či už v súlade s predchádzajúcou dohodou či pokynom klienta, alebo neoprávnene v rozpore s nimi, na úhradu svojej odmeny, bez toho, aby splnil povinnosť bez zbytočného odkladu vystaviť klientovi vyúčtovanie a zodpovedajúci daňový doklad, ak sa tak nestalo už pred použitím prostriedkov klienta.
Rozhodnutie disciplinárneho senátu discip. komisie ČAK z 11. apríla 2018, sp. zn. K 40/2018
v spojení s rozhodnutím odvolacieho disciplinárneho senátu ČAK z 29. októbra 2019[1]
Dotknuté ustanovenia:
– čl. 6 ods. 5, čl. 9 ods. 2, čl. 9a uznesenia predstavenstva Českej advokátskej komory č. 1/1997 Vestníka zo dňa 31. 10. 1996, ktorým sa stanovia pravidlá profesionálnej etiky a pravidlá súťaže advokátov Českej republiky (etický kódex) v platnom znení (ďalej len „etický kódex“),
– čl. 2 ods. 5 uznesenia predstavenstva ČAK č. 7/2004 Vestníku
– obdobné ustanovenia slovenských právnych predpisov: § 10, § 11 ods. 2 a 3, § 13 Advokátskeho poriadku SAK z 10. júna 2021
Uložené disciplinárne opatrenie – pokuta vo výške 30 000 Kč
Z odôvodnenia:
Ak nie je preukázaná existencia dohody medzi advokátom a jeho klientom, je disciplinárnym previnením (porušením čl. 6 ods. 5 a čl. 9 ods. 2 etického kódexu, a ďalej analogicky čl. 9a etického kódexu v spojení s čl. 2 ods. 5 uznesenia predstavenstva ČAK č. 7/2004 Vestníka) konanie advokáta, ktorý prijal plnenie, ktoré bola súdnymi exekútormi poukázané na jeho osobitný účet určený pre prijatie finančných prostriedkov pre klientov, z tejto sumy, ktorú bol zaviazaný vyplatiť klientovi, si bez predchádzajúceho písomného súhlasu klienta ponechal čiastku zodpovedajúcu ním dodatočne vystavenej faktúre na úhradu svojej odmeny za poskytnuté právne služby.
Podstatou disciplinárneho previnenia je zadržanie peňažných prostriedkov, ktoré disciplinárne obvinený ako advokát prijal od exekútora pre sťažovateľa ako svojho klienta, pričom s týmito prostriedkami naložil v rozpore s pokynom klienta, keď časť z nich uložil do súdnej úschovy a časť z nich ponechal na svojom účte. Tento skutok možno charakterizovať ako jediný (t. j. jedenkrát a dokonaný vykonaný) útok proti právom chráneným záujmom, ktorý vyvolal protiprávny stav, ktorý bol páchateľom udržiavaný. Disciplinárne obvinený peňažné prostriedky v rozpore s pokynom klienta – sťažovateľa zadržal a prostriedky mu nevydal. Tento skutok nemožno označiť za pokračujúci čin (analogicky k pokračujúcemu trestnému činu v terminológii trestného práva), ktorý sa vyznačuje mnohosťou opakovaných útokov, ktoré spája časová a prípadne aj miestna súvislosť, obdobné prevedenie apod. Z pohľadu súčasného disciplinárneho konania nie je teda podstatné, že disciplinárne obvinený zadržané prostriedky nevydal ani na opakovanú výzvu sťažovateľa ako klienta. Za toto disciplinárne previnenie tak môže byť advokát potrestaný iba raz (pretože sa tak už stalo, bol v tejto časti disciplinárne obvinený disciplinárnej žaloby zbavený – pozn. red.).
Ak však advokát použije prostriedky klienta, či už v súlade s predchádzajúcou dohodou či pokynom klienta, alebo neoprávnene v rozpore s nimi, na úhradu svojej odmeny, má povinnosť bez zbytočného odkladu vystaviť klientovi vyúčtovanie a zodpovedajúci daňový doklad, pokiaľ sa tak nestalo už pred použitím prostriedkov klienta. Včasné vyúčtovanie, samozrejme, musí zodpovedať dohodnutému typu odmeny, t. j. odmeny časovej, odmeny z podielu na výsledku veci, odmeny stanovenej pevnou čiastkou za vykonané právne služby apod. Povinnosť advokáta takto postupovať vyplýva predovšetkým všeobecne z povinnosti ochrany oprávnených záujmov klienta (§ 16 ods. 1 zákona o advokácii) a povinnosti konať čestne a svedomito (§ 16 ods. 2 zákona o advokácii).
Pokiaľ advokát použije prostriedky klienta na úhradu svojej odmeny, klientov záujem je celkom iste taký, aby mohol skontrolovať spôsob a výšku vyúčtovania odmeny a mohol ju riadne zaevidovať do svojho účtovníctva, prípadne s takými dokladmi ďalej inak nakladať – napríklad pri uplatnení náhrady škody a pod. Včasné a riadne vyúčtovanie odmeny prispieva k transparentnosti činnosti advokáta vo vzťahu ku klientovi a prispieva k dôstojnosti a vážnosti advokátskeho stavu (čl. 4 ods. 1 etického kódexu). Advokát sa musí usilovať, aby bol vnímaný ako spoľahlivý a dôstojný partner svojho klienta, a nemôže uprednostniť svoje záujmy pred záujmami klienta (čl. 6 ods. 1 etického kódexu).
Uvedené povinnosti advokáta disciplinárne obvinený svojím konaním porušil, pretože potom, keď neoprávnene zadržal prostriedky klienta za účelom úhrady svojej odmeny za poskytnuté právne služby, túto odmenu vyúčtoval až po uplynutí dlhého časového intervalu a po opakovaných urgenciách zo strany klienta, t. j. sťažovateľa. Sťažovateľ nemohol posúdiť primeranosť odmeny a spôsob jej výpočtu. Ďalej nemohol využívať svoje prostriedky ani nemohol uplatniť náklady na právne služby ako svoj daňový výdavok.
Rozhodnutie je redakčne krátené, upravované a doplnené o odkazy na citované ustanovenia pod textom
Právnu vetu a rozhodnutie preložila a spracovala:
Mgr. Tatiana Frištiková
advokátka
[1] preložené a spracované podľa Vrábliková, P..: Z kárné praxe. In: Bulletin advokacie, č. 4/2020, s. 71 – 72