JUDr. Michal Rampášek je advokát spolupracujúci s advokátskou kanceláriou PETERKA PARTNERS. Pôsobí ako externý doktorand na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistky Právnickej fakulty Univerzity Komenského a externý spolupracovník Ústavu práva informačných technológií a práva duševného vlastníctva. Vo svojej praxi sa venuje najmä právu IKT, trestnému právu, kybernetickej bezpečnosti a ochrane osobných údajov. Je členom pracovnej skupiny SAK pre elektronizáciu výkonu advokácie a tiež je členom ISACA Slovakia Chapter.
Doc. JUDr. Ondrej Laciak, PhD. je podpredseda Slovenskej advokátskej komory. Zároveň je partnerom advokátskej kancelárie Laciak & Co. so zameraním na trestné právo, ústavné, európske a medzinárodné právo. Pôsobí aj na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je predsedom Výboru pre trestné právo Rady európskych advokátskych komôr (CCBE), člen orgánu predsedníctva Európskej komory obhajcov (European Criminal Bar Association – ECBA), člen expertného výboru pri Fair Trials International a ad hoc sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva.
V súčasnom právnom prostredí je obstarávanie dôkazov advokátmi v trestnom konaní jednou z kľúčových aktivít, ktoré umožňujú efektívnu obranu práv nielen obvineného, ale aj práv poškodeného a ďalších osôb, ktorých práva sú dotknuté v trestnom konaní. Vzhľadom na komplexnosť a význam tejto problematiky sa článok zameriava na právne aspekty a postupy, ako aj na povinnosti a práva advokátov pri získavaní dôkazov na Slovensku a v Českej republike. Autori článku poskytujú podrobný prehľad aktuálnych právnych predpisov v oboch krajinách, ale aj praxe a metodických odporúčaní, pričom zároveň poukazujú na analyzované rozdiely a potenciálne riziká, ktoré sú spojené s týmto procesom.
Úvod
Azda každý advokát a osobitne obhajca sa už vo svojej praxi stretol so situáciou, kedy sa naňho klient obrátil vo veci, ktorá si vyžadovala čo najrýchlejšiu reakciu na získanie dôkazov, pričom naliehavosť situácie si vyžadovala vyhľadanie takéhoto dôkazu. Dôvody akútnosti obstarania a následného zaistenia dôkazu či už ide o vecný dôkaz, svedeckú výpoveď alebo listinný dôkaz, môžu vyplývať z externých okolností prostredia, ale aj samotnej podstaty prameňa dôkazu. Teda môže ísť o svedka dopravnej nehody, kde je potrebné čo najskôr zistiť, čo svedok (ne)videl, alebo aj o prípady digitálnych (elektronických) dôkazov, ktoré môžu existovať len pomerne krátky časový úsek, kým dôjde k ich výmazu či nevedomej kompromitácii. Podľa článku 6 ods. 1 Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (ďalej len „smernica o prezumpcii neviny“)
„Členské štáty zabezpečia, aby dôkazné bremeno pri zisťovaní viny podozrivých a obvinených osôb spočívalo na prokuratúre. Tým nie je dotknutá povinnosť sudcu ani príslušného súdu hľadať usvedčujúce aj oslobodzujúce dôkazy ani právo obhajoby predkladať dôkazy v súlade s platným vnútroštátnym právom.“.
V Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je žiadne konkrétne ustanovenie, ktoré by detailne upravovalo aktívne vyhľadávanie – obstarávanie dôkazov obvineným, no je možné toto právo subsumovať pod širokospektrálny článok 6 upravujúci právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu. Na druhej strane je ustálená judikatúra Európskeho súd pre ľudské práva z hľadiska práva obhajoby vyhľadávať a predkladať dôkazy v prospech obvineného. V rozhodnutí Dayanan proti Turecku z 13. októbra 2009 tento súd uvádza, že obvinenému musí byť daná možnosť zisťovať fakty a obzvlášť, vyhľadávať potenciálne dôkazy, ktoré by boli v jeho prospech.[2]
Zo samotných základných zásad trestného konania upravených v § 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“) vyplýva podľa odseku 11, že strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť. Rovnako aj v § 119 ods. 4 Trestného poriadku je upravené, že dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. Čo možno rozumieť pod pojmom obstarávanie dôkazov, Trestný poriadok nedefinuje. Je zrejmé, že by bolo limitáciou práva na obhajobu, ak by obvinený nebol oprávnený vyhľadávať niektoré dôkazy (napríklad svedkov). Na druhej strane, môžu nastať situácie, že obvinený potom, ako je oboznámený s obvinením, začne vyhľadávať potenciálnych svedkov, prípadne ich kontaktovať. Bolo nemálo prípadov, keď takúto aktivitu obvineného, o ktorej sa orgány činné v trestnom konaní dozvedeli (napr. odpočúvaním telekomunikačnej prevádzky obvineného), vyhodnotili ako ovplyvňovanie svedkov. Uvedené následne viedlo k zadržaniu obvineného a návrhu dozorujúceho prokurátora na vzatie do väzby z dôvodu naplnenia dôvodov kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Hranica, kedy pôjde o legitímnu realizáciu práva na obhajobu vo forme obstarávania si dôkazov – vyhľadávanie svedkov – na jednej strane a snahu o ovplyvňovanie svedkov na druhej strane, môže byť z pohľadu orgánov činných v trestnom konaní veľmi tenká. Vyhľadávanie svedka obvineným osobne bude vždy veľmi rizikové aj pri najčistejšom úmysle osoby obvineného preukázať svoju nevinu. Určite je vyhľadávanie svedkov vhodnejšie realizovať prostredníctvom obhajcu.[3]
Na koho sa obrátiť? Čo má advokát urobiť tak, aby to bolo rýchle, efektívne a použiteľné neskôr v priebehu konania v prospech klienta?
V tomto článku si kladieme ambíciu takpovediac oprášiť inštitút obstarávania dôkazu advokátom a pripomenúť odbornej verejnosti, nielen teda členom advokátskeho stavu, v stručnosti povahu, obsah a mantinely tohto zákonného práva. Sme presvedčení, že právo advokáta (obhajcu) zabezpečovať dôkazy bez ohľadu na druh konania (trestného, civilného, alebo správneho), je nedielnou súčasťou výkonu advokácie v prospech klienta. Na druhej strane je zrejmé, že advokáti pri zabezpečovaní dôkazu čelia rizikám plynúcim z procesu zabezpečovania týchto dôkazov, či už ide o vnímanie vyhľadávania a následného kontaktovania svedkov za účelom zistenia informácií slúžiacich na obhajobu klienta zo strany prokurátora a policajta (ďalej aj len „OČTK“), tak následne použiteľnosti takto zabezpečených dôkazov predovšetkým v trestnom konaní. O aktuálnosti týchto rizík svedčí aj prípad českého advokáta z roku 2022, na ktorý upozornili členovia Výboru pre odbornú pomoc a ochranu záujmov advokátov Českej advokátskej komory (ďalej len „ČAK“).[4] Klient bol vzatý do väzby na základe návrhu štátnej zástupkyne, odôvodneného (tiež) tvrdením, že advokát ako obhajca kontaktoval už vypočutého svedka a predostrel mu jeho výpoveď, v čom mala štátna zástupkyňa vidieť neprípustné ovplyvňovanie trestného konania a marenie riadneho objasnenia veci, pričom z toho dôvodu videla u obvineného dôvody kolúznej väzby.[5]
Právo advokáta obstarávať dôkazy v trestnom konaní nie je, na rozdiel od právnej úpravy v Českej republike, upravené minimálne v metodických predpisoch „orgánov ochrany práv“, najmä Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V tomto článku rozoberieme koncept a mantinely práva advokáta (obhajcu) zaobstarávať dôkazy v trestnom konaní. Sústredíme sa na ďalšie možnosti ukotvenia oprávnenia advokáta zaobstarávať dôkazy aj z pohľadu praktického výkonu a akceptovania zo strany predovšetkým orgánov činných v trestnom konaní a súdov, s inšpiráciou v českej aplikačnej praxi.
Fázy obstarávania dôkazov advokátom môžeme vnímať z nasledovných aspektov:
1. Dôkazná aktivita advokáta
Podľa Trestného poriadku platí, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.[6] Ďalej je podstatné, že Trestný poriadok výslovne ustanovuje, že dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady.[7] Rovnako v § 34 ods. 1 je explicitne ustanovené právo obvineného obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu. Týmto je v trestnom konaní nesporne zakotvené právo obvineného (obhajcu obvineného) ako strany trestného konania zabezpečovať („obstarávať“) dôkazy. Už na tomto mieste je preto žiaduce uviesť, že na základe uvedenej zákonnej úpravy nie je žiaden priestor pre pochybnosti týkajúce sa najmä možnosti obvineného (obhajcu obvineného) vyhľadávať a preverovať dôkazy v trestnom konaní svedčiace v prospech obvineného. Pre porovnanie, český trestný poriadok (zákon. č. 141/1960 Sb. Zákon o trestním řízení soudním (trestní řád) výslovne stanovuje, že skutočnosť, že dôkaz nevyhľadal alebo nevyžiadal orgán činný v trestnom konaní nie je dôvodom na odmietnutie takého dôkazu.[8]
Zákonný pojem „obstarať“ dôkaz je potrebné v kontexte výkonu advokácie podľa nášho názoru chápať širšie, nielen ako samotné získanie dôkazu, ale ako právo advokáta (obhajcu alebo splnomocnenca) aktívne vyhľadávať a predkladať dôkazy alebo navrhovať vykonanie dôkazov.[9]
Advokát (obhajca) teda môže v trestnom konaní aktívne vyhľadávať dôkazy a tiež ich získavať do svojej dispozície, najmä pokiaľ ide o listinné a vecné dôkazy a to na jasne určené účely imanentne sa spájajúce s výkonom advokácie. Advokátovi nič nebráni obstarať znalecký posudok.[10] Ďalej môže advokát (obhajca) tiež preverovať dôkazy z hľadiska vhodnosti ich použitia pre obvineného (event. poškodeného či zúčastnenej osoby) a interpretovať dôkazy z pohľadu práva obvineného na obhajobu (dotknutých práv poškodeného či zúčastnenej osoby).
2. Vyhľadávanie dôkazov
V prvom rade je pri určení účelu vyhľadávania dôkazov potrebné vychádzať zo základnej premisy výkonu advokácie. Pri výkone advokácie, a teda aj pri výkone obhajoby je advokát povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný, pričom o tom klienta vhodným spôsobom musí advokát poučiť.[11] Ďalej, obhajca je povinný na obhajovanie záujmov klienta účelne využívať zákonné prostriedky a spôsoby obhajoby, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.[12] Úlohou obhajcu je teda poukazovať na dôkazy (skutočnosti), ktoré sú v prospech obvineného, a snažiť sa o dosiahnutie preňho najpriaznivejšieho rozhodnutia.[13]
V prípade, ak je advokát v postavení splnomocnenca zúčastnenej osoby alebo poškodeného, je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov.[14] V týchto prípadoch je advokát povinný využívať zákonné prostriedky a spôsoby zastupovania na to, aby dosiahol náhradu škody spôsobenej poškodeného trestným činom, respektíve, aby dosiahol, že nedôjde k zhabaniu veci alebo časti majetku zúčastnenej osobe.[15]
V prípade obstarávania dôkazov advokátom v trestnom konaní je teda v súlade so zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii (§ 66 ods. 5 a § 69 ods. 1 písm. b), s prihliadnutím na § 18 ods. 2) v spojení k § 44 ods. 1 a 119 ods. 4 Trestného poriadku, aby Slovenská advokátska komora vydala stavovský predpis k výkonu práva advokáta obstarávať dôkazy v trestnom konaní.
Takýmto predpisom komory je svojou úpravou Advokátsky poriadok, ktorý ďalej upravuje bližšie podmienky práva advokáta (aktívne) vyhľadávať a získavať dôkazy a zisťovať skutkové okolnosti prípadu.[16] Okrem toho, advokát môže vyhľadávať svedkov, zisťovať̌ dôkazy a skutkové́ okolnosti prípadu aj prostredníctvom tretích osôb.[17] Tretími osobami môžu byť najmä súdni znalci, forenzní technici, prevádzkovatelia bezpečnostných služieb (najmä detektívnej služby) podľa osobitného predpisu.[18]
Advokát je pritom povinný postupovať pri výkone advokácie v súlade s pravidlami, ktoré určuje predpis komory, in concreto Advokátsky poriadok.[19] Advokátsky poriadok ako predpis komory záväzným spôsobom s ohľadom na § 75 ods. 1 Zákona o advokácii,[20] širším spôsobom v § 7 vymedzuje niektoré postupy advokáta pri obstarávaní dôkazu, avšak čo je veľmi podstatné, jeho vecný rozsah nie je zúžený len na oblasť trestného konania ani dokonca špecificky na výkon obhajoby..
Veľakrát sa obhajcovia stretnú so situáciou, kedy obvinený má poznatky o určitej osobe, organizácii, či dokumente (listine), inak povedané o potenciálnom dôkaze, o ktorom sa domnieva, že by mohol byť použitý v jeho prospech, a dá pokyn obhajcovi, aby bezodkladne navrhol takýto dôkaz (napríklad výsluch svedka). Aj keď je obhajca viazaný pokynmi obvineného, nemôže (resp. nemal by) podať návrh na výsluch tejto osoby ako svedka bez toho, aby vedel, čo môže vypovedať.[21] Takýto postup je zdôvodnený tým, že obhajca síce postupuje podľa pokynov klienta (obvineného), ale má vo vzťahu k nemu do určitej miery samostatné postavenie tým, že na základe svojich odborných znalostí musí v konaní v pravý okamih a účelne uplatniť všetky skutočnosti, okolnosti i spôsoby obhajoby v prospech obvineného, a tým sa starať o to, aby v konaní boli náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.[22]
Obhajca nemôže uvádzať nič, čo by bolo v neprospech obvineného.[23] Z uvedeného dôvodu by obhajca nemal navrhnúť výsluch svedka bez toho, aby vedel, čo môže pri výsluchu uviesť, t. j. čo možno od neho očakávať. Mohlo by sa totiž stať, že by navrhol výsluch svedka, ktorý by obvineného usvedčoval. Ani presvedčenie obvineného o tom, že určitá osoba bude vypovedať v jeho prospech, nemôže byť podľa názoru autorov článku bez ďalšieho preverenia toho, čo táto osoba vie, dôvodom na navrhnutie jej výsluchu v prípravnom konaní.[24] Ak by i napriek tomu obvinený trval na návrhu , obhajca by mal o riziku takéhoto návrhu písomne poučiť a nechať si ho od klienta podpísať. V zmysle bodu 25 recitálu smernice o prezumpcii neviny: „Keď sa od podozrivých a obvinených osôb žiada, aby vypovedali alebo odpovedali na otázky, nemali by byť nútené predložiť dôkazy alebo dokumenty ani poskytnúť informácie, ktoré môžu svedčiť v ich neprospech.“
Advokátsky poriadok Slovenskej advokátskej komory bližšie nerozvádza pravidlá pri vyhľadaní dôkazov, resp. prameňov dôkazov. Už v tejto prvej fáze dokazovania tak vznikajú prvé legitímne otázky advokátov (obhajcov) o tom, akými spôsobmi možno vyhľadávať, oslovovať, kontaktovať či iným spôsobom pátrať po prameni dôkazu a ich nositeľov identifikovať. Niektorí obhajcovia sa napríklad obávajú sami stretávať so svedkami, aby neboli vinení z toho, že ich ovplyvňujú.[25] Na druhej strane je potrebné sa vymedziť voči spochybňovaniu práva na aktívne obstarávanie dôkazov obhajobou zo strany orgánov činných v trestnom konaní.
Ďalej je na mieste poukázať aj na prax v Českej republike. Po novele českého Trestného poriadku v roku 2002, ktorou bolo výslovne doplnené právo každej zo strán vyhľadať, predložiť dôkazy alebo ich vykonanie navrhnúť,[26] sa Česká advokátska komora (ďalej len „ČAK“) obrátila na Najvyššie štátne zastupiteľstvo (ďalej len „NSZ“) s podnetom na zaujatie stanoviska k rozsahu oprávnenia advokáta (vystupujúceho najmä v postavení obhajcu, prípadne ako splnomocnenca osoby podávajúcej vysvetlenie alebo poškodeného) vyhľadávať a predkladať dôkazy alebo navrhovať vykonanie dôkazov.[27] Predstavenstvo ČAK súčasne svojím uznesením upravilo „niektoré postupy advokáta, ktorý v trestnom konaní obhajuje obvineného alebo zastupuje poškodeného či zúčastnenú osobu… v prípadoch, keď realizuje oprávnenie vyhľadávať, predkladať a navrhovať dôkazy podľa § 89 ods. 2 druhej vety Trestného poriadku“ (ďalej len „Uznesenie ČAK“).[28] NSZ na podnet ČAK prijalo výkladové stanovisko (ďalej len„Stanovisko NSZ“),[29] ktoré po formálnej aj materiálnej stránke možno považovať za prínosné pre advokátov a ich klientov, pretože potvrdzuje spoločné výkladové východiská predmetného oprávnenia advokáta z pohľadu tak obhajoby, ako aj obžaloby.
Pre fázu vyhľadávania dôkazov advokátom obsahujú Uznesenie ČAK aj Stanovisko NSZ nad rámec slovenskej úpravy (nad rámec čl. 7 Advokátskeho poriadku) nasledovné podstatné body:
- Pátranie a overovanie.
- vyhľadávanie dôkazu zahŕňa pátranie po neznámom prameni dôkazov ako aj overenie známeho prameňa dôkazu pre procesné účely (článok 2 Uznesenia ČAK)
- obhajca je najmä oprávnený pátrať po prameňoch dôkazov a identifikovať nositeľa príslušného dôkazu, rovnako tak ako overovať využiteľnosť takého dôkazu z hľadiska obhajoby v ďalšom konaní (bod I Stanoviska NSZ)
- Aktívne oslovenie dožiadanej osoby a subjektu disponujúceho dôkazom (listinou, vecou, a pod. )
- osobu ktorá prichádza do úvahy ako svedok (označovaná ako „dožiadaná osoba“), môže advokát vhodnou formou požiadať o oznámenie informácií (napríklad písomne, telefonicky alebo osobne), ktoré sú jej o veci známe. Pri osobnom stretnutí má advokát uvážiť, či bude so súhlasom dožiadanej soby prítomná ďalšia osoba, najmä iný advokát alebo zamestnanec advokáta (články 3 a 6 Uznesenia ČAK)
- je prípustné, aby obhajca[30] požiadal konkrétnu osobu o oznámenie potrebných informácií a o obsahu oznámenej informácie spísal písomný záznam, príp. so súhlasom dotknutej osoby vyhotovil zvukový alebo obrazový záznam (bod I písm. a) Stanoviska NSZ)
- je prípustné, aby obhajca zisťoval, či určitá osoba bola svedkom udalosti, ktorá je predmetom dokazovania, požiadal ju o oznámenie potrebných osobných údajov a okolností vzťahujúcich sa ku skutku, o ktorý ide, prípadne ju upozornil na to, že môže byť vypočutá ako svedok, a aby podľa povahy veci potom navrhol OČTK výsluch takej osoby za účelom podpory obhajoby obvineného (bod I písm. b) Stanoviska NSZ)
- je prípustné, aby obhajca zisťoval, či určité dôkazy (napr. listiny, veci, iné nosiče informácií) môžu podporiť obhajobu obvineného, a požiadal o to, aby osoby, ktoré ich majú v držbe, ich vydali bezodkladne OČTK; v odôvodnených prípadoch môže advokát dotknutú osobu požiadať o ich predloženie, to však nesmie v žiadnom prípade vynucovať (bod I písm. c) Stanoviska NSZ)
- Vlastné rozhodnutie advokáta o (ne)navrhnutí výsluchu svedka. Advokát podľa svojho vlastného uváženia, a to na základe skutočností zistených od dožiadanej osoby, navrhne vykonanie do úvahy prichádzajúceho dôkazu. Táto skutočnosť je výslovne súčasťou poučenia takejto dožiadanej osoby (články 4 a 7 Uznesenia ČAK). Stanovisko NSZ uvedené oprávnenie advokáta potvrdzuje v bode I písm. b), ako je uvedené už vyššie.
Zároveň je však obhajca povinný počínať si tak, aby výkon jeho oprávnení nesmeroval k neprípustnému ovplyvňovaniu v prospech obvineného, ktorého obhajca obhajuje, v opačnom prípade sa vystavuje riziku disciplinárneho stíhania, prípadne až eventuálnej trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin marenia spravodlivosti, prípadne ako návodca aj vo vzťahu k trestnému činu krivej výpovede a krivej prísahy.
Skutočnosť, že ani takto precizovaná úprava oprávnenia advokáta (obhajcu) nezabránila praktickým problémom v aplikačnej praxi, predovšetkým zo strany súdov v trestnom konaní, dokumentuje nielen prípad z roku 2020, kedy ČAK zaujala stanovisko k oprávneniu advokáta kontaktovať za účelom zistenia informácií slúžiacich na obhajobu klienta aj svedka už vypočutého v prípravnom konaní, ktorého výsluch prichádza do úvahy v ďalších štádiách trestného konania, najmä na hlavnom pojednávaní a oprávnenie vyhľadávať a preverovať dôkazy rozšíril aj na advokáta zastupujúceho stranu v občianskom súdnom konaní.[31] V ďalšom prípade z roku 2022, sa ČAK vymedzil voči postupu štátneho zastupiteľstva a poťažmo aj súdu, ktorým bol obvinený klient vzatý do väzby na základe návrhu štátnej zástupkyne, odôvodneného aj tvrdením, že advokát ako obhajca kontaktoval už vypočutého svedka a predostrel mu jeho výpoveď. V takom postupe mala štátna zástupkyňa vidieť neprípustné ovplyvňovanie svedka, a teda marenie účelu trestného konania a riadneho objasnenia veci, čo viedlo u obvineného ku konštatovaniu existencie dôvodu kolúznej väzby. Pritom v uvedenom prípade neboli zadokumentované žiadne konkrétne zistenia o neprípustnom ovplyvňovaní svedka advokátom, ani o skutočnosti, že by tak advokát robil na pokyn obvineného alebo s jeho vedomím.[32]
Ak obvinený oznámi svojmu obhajcovi, že vie o svedkovi, ktorý môže preukázať jeho nevinu, alebo môže uviesť skutočnosti v jeho prospech, mal by sa obhajca po zvážení všetkých okolností konkrétneho prípadu a zvážení možných rizík, podľa názoru autorov článku, pokúsiť skontaktovať takú osobu, aby zistil, ako bude vypovedať.[33] Až potom spolu so zvážením aj ďalších dostupných informácií a individuálnych okolností prípadu prichádza do úvahy, aby aj navrhol výsluch tejto osoby v procesnom postavení svedka v súlade s Trestným poriadkom. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať, aby advokát zvážil vyhľadávanie svedkov prostredníctvom bezpečnostných služieb (najmä detektívnej služby) podľa osobitného predpisu.[34] Ako prekážku, s ktorou právna úprava nepočíta, možno vnímať, ak takýto svedok je napríklad vo výkone trestu odňatia slobody. V takom prípade je možné kontaktovať takého svedka listom, v ktorom by malo byť aj príslušné poučenie.
3. Získavanie dôkazov
Predovšetkým vo vzťahu k svedkom, nesmie advokát svedkov ovplyvňovať a zistené dôkazy a skutočnosti pozmeňovať̌ alebo skresľovať. Advokát nesmie ani na príkaz klienta oboznamovať̌ svedkov s priebehom konania, ktoré́ sa udialo pred ich výsluchom a je povinný́ poučiť svedka o jeho právach a povinnostiach vrátane toho, že záznam nie je povinný́ podpísať.[36]
I keď Advokátsky poriadok neukladá povinnosť, ale len možnosť advokáta vyhotoviť písomný záznam, odporúčame, aby o zistených skutkových okolnostiach bol bezprostredne vyhotovený písomný́ záznam. Takýto záznam je potrebné predložiť potenciálnemu svedkovi na podpis, pričom táto osoba môže aj odmietnuť záznam podpísať. O odmietnutí podpisu by mala byť uvedená poznámka do záznamu. Zároveň by pri zisťovaní skutočností od dotknutej osoby mal advokát zabezpečiť prítomnosť aspoň jednej ďalšej osoby (vzhľadom na zákonnú povinnosť mlčanlivosti by malo ísť predovšetkým o druhého advokáta, prípadne advokátskeho koncipienta, prípadne iného pracovníka advokátskej kancelárie), ktorý svojim podpisom na záznam potvrdí priebeh úkonu. Na druhej starne treba v každom individuálnom prípade zvážiť či prítomnosť ďalšej osoby neodradí osobu spolupracovať. Advokát môže o zistených okolnostiach so súhlasom dotknutých osôb vyhotoviť aj zvukový, obrazový alebo zvukovoobrazový záznam za predpokladu, že bude použitý v súlade so zákonom a bude dodržaná zásada mlčanlivosti advokáta.[37] V praktickej rovine je možné si predstaviť vykonanie rozhovoru s dotknutou osobou aj prostredníctvom online platformy (napríklad Microsoft Teams), ktorá umožňuje aj priebeh rozhovoru zaznamenať. Z takto zachyteného rozhovoru by sa zároveň vyhotovil aj písomný záznam. Pri využití online platforiem je však advokát povinný osobitne zvážiť prípadné riziká pri uchovávaní záznamov z hľadiska dodržania zásady mlčanlivosti advokáta a zákonnosti spracovania osobných údajov.
Písomný záznam obhajcu o oznámení osoby, nie je listinným dôkazom predloženým stranou. Nejedná sa o procesnú činnosť obhajcu, ale iba o prípravu obhajoby v záujme klienta. Ak obhajca vyhotoví písomný záznam o tom, čo sa od dožiadanej osoby dozvedel, jedná sa o písomnosť, teda o informáciu, ktorú získal obhajca na účely obhajoby v rámci poskytovania právnej služby, nie o listinný dôkaz.[38]
Hoci Advokátsky poriadok neobsahuje bližšie postupy pri získavaní iných prameňov dôkazov ako sú svedkovia (dožiadané osoby), máme za to, že pri získavaní listinných a vecných dôkazov je potrebné postupovať obdobne s tým, že v prípade, ak takéto dôkazy podporujú obhajobu obvineného, advokát môže požiadať osoby, ktoré ich majú v držbe, aby ich vydali bezodkladne OČTK, alebo priamo navrhne ich zabezpečenie prostredníctvom OČTK. V súlade so Stanoviskom NSZ je potrebné pripustiť, že v odôvodnených prípadoch môže advokát dotknutú osobu požiadať o ich priame predloženie. To platí napríklad v prípade, ak by takýto dôkaz mohol byť zničený, poškodený alebo iným spôsobom by stratil úplne alebo čiastočne dôkaznú hodnotu.
Ak obhajca disponuje dôkazom, môže ho OČTK alebo súdu priamo predložiť. V závislosti od povahy dôkazu môže predložiť napríklad znalecké posudky, listinné dôkazy potvrdzujúce dokazovaný stav, vecné dôkazy, rovnako ako obrazové, zvukové alebo iné záznamy zachytávajúce dokazované skutočnosti (ich zákonnosť by mal obhajca v prípise aj zdôvodniť) alebo akékoľvek ďalšie dôkazy, ktoré sú jednoznačne v prospech obvineného.
V písomnom zázname odporúčame uviesť aspoň takéto poučenie:
Ako obhajca (advokát) Vás poučujem o Vašich právach a povinnostiach svedka podľa Trestného poriadku.
V zmysle § 129 Trestného poriadku nesmiete byť vypočúvaný o okolnostiach, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť, okrem prípadu, že by ste boli od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený. Oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby bola ohrozená obrana alebo bezpečnosť štátu alebo hrozila iná rovnako vážna škoda; dôvody na odopretie oslobodenia treba vždy uviesť.
Rovnako nesmiete byť vypočúvaný ani vtedy, keby ste svojou výpoveďou porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem prípadu, že by ste boli od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme máte túto povinnosť.
Tento zákaz výsluchu svedka sa nevzťahuje na svedeckú povinnosť týkajúcu sa trestného činu, ktorý by ste mali povinnosť prekaziť podľa Trestného zákona.
Podľa § 130 Trestného poriadku máte právo odoprieť výpoveď ako svedok, ak by ste boli príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.
Rovnako ste oprávnený odoprieť vypovedať, ak by ste výpoveďou spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by ste právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Takisto ste oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by ste výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá Vám bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.
Písomný záznam by mal obsahovať aj vyhlásenie vyhľadanej osoby (text v prvej osobe) o poučení, o význame výpovede a následkoch uvedenia nepravdivých skutočností:
„Bol som poučený o mojich právach a povinnostiach, a poučeniu som v plnej miere porozumel. Rovnako som bol poučený aj o tom, že tento záznam nie som povinný́ podpísať̌. Som si vedomý toho, že mnou uvedené skutočnosti môžu byť predmetom mojej svedeckej výpovede pred orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, bol som oboznámený s tým, že obsah môjho vyhlásenia môže byť založený do trestného spisu. Bol som preto poučený o tom, že v prípade, ak by som uviedol nepravdivé skutočnosti v procesnom postavení svedka, mohol by som tým naplniť znaky niektorého z trestných činov.“
4. Vykonávanie dôkazov
Advokát (obhajca) nemôže zásadne vykonávať a postupom podľa Trestného poriadku zabezpečovať dôkazy, lebo ide o procesný postup upravený predovšetkým Trestným poriadkom, ku ktorému sú oprávnené orgány činné v trestnom konaní, poťažmo súd. Výnimka platí v konaní pred súdom, kedy sa spravidla umožní obvinenému alebo jeho obhajcovi na hlavnom pojednávaní so súhlasom predsedu senátu (samosudcu) vykonať dôkaz, ktorý navrhol alebo obstaral,[39] najmä výsluch svedka alebo znalca. V prípade vykonávania dôkazov čítaním však Trestný poriadok zveruje vykonanie dôkazu týmto spôsobom primárne do rúk predsedovi senátu (samosudcovi) a presun tejto úlohy na toho, kto dôkaz navrhol, teda aj advokáta (obhajcu) formuluje len ako fakultatívnu možnosť predsedu senátu, resp. samosudcu („vykonaním môže poveriť“).[40] V rámci aplikačnej praxe však dochádza aj v tomto prípade k tomu, že súdy ponechávajú čítanie, predovšetkým listinných dôkazov, na navrhovateľa príslušného dôkazu.[41]
Obhajca musí brať do úvahy dôkaznú situáciu v danej trestnej veci, ochotu OČTK vyhovieť návrhom obhajoby na vykonanie dôkazov, riziká plynúce z výsluchu svedka primárne vedeného vyšetrovateľom PZ a s tým spojenú taktiku obhajoby. Na základe skutočností zistených od dožiadanej (vyhľadanej) osoby preto môže navrhnúť podľa svojho uváženia vykonanie dôkazu, ktorý je v prospech obvineného buď ešte v prípravnom konaní alebo až v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, kde budú vo väčšej miere zabezpečené podmienky kontradiktórnosti konania, už len napríklad tým, že s výsluchom svedka navrhnutého obhajobou začína obhajca (a nie prokurátor).
Pri predkladaní návrhov na dokazovanie v konaní pred súdom je potrebné dbať na bezodkladné oznámenie týchto návrhov po doručení výzvy súdu podľa § 240 ods. 3 až 5 Trestného poriadku,[42] pričom v praxi sa možno stretnúť aj s takým prístupom súdov, ktoré túto lehotu výslovne špecifikujú napríklad lehotou 15 dní od doručenia obžaloby. Zastávame ale názor, že vychádzajúc z formulácie § 34 ods. 2 Trestného poriadku je možné konštatovať, že neskorší návrh na vykonanie dôkazov obvineným nemôže byť súdom zamietnutý len opierajúc sa o § 240 ods. 3 Trestného poriadku (teda z dôvodu, že obvinený mal vedomosť o tomto dôkaze už v čase doručenia výzvy), pretože § 34 ods. 2 Trestného poriadku jasne dáva obvinenému priestor dôkazy navrhnúť kedykoľvek. Súčasťou práva obvineného na obhajobu je i vedenie obhajobnej taktiky, ktorej súčasťou je aj uplatnenie dôkazu v tej fáze trestného konania, v ktorej to obvinený považuje za najefektívnejšie. Uvedené právo možno pripísať k oprávneniam obvineného označované ako favor defensionis.[43] V trestnom konaní by uplatňovanie tzv. koncentračnej zásady, teda povinnosti označiť všetky dôkazy obvineným na začiatku konania pred súdom, nebolo v súlade s riadnym právom na obhajobu a právom na spravodlivý proces.
Záver
Z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že i keď postup advokáta (obhajcu) v rámci obstarávania dôkazov nie je procesne detailne právne upravený, možno dôrazne odporučiť, aby advokát postupujúci v intenciách Trestného poriadku, Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku nielen zadokumentoval priebeh získania dôkazu (najmä stretnutia s potenciálnym svedkom – vyhľadanou osobou), a to s odbornou starostlivosťou predovšetkým v záujme predchádzať riziku spochybnenia zákonnosti výkonu tohto oprávnenia (aj zvukovým či obrazovo-zvukovým záznamom, ak k tomu bol udelený súhlas), ale aby preukázateľne vhodným spôsobom zaznamenal, pokiaľ možno, aj všetky kontakty a obsah samotnej žiadosti o poskytnutie informácií.
Absenciu detailnejšej zákonnej úpravy obstarávania dôkazov advokátom možno považovať za istý priestor, kde de lege ferenda môže Slovenská advokátska komora interným predpisom hlbšie precizovať postup obstarávania dôkazov advokátmi (obhajcami).
Bez toho, aby takéto pravidlá boli akceptované zo strany orgánov činných v trestnom konaní však nemožno hovoriť o reálnom úspechu. Preto by bolo vhodné, aby k otázke práva advokáta obstarávať dôkazy v trestnom konaní zaujala svoje písomné stanovisko aj Generálna prokuratúra SR. Hodnotnou inšpiráciou v tomto smere je aktivita ČAK, ktorá prijatím osobitného stavovského predpisu (Uznesenie ČAK), vhodne detailným spôsobom, vymedzila niektoré postupy advokáta (obhajcu, zástupcu poškodeného či zúčastnenej osoby) pri realizácii práva vyhľadávať, predkladať a navrhovať dôkazy a dosiahla ich akceptovanie zo strany obžaloby.
Rovnako je de lege ferenda odborná diskusia aj na európskej úrovni o potenciálnej právnej úprave v práve Európskej únie týkajúcej sa vyhľadávaniu dôkazov obhajobou, teda obhajobného vyšetrovania (tzv. defense investigation).
Záverom možno konštatovať a zároveň odporučiť, že každý advokát musí s odbornou starostlivosťou dôsledne zvážiť okolnosti a povahu konkrétneho prípadu, eventuálne riziká z aktívneho obstarávania dôkazov a detailne to vopred prediskutovať so svojím klientom, aby sa predchádzalo neželanému negatívnemu dopadu z takéhoto oprávnenia advokáta. Cieľom je naopak, aby týmto oprávnením advokát zákonným spôsobom obstaral potenciálny dôkaz v prospech klienta.
Názory a načrtnuté postupy vyjadrené v tomto článku sú výhradne vlastnými právnymi názormi autorov článku, pričom každý advokát je vždy povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a po zvážení všetkých okolností konkrétneho prípadu sa rozhodnúť pre vhodný postup a zvážiť možné riziká. Veríme však, že týmto článkom podnietime vecnú diskusiu na rozoberanú tému, ktorá si určite zaslúži viac pozornosti.
RESUMÉ
Výzvy a limity obstarávania dôkazov advokátom v trestnom konaní
Tento článok sa zaoberá právnym aspektami obstarávania dôkazov advokátmi v trestnom konaní, pričom má ambíciu pripomenúť odbornej verejnosti, nielen teda členom advokátskeho stavu, povahu, obsah a mantinely tohto zákonného práva advokátov. Autori predstavujú návrhy a metodické postupy, ktoré by mohli advokáti aplikovať pri obstarávaní dôkazov, najmä v kontexte interakcie so svedkami a inými prameňmi dôkazov. Článok podrobne rozoberá trestnoprávnu úpravu a prax v Slovenskej republike a Českej republike, ako aj vnútorné predpisy Slovenskej advokátskej komory a Českej advokátskej komory. Autori poukazujú na analyzované rozdiely a možné riziká spojené s procesom obstarávania dôkazov advokátom. Autori apelujú na advokátov, aby pri obstarávaní dôkazov konali s odbornou starostlivosťou a zároveň de lege ferenda vyjadrujú vhodnosť prijatia podrobnejších usmernení k obstarávaniu dôkazov advokátmi zo strany Slovenskej advokátskej komory, ktoré by však podobne ako v Českej republike, mali byť aj akceptované orgánmi činnými v trestnom konaní.
SUMMARY
Challenges and Limits of Evidence Gathering by Attorneys in Criminal Proceedings.
This article deals with the legal aspects of the procurement of evidence by attorneys in criminal proceedings, with the ambition to remind the professional public, not only members of the bar, of the nature, content and limits of this legal right of attorneys. The authors present suggestions and methodological procedures that attorneys could apply in the procurement of evidence, especially in the context of interaction with witnesses and other sources of evidence. The article discusses in detail the criminal law and practice in the Slovak Republic and the Czech Republic, as well as the internal regulations of the Slovak Bar Association and the Czech Bar Association. The authors point out the analysed differences and possible risks associated with the process of procurement of evidence by attorneys. The authors appeal to attorneys to act with professional diligence when procuring evidence and also express de lege ferenda as appropriate for the Slovak Bar Association to adopt more detailed guidelines on the procurement of evidence by attorneys, which, however, should also be accepted by the prosecuting authorities, similarly to the Czech Republic.
ZUSAMMENFASSUNG
Aufforderungen und Grenzen bei Beschaffung von Beweismitteln durch einen Rechtsanwalt im Strafverfahren
Dieser Artikel befasst sich mit rechtlichen Aspekten bei Einholung von Beweismitteln im Strafverfahren durch Rechtsanwälte, wobei in diesem die Fachgesellschaft, somit nicht nur die Mitglieder des Rechtsanwaltsstandes, an den Charakter, den Inhalt und die Grenzen dieses gesetzlichen Rechtes der Rechtsanwälte erinnert werden möchten. Die Autoren stellen Vorschläge und methodische Vorgänge vor, die von den Rechtsanwälten bei Beschaffung von Beweismitteln angewendet werden könnten, insbesondere im Kontext der Interaktion mit Zeugen und mit anderen Beweisquellen. Der Artikel analysiert ausführlich die strafrechtliche Regelung und die Praxis in der Slowakischen Republik und in der Tschechischen Republik sowie die internen Vorschriften der Slowakischen Rechtsanwaltskammer und der Tschechischen Rechtsanwaltskammer. Die Autoren verweisen auf analysierte Differenzen und mögliche Risiken, verbunden mit der Beschaffung von Beweismitteln durch einen Rechtsanwalt. Die Autoren appellieren an Rechtsanwälte, damit diese bei Einholung von Beweismitteln mit fachlicher Sorgfalt vorgehen und sie äußern zugleich de lege ferenda, dass es geeignet wäre, ausführlichere Regelungen zur Beschaffung von Beweismitteln durch Rechtsanwälte seitens der Slowakischen Rechtsanwaltskammer festzustellen, die aber ähnlich, wie es dem in der Tschechischen Republik ist, von den Strafverfolgungsbehörden akzeptiert wären.
[1] Tento príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia projektu VEGA č. 1/0722/24 – Princípy právneho štátu v trestnom práve/ This contribution was prepared as part of the VEGA project no. 1/0722/24 – Principles of the rule of law in criminal law.
[2] Pozri bod 32 rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Dayanan proti Turecku z 13. októbra 2009 č. sťažnosti 7377/03.
Pozri k tomu aj CAPE, E. – NAMORADZE, Z. – SMITH, R. – SPRONKEN T.: Effective Criminal Defence in Europe. Intersentia, Antwerp – Oxford – Portland. 2010 ISBN: 978-94-000-0093, s. 45.
[3] LACIAK, O.: Právo na obhajobu a jeho podoby v trestnom konaní. – 1. vyd. – Bratislava: Wolters Kluwer SR, 2019, s. 50 – 51.
[4] Výbor pro odbornou pomoc a ochranu zájmů advokátů je poradným orgánom predstavenstva ČAK
[5] Bližšie pozri KOCINA. J, a VEPŘEK. J.: VOPOZA: K oprávnění advokáta vyhledávat a předkládat důkazy v tr. ř. Advokátní (online) deník, dostupné online: https://advokatnidenik.cz/2023/03/21/vopoza-k-opravneni-advokata-vyhledavat-a-predkladat-dukazy-v-trestnim-rizeni/#_ftn8 zobrazené dňa 27. 11. 2023
[6] § 119 ods. 3 prvá veta Trestného poriadku
[7] § 119 ods. 4 prvá alinea Trestného poriadku
[8] Porov. § 82 ods. 2 tretia alinea českého Trestného poriadku (zákon č. 141/1961 Zb.)
[9] Porov. aj § 44 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj § 82 ods. 2 druhá alinea českého Trestného poriadku (zákon č. 141/1961 Zb.) podľa ktorého „Každá ze stran může důkaz vyhledat, předložit nebo jeho provedení navrhnout.“
[10] § 144 ods. 2, § 145 ods. 5 Trestného poriadku
[11] § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení
[12] § 44 Trestného poriadku
[13] LACIAK, Ondrej. § 36 Obhajca. In: ČENTÉŠ, Jozef, KURILOVSKÁ, Lucia, ŠIMOVČEK, Ivan, BURDA, Eduard a kol. Trestný poriadok I. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 205, marg. č. 1.
[14] § 54 ods. 1 Trestného poriadku
[15] HAMRANOVÁ, Denisa. § 45 [Zúčastnená osoba]. In: ČENTÉŠ, Jozef, KURILOVSKÁ, Lucia, ŠIMOVČEK, Ivan, BURDA, Eduard a kol. Trestný poriadok I. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 243, marg. č. 1
[16] § 7 ods. 1 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory, schválený Konferenciou advokátov dňa 11. júna 2021, dostupný online: https://www.sak.sk/web/sk/cms/document/241/section/244/_event/open zobrazené dňa 27. 11. 2023
[17] Ibid
[18] § 2 a nasl. zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v platnom znení
[19] § 18 ods. 3 Zákona o advokácii
[20] Podľa § 75 ods. 1 Zákona o advokácii, predpisy komory, uznesenia konferencie advokátov a uznesenia predsedníctva komory prijaté v súlade s týmto zákonom sú pre advokátov, advokátskych koncipientov, euroadvokátov, zahraničných advokátov a medzinárodných advokátov záväzné.
[21] VANTUCH. P.: Kdy může obhajoba důkaz vyhledat, kdy předložit a kdy jen navrhnout jeho provedení? publikované dňa 02. 10. 2013, cit. vyššie
[22] Porov. § 44 ods. 1 Trestného poriadku a § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, rovnako ŠÁMAL, Pavel. § 35 [Obhájce]. In: ŠÁMAL, Pavel a kol. Trestní řád. 7. vydání. Praha: C. H. Beck, 2013, s. 436.
[23] VANTUCH, Pavel. 3.1. [Obecně o možnosti obhajoby za účasti obhájce]. In: VANTUCH, Pavel. Obhajoba obviněného. 3. vydání. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 45, marg. č. 41.
[24] VANTUCH. P.: Kdy může obhajoba důkaz vyhledat, kdy předložit a kdy jen navrhnout jeho provedení? publikované dňa 02. 10. 2013, cit. vyššie
[25] BURDA, Eduard. § 119 Všeobecné ustanovenia. In: ČENTÉŠ, Jozef, KURILOVSKÁ, Lucia, ŠIMOVČEK, Ivan, BURDA, Eduard a kol. Trestný poriadok I. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 752, marg. č. 12.)
[26] § 89 ods. 2 českého Trestného priadku, porovnateľný so slovenským § 119 ods. 4 Trestného poriadku, ktorého znenie je platné už od pôvodne prijatého znenia Trestného poriadku.
[27] Porov. stanovisko Nejvyššího státního zastupitelství zo dňa 14. októbra 2004, por. č. 9/2004, ke sjednocení výkladu zákonů a jiných právních předpisů k postupu státních zástupců ohledně výkonu práva obhájce (advokáta) postupem podle § 89 odst. 2 věty druhé tr. řádu vyhledávat a předkládat důkazy nebo navrhovat provedení důkazů. dostupné online: https://verejnazaloba.cz/wp-content/uploads/2020/03/stanovisko-9-2004.pdf zobrazené dňa 28. 11. 2023
[28] Uznesenie Predstavenstva Českej advokátskej komory č. 13/2004 Vestníka z 12. októbra 2004, k výkonu oprávnění advokáta vyhledávat, předkládat a navrhovat důkazy v trestním řízení. dostupné online: https://www.cak.cz/assets/2004-13-dukazy-v-trestnim-rizeni.pdf zobrazené dňa 28. 11. 2023
[29] Stanovisko Nejvyššího státního zastupitelství zo dňa 14. októbra 2004, por. č. 9/2004, cit. vyššie
[30] Uvedené zásady sa primerane aplikujú aj na splnomocnenca poškodeného, zúčastnenej osoby, ako aj zástupcu osoby podávajúcej vysvetlenie (bod IV Stanoviska NSZ)
[31] KOCINA. J, a VEPŘEK. J.: Oprávnění advokáta vyhledávat, prověřovat, předkládat a navrhovat důkazy v trestním řízení, Bulletin advokacie č. 10/2020, str. 71 – 73. dostupné online: https://www.cak.cz/assets/komora/bulettin-advokacie/ba_10_2020_web.pdf zobrazené dňa 29. 11. 2023
[32] KOCINA. J, a VEPŘEK. J.: VOPOZA: K oprávnění advokáta vyhledávat a předkládat důkazy v tr. ř. Advokátní (online) deník, cit. vyššie
[33] VANTUCH. P.: Kdy může obhajoba důkaz vyhledat, kdy předložit a kdy jen navrhnout jeho provedení? publikované dňa 02. 10. 2013, cit. vyššie
[34] § 2 a nasl. zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v platnom znení
[35] Text adaptovaný z pôvodného textu uvedeného v VANTUCH. P.: Kdy může obhajoba důkaz vyhledat, kdy předložit a kdy jen navrhnout jeho provedení? publikované dňa 02. 10. 2013, cit. vyššie
[36] § 7 ods. 2 ods. 3 Advokátskeho poriadku
[37] § 7 ods. 1 druhá alinea Advokátskeho poriadku
[38] VANTUCH. P.: Kdy může obhajoba důkaz vyhledat, kdy předložit a kdy jen navrhnout jeho provedení? publikované dňa 02. 10. 2013, cit. vyššie
[39] Podľa § 2 ods. 18 Trestného poriadku konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
[40] Podľa § 253 ods. 2 Trestného poriadku ak zákon neustanovuje inak, dôkazy čítaním výpovedí, listín, posudkov, správ alebo oboznamovanie vecných dôkazov vykonáva predseda senátu. Ich vykonaním môže poveriť člena senátu alebo toho, kto vykonanie dôkazu navrhol. Porov. SZABOVÁ, Eva. § 253 [Vedenie hlavného pojednávania]. In: ČENTÉŠ, Jozef, KURILOVSKÁ, Lucia, ŠIMOVČEK, Ivan, BURDA, Eduard a kol. Trestný poriadok II. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 394, marg. č. 3.
[41] Ibid
[42] Podľa § 240 ods. 3 prvá a druhá alinea Trestného poriadku, spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvedeným v odseku 1 doručí výzva, aby bez meškania písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Vo výzve sa zároveň upozornia na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť.
[43] favor defensionis(výhoda obhajoby) – predstavuje istú protiváhu „štátnej mašinérii“, ktorú reprezentuje prokurátor. Prokurátor má za sebou prakticky celý štátny aparát, pričom obvinený má na svojej strane maximálne obhajcu. Favor defensionis predstavuje zákonný prostriedok vyplývajúci z jednotlivých ustanovení Trestného poriadku, ako faktickú nerovnosť zbraní prokurátora a obvineného do istej miery zmierniť. Tohto práva sa prokurátor ako protistrana obvineného nemôže dovolávať. Napríklad sa prejavuje favor defensionis v poradí záverečných rečí. Ďalším príkladom favor defensionis je plynutie lehôt na podanie opravného prostriedku pre obvineného. Podľa § 309 ods. 2 Trestného poriadku, ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota na podanie odvolania od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
[ES1]Autori súhlasia s vynechaním tejto časti.