JUDr. Martina Semanová je absolventkou Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach a v súčasnosti pôsobí ako interná doktorandka na katedre Obchodného práva a hospodárskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Zároveň pôsobí ako advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii v Košiciach.
JUDr. Martin Friedrich je absolventom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Od roku 2013 pôsobí ako advokát v Košiciach, od roku 2017 je členom Pracovnej skupiny pre elektronizáciu výkonu advokácie SAK a od roku 2021 je členom X. disciplinárneho senátu SAK.
Účinnosťou Nariadenia EÚ o digitálnych trhoch (DMA) dochádza k zásadným zmenám v pravidlách podnikania v oblasti digitálnych služieb. Nariadenie DMA prináša autonómnu úpravu do (i.) pravidiel hospodárskej súťaže v oblasti digitálnych služieb, (ii.) zavádza nové povinnosti pre najväčších globálnych hráčov v priestore digitálnych služieb a prináša (iii.) nové práva pre komerčných používateľov, kam môžeme zaradiť aj malé a stredné podniky (SME). Cieľom tohto článku je v krátkosti predstaviť nariadenie o DMA a v stručnosti preskúmať vzťah nariadenia o DMA k vyššie uvedeným trom oblastiam. Autori zároveň upozorňujú na to, že z nariadenia DMA nepriamo vyplývajú povinnosti aj pre SME, ktoré využívajú niektorú z platforiem gatekeeperov pri poskytovaní svojich služieb alebo predaji tovarov.
Vymedzenie DMA vo všeobecnosti
Právny rámec EÚ pre digitálne trhy a služby sa pred prijatím Nariadenia o digitálnych trhoch DMA (ďalej len „DMA“),[1] nemenil po dlhšiu dobu, a to od prijatia smernice o elektronickom obchode.[2] Online platformy sa stali integrovanou súčasťou nášho každodenného života. Pre súčasnú spoločnosť je len veľmi ťažké predstaviť si online priestor bez prítomnosti spoločností ako sú Meta (Facebook), Apple, Microsoft, Google, Amazon či iné. Prínosy, ktoré tieto spoločnosti prinášajú sú naozaj zreteľné a úspešnosť týchto „gigantov“ spôsobila, že ich dominancia na trhu im poskytuje až neprimerane výhodné postavenie voči ich konkurentom[3] a zároveň majú vplyv na demokraciu, základné práva a ekonomiku. Práve preto určujú smer inovácií a spotrebiteľských preferencií a zohrávajú úlohu tzv. strážcov prístupu v zmysle slovenskej verzie nariadenia (ďalej len „gatekeeperov“) medzi biznisom a používateľmi. Nerovnováha spôsobená veľkými platformami – gatekeepermi bola tak veľká, že európske zákonodarne orgány[4] boli nútené na túto dynamiku zareagovať. Jedným z výsledkov iniciatív pre reguláciu digitálnych trhov pre danú oblasť je aj účinné Nariadenie o digitálnych trhoch DMA, ktoré zakotvuje víziu nového režimu regulácie „strážcu trhu“.[5]
DMA spolu s DSA[6] vytvárajú spoločne rámec, ktorý reflektuje ekonomickú a demokratickú realitu digitálnych gigantov a súčasne zavádzajú opatrenia na ochranu používateľov a podporu inovácií v rámci digitálneho hospodárstva. Pre tento článok je smerodajný DMA. Ide o právny predpis, regulujúci obchodné správanie takzvaných strážcov trhu – gatekeeperov -poskytovateľov služieb základnej platformy, od ktorých sú podniky závislé pri získavaní svojich zákazníkov. Gatekeeperom je spoločnosť, ktorá je subjektom identifikovaným ako online platforma[7] a podlieha regulácii podľa DMA. Základným prvkom definície gatekeepera je, že istým spôsobom kontroluje prístup k dôležitým online službám, ktoré umožňujú osloviť veľkú kategóriu používateľov a tak istým spôsobom vykonáva kontrolu trhu na základe svojho postavenia a vlastností. Vytvára tiež značnú nerovnováhu síl na trhu, čo môže viesť k nekalým praktikám. Na účel kvalifikovania platformy ako gatekeepera, vymedzuje čl. 3 DMA vecné a kvantitatívne kritériá a to:[8]
- má významný vplyv na vnútorný trh, zastáva teda silnú hospodársku pozíciu a zároveň pôsobí vo viacerých krajinách EÚ,
- prevádzkuje jednu alebo viacero dôležitých brán k zákazníkom – týka sa to používateľskej základne s vysokým počtom podnikov, teda subjekt, ktorý zastáva silnú sprostredkovateľskú pozíciu,
- má alebo je možné očakávať, že bude mať trvalé, pevné a stabilné postavenie vo svojich prevádzkach, teda prítomnosť elementu stability v priebehu času je nevyhnutná.
Viacerí autori[9] sa ešte v čase zverejnenia návrhu DMA zhodovali v tom, že predmetná legislatíva upravuje predovšetkým verejnoprávne aspekty online platforiem. Nový nástroj hospodárskej súťaže môže byť preto synonymom DMA.[10] Vysoký stupeň trhovej koncentrácie vyplýva z nezvyčajnej kombinácie faktorov, ktoré sú charakteristické trhom s digitálnymi platformami: silné sieťové efekty, vysoká návratnosť využívania údajov a úspory z rozsahu a jednoduchosť využívania predsudkov spotrebiteľov. Tieto faktory spôsobujú, že trhy sú náchylné na preklápanie v prospech jedného alebo dvoch subjektov – gatekeeperov a len čo sa trh preklopí, vysoké prekážky vstupu sťažujú novým subjektom konkurovať, aj keď majú lepší produkt.
Stručne k právu hospodárskej súťaže na digitálnych trhoch
Keďže v rámci tohto článku vymedzíme spojitosť, ale aj odlišnosť medzi právom hospodárskej súťaže a DMA, v prvom rade je potrebné si zadefinovať oba tieto prvky samostatne.
Právny rámec úpravy hospodárskej súťaže v EÚ je založený na súbore základných právnych dokumentov a nariadení, ktorých cieľom je regulovať a presadzovať pravidlá týkajúce sa hospodárskej súťaže na vnútornom trhu EÚ.[11] Tento právny rámec je zložitý a dynamický, a jeho cieľom je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ a zároveň podporovať inovácie, efektivitu a blaho spotrebiteľov. Európska komisia má hlavnú úlohu v presadzovaní týchto pravidiel a monitorovaní hospodárskej súťaže v EÚ. Úsilie EÚ tiež smeruje k jednotným normám a pravidlám pre všetky členské štáty, vrátane SR, aby sa tak dosiahol harmonizovaný vnútorný trh, na ktorom podniky pôsobia bez zbytočných prekážok. To ma priaznivý dôsledok na hospodársky rast a konkurencieschopnosť v celej EÚ. Na druhej strane však vplyv digitálnej revolúcie trhu a rast inovatívnych obchodných modelov, založených primárne na digitálnych platformách a digitálnych dátach je enormný, a preto sa zákonodarcovia nielen v EÚ, ale na celom svete snažia primárne reagovať na nové riziká na trhu. Najvýraznejším z problémov sa javí problematika ekonomickej sily (tradičného predmetu súťažného práva), avšak presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže od prípadu k prípadu tak, ako sa začali interpretovať a uplatňovať, už nebola postačujúca. Právo hospodárskej súťaže, a najmä čl. 102 ZFEÚ ( zákaz zneužívania dominantného postavenia) sa v Európe v priebehu rokov presadzuje aktívnejšie, a to aj v digitálnom prostredí. V nadväznosti na uvedené môžeme uviesť ako príklad prípad Microsoftu,[12] ktorý bol v tom čase všeobecne vnímaný ako „odľahlý bod“, no pri spätnom pohľade ide o prvý prípad veľkej platformy. Ďalej môžeme uviesť ako príklad niekoľko konaní voči spoločnosti Google, (v rozmedzí rokov 2010 – 2018)[13] a mnohé ďalšie iné, ktoré by presahovali rámec tohto článku.
Vzťah práva hospodárskej súťaže a DMA
DMA je koncipované na 2 základných pilieroch spravodlivosť (v anglickom znení znení „fairness“) a súťaže schopnosť (v anglickom znení „contestability“).
Implicitne možno vyvodiť, že cieľ DMA je teda dvojaký:
- v prvom rade odstrániť prekážky vstupu na digitálne trhy, aby tieto boli otvorenejšie konkurencii a,
- aby digitálne trhy boli spravodlivejšie pre podniky a koncových používateľov tým, že sa stanovia určité základné pravidlá pre podmienky používania.
Oba tieto ciele môžeme označiť za kľúčové, a je potrebné ich bližšie špecifikovať.
Podľa čl. 1 DMA, DMA zabezpečuje „súťaže schopné a spravodlivé trhy v digitálnom sektore v celej Únii, kde sú prítomní strážcovia brány“. Udržiavanie otvorených trhov a spravodlivej pozície na trhu bolo vždy hlavným cieľom právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži.[14] Podobne aj právo hospodárskej súťaže EÚ jasne odzrkadľuje obavy o spravodlivosť, keďže zákaz vykorisťovateľského zneužívania a kritérium „spravodlivého podielu pre spotrebiteľov“ je zakotvený v čl. 101 ods. 3 ZFEÚ.
Napriek vyššie uvedenému sa európske orgány snažia odlíšiť DMA od čl. 101 a 102 ZFEÚ. DMA s poukazom na bod 10[15] preambuly DMA. Tento bod sleduje cieľ, ktorý dopĺňa, ale zároveň je odlišný od cieľa ochrany nenarušenej hospodárskej súťaže na akomkoľvek danom trhu, ako je definované v podmienkach súťažného práva, ktorým je zabezpečiť, aby trhy, na ktorých sú prítomní gatekeeperi, boli a zostali konkurenčné a spravodlivé. Cieľom článkov 101 a 102 ZFEÚ, ako aj zodpovedajúcich vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže týkajúcich sa protikonkurenčného viacstranného a jednostranného správania a kontroly koncentrácií je ochrana nerušenej hospodárskej súťaže na trhu. Cieľ DMA je doplnkový, ale odlišný od cieľa ochrany nerušenej hospodárskej súťaže na ktoromkoľvek trhu vymedzeného z pohľadu práva hospodárskej súťaže – je ním zabezpečiť, aby trhy, na ktorých pôsobia gatekeeperi, boli a zostali súťaže schopné a spravodlivé, nezávislé od skutočných alebo predpokladaných účinkov správania sa určitého gatekeepera, na ktorého sa vzťahuje toto nariadenie, a na hospodársku súťaž na danom trhu. DMA sa teda zameriava na ochranu iného právneho záujmu ako záujmu chráneného pravidlami hospodárskej súťaže a malo by sa uplatňovať bez toho, aby tým bolo dotknuté ich uplatňovanie. DMA teda chráni „právny záujem“, ktorý je odlišný od právneho záujmu chráneného právom hospodárskej súťaže EÚ.[16] Otázne je, čo z dlhodobého hľadiska sledovali Európske orgány úsilím zriecť sa očividnej blízkosti DMA k legislatíve EÚ týkajúcej sa hospodárskej súťaže.[17]
Ako najdôležitejší sa javí fakt, že DMA zavádza do práva hospodárskej súťaže „prístup založený na účinkoch“.[18] To znamená, že povinnosti uložené DMA sa uplatňujú plošne bez ohľadu na analýzu vplyvov na hospodársku súťaž. DMA sa taktiež odkláňa od testu a cieľa spotrebiteľského blahobytu, ktorý sa používa v praxi práva hospodárskej súťaže EÚ od 80 rokov minulého storočia.[19] Okrem toho sa DMA vyhýba používaniu zavedených konceptov práva hospodárskej súťaže a terminológie ako „relevantné trhy“ alebo „dominancia“. Obe odchýlky si zaslúžia podporu. Táto mnohostrannosť je zároveň priestor pre vytváranie kompromisov.
Pravidlá správania sa zakotvené v DMA sledujú aj ciele smerujúce k naplneniu hospodárskej súťaže. Napríklad článok 6 písm. d) DMA zakotvuje povinnosť uplatňovať spravodlivé a nediskriminačné kritériá hodnotenia alebo tiež v zmysle článku 6 DMA zavádza pre gatekeeperov povinnosť zdržať sa používania v súťaži s komerčnými používateľmi údaje, ktoré nie sú verejne dostupné a ktoré sú generované prostredníctvom činností komerčných používateľov pôsobiacich na platforme gatekeepera. Tieto majú za cieľ zabezpečiť nenarušenú hospodársku súťaž na platforme gatekeepera. Ďalšou skupinou pravidiel sa zabraňuje tomu, aby sa prevalila trhová sila gatekeepera z trhu služieb základnej platformy na iné trhy. Taktiež treba spomenúť povinnosti, ktoré sa vzťahujú na gatekeeperov podľa čl. 5 a 6 DMA (viď nižšie).
Povinnosti, ktoré prináša DMA, nepochybne obsahujú koncept spravodlivosti hospodárskej súťaže, ktorý je jedným zo základných pilierov, na ktorých je koncipované súťažné právo EÚ. Spomínané piliere sa zameriavajú najmä na spravodlivý súťažný proces.[20],[21] V niektorých ohľadoch povinnosti stanovené v DMA idú nad rámec toho, čo by vyplývalo z čl. 102 ZFEÚ, pretože DMA je zamerané najmä na osobitné črty digitálnych trhov ktoré sú kontrolované najväčšími globálnymi hráčmi na digitálnych trhoch, kde udržiavanie férovej a čistej hospodárskej súťaže vyžaduje preventívnejší a zásadovejší prístup ako v práve hospodárskej súťaže.
Vplyv DMA na SME
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že DMA vyvoláva povinnosti na strane globálnych hráčov. Na zozname gatekeeperov boli k 3. júlu 2023 najväčšie celosvetovo pôsobiace spoločnosti: Alphabet (Google), Amazon, Apple, ByteDance (TikTok), Meta (Facebook, Threads, Instragram, Whatsup), Microsoft.[22] Bolo by však predčasné tvrdiť, že DMA sa nedotkne malých a stredných podnikov, ktorí sa taktiež považujú za komerčných používateľov v zmysle DMA (ďalej len „SME“). Práve naopak. Len čo SME začne používať niektorú z platforiem prevádzkovaných jedným alebo viacerými z vyššie uvedených gatekeeprov, DMA sa začne týkať aj SME. A v súčasnom globálnom svete SME, vrátane tých slovenských SME, v nejakom rozsahu využívajú pri predaji svojich tovarov alebo služieb platformy prevádzkované gatekeepermi. V nasledujúcej časti článku sa zamierame na najvýznamnejšie dopady DMA na SME.
Zvýšenie konkurencieschopnosti a prístup na trh
V predchádzajúcej časti článku sme poukázali na to, že základnými piliermi DMA sú spravodlivosť a súťaže schopnosť. V texte DMA sú tieto zásady špecifikované vo viacerých povinnostiach gatekeeperov.
Zákaz diskriminácie
Prvou z nich je zákaz diskriminácie zo strany gatekeeperov pri predaji tovarov alebo služieb.[23] Do účinnosti DMA gatekeeperi využívali najmä tri spôsoby zvýhodňovania:
- preferencia vlastných produktov alebo služieb pred produktmi alebo službami tretích strán. Toto sa najčastejšie prejavovalo pri vyhľadávaní, kedy gatekeeper ponúkal zákazníkom svoje konkurenčné produkty ako prvé v poradí alebo ako výhodnejšie oproti iným. Keďže gatekeeper je zároveň v pozícii správcu a predajcu, má všetky informácie o cenách a produktoch/službách tretích strán, čo mu dáva značný vplyv pri rozhodovaní o vlastných komerčných aktivitách. DMA v tomto smere prikazuje gatekeeperovi, aby neznevýhodnil služby a produkty, ktoré on sám poskytuje oproti podobným službám alebo produktom tretej strany. Strážca prístupu pri určovaní poradia musí uplatniť transparentné, spravodlivé a nediskriminačné podmienky;[24]
- poskytovanie rôznych dodatočných služieb na platformách gatekeeperov, ktorých úlohou je zvýhodniť niektorého predajcu na úkor iného. Príkladom je viacero rôznych biznis programov, ktoré pomáhajú zviditeľniť predajcu či už pomocou reklamy alebo previazaním s inými tovarmi alebo službami do balíčka za zvýhodnené ceny. DMA tieto činnosti nezakazuje, avšak dochádza k zmene pravidiel. V prvom rade sa gateekeperom zakazuje využívať údaje SME pri poskytovaní týchto služieb pri konkurenčnom predaji pre vlastné potreby alebo potreby tretích strán, ktoré gatekeeperi získali pri poskytovaní služieb SME.[25] Po druhé, DMA zakazuje gatekeeperom, aby bránili SME súbežne predávať rovnaké tovary alebo služby na iných platformách a za výhodnejších podmienok;[26]
- zákaz alebo obmedzenie vstupu mimoplatformovým poskytovateľom služieb. Jednou z najvýznamnejších zmien, ktoré DMA prináša, je povinnosť gatekeeperov otvoriť ich uzatvorené platformy na distribúciu aplikácii (tzv. walled gardens) alternatívnym platformám. Ide asi o najkontroverznejšiu zmenu, ktorú DMA prináša. Téma otvorenia uzatvorených platforiem na distribúciu aplikácií značným spôsobom presahuje ciele a rozsah tohto článku. No veľmi zjednodušene ich vieme popísať v nasledovnom príklade: spoločnosti Apple a Google sú dvomi najväčšími prevádzkovateľmi platforiem na distribúciu mobilných aplikácií. V prípade spoločnosti Apple ide o platformu App Store,[27] v prípade spoločnosti Google o platformu Google Play.[28] Obe platformy vykazujú mnoho spoločných znakov. Pokiaľ chcú komerční používatelia „predávať“ svoje mobilné aplikácie na mobilných zariadeniach používajúcich mobilné operačné systémy od Apple alebo Google, môže tak urobiť len prostredníctvom týchto distribučných platforiem. Hovoríme aj o takzvanom ekosystéme, kedy softvér a hardvér sú vzájomne úzko prepojené a výrobca hardvéru a softvéru preberajú na seba zodpovednosť za bezproblémovú funkčnosť aplikácií na hardvéri, pre ktorý sú určené.[29] Apple a Google preberajú na seba zodpovednosť za to, že aplikácie, ktoré distribuujú, neobsahujú škodlivý kód, sú transparentné v zbieraní osobných údajov, nebudú poskytnuté osobám, pre ktoré nie sú určené (hazardné hry, pornografický alebo erotický obsah). Taktiež poskytujú platobný systém na úhradu licenčných poplatkov za používanie aplikácií. Za tieto služby si však títo gatekeeperi vyberajú poplatky, zvyčajne do výšky 30 % alebo 15 % z odplaty zaplatenej užívateľom. Zároveň neumožňujú tvorcom aplikácií, aby ich aplikácie pre danú hardvérovú platformu boli dostupné prostredníctvom inej distribučnej platformy. Prirodzene, platia výnimky. Tie si však môžu vyjednať len iní veľkí globálni hráči. Známy je prípad, kedy Apple umožnil spoločnosti Netflix obísť platobné systémy App Store a vyhnúť sa povinnosti uhradiť Apple 30 % poplatok z výšky odplaty.[30]
Prevádzkovanie platforiem na distribúciu mobilných aplikácií spôsobom „walled garden“, kedy všetko vo vnútri „záhrady“ je to pekné a bezpečné, no za múrmi záhrady číha nebezpečie, neuniklo pozornosti európskym spotrebiteľským orgánom. Holandský úrad pre ochranu spotrebiteľov (ďalej len „ACM“) vypracoval rozsiahlu analýzu trhových dopadov platforiem na distribúciu mobilných aplikácii.[31] Jedným z následkov tejto analýzy bolo konštatovanie, že Apple porušil príkaz ACM, aby bolo umožnené aplikáciám elektronických zoznamovacích služieb vyberať odplatu aj mimo platobných systémov Apple implementovaných v App Store. Za strany ACM bolo Apple v tejto veci opakovane uložená pokuta.[32]
DMA v tomto smere prináša zásadnú zmenu, pretože prikazuje gatekeeperom otvorenie ich distribučných platforiem tretím stranám. Gatekeeperi musia povoliť a technicky umožniť inštaláciu a účinné využívanie softvérových aplikácií alebo obchodov so softvérovými aplikáciami tretích strán, ktoré používajú jeho operačný systém alebo s ním spolupracujú, a povoliť prístup k týmto softvérovým aplikáciám alebo obchodom so softvérovými aplikáciami aj inými prostriedkami, než sú príslušné základné platformové služby daného gatekeepera.[33] Túto povinnosť vrátane všetkých ostatných budú musieť gatekeeperi splniť do 6. marca 2024.[34]
Je nepochybné, že možnosť alternatívnych platobných systémov alebo distribučných platforiem prinesie výraznú zmenu pre SME. V súčasnosti však nie je jasné, za akých podmienok dôjde k otvoreniu týchto platforiem, keďže DMA nestanovuje presné technické špecifikácie. V médiách sa pritom objavili informácie, že napríklad zo strany Apple môže síce dôjsť k formálnemu splneniu podmienok, no technické požiadavky budú nastavené veľmi reštriktívne.[35]
Prístup k údajom a práva SME
S „uzavretými záhradami“ súvisí aj zamedzenie prístupu alebo netransparentnosť prístupu k všetkým získaným údajom, ktoré súvisia s využitím služieb/predajom produktov SME na danej platforme. Najčastejšie pôjde o veľké množstvo metadát (t. j. údaje o správaní zákazníkov, ich osobnom a technickom profile, preferenciách a podobne), ktoré gatekeeper získava tým, že zákazníci SME majú prístup k službám alebo produktom SME na jeho platforme. No týka sa to aj údajov, ktoré SME priamo poskytnú gatekeeperom o svojich zákazníkoch. S platformami súvisí aj to, že gatekeeperi môžu množstvo týchto údajov používať pre vlastné potreby na nimi prevádzkovanej platforme, ktorá ponúka konkurenčné služby alebo tovary, ako ponúka SME. Žiada sa dodať, až aj keď sa na gatekeeperov a SME vzťahuje GDPR, aj anonymizované osobné údaje sú veľmi cenné, pretože napríklad umožňujú lepšie nastaviť parametre cielenej reklamy.
DMA zavádza pre SME nasledujúce práva:
- právo na prístup k údajom – SME majú právo, aby im gatekeeper na ich žiadosť bezodplatne poskytol účinný, kvalitný a nepretržitý prístup v reálnom čase k agregovaným a neagregovaným údajom vrátane osobných údajov, ktoré SME a ich zákazníci (koncoví zákazníci) zapojení do produktov alebo služieb poskytovaných týmito SME poskytujú alebo generujú v kontexte používania príslušných platformových služieb alebo služieb poskytovaných spolu s týmto platformovými službami alebo na ich podporu,[36]
- právo na prístup k údajom týkajúcich sa inzercie – gatekeeper je povinný bezodplatne poskytnúť inzerentom a vydavateľom, ako aj tretím stranám, ktoré inzerenti a vydavatelia oprávnili, prístup k svojim nástrojom na meranie výkonnosti a k údajom vrátane agregovaných a neagregovaných údajov, ktoré inzerenti a vydavatelia potrebujú, aby mohli uskutočniť vlastné nezávislé preverenie súboru reklám.[37] Obsah a rozsah týchto údajov je vymedzený priamo v článku 6 ods. 9 DMA a súvisí najmä s monetizáciou reklamy a získavania výnosov z nej.
Bundling a tying
„Bundlig“ a „tying“ sú anglické pojmy, ktoré v rámci hospodárskej súťaže predstavujú praktiky takzvaných viazaných obchodov. „Tying“ (po slovensky „zviazanie“) je správanie, kedy predajca alebo dodávateľ podmieňuje predaj jedného produktu zaobstaraním ďalšieho produktu. Ak si zákazník chce kúpiť produkt A, musí si súčasne kúpiť aj produkt B. „Bundling“ je zasa situácia, kedy predávajúci predáva produkty A a B „zabalené“ v jednom balíku. Zákazník, ktorý chce produkt A, si tak nemôže zakúpiť len produkt A, ale musí si zakúpiť balík produktov A a B. „Bundlig“ a „tying“ tak v konečnom dôsledku znemožňujú zákazníkovi výber, ak má záujem len o jeden produkt. Ako príklad môžeme uviesť SME, ktorý má záujem propagovať svoje služby/tovary prostredníctvom Facebooku, no Meta ako gatekeeper by ho nútila využívať aj Instagram, prípadne WhatsApp. Alebo SME, ktorý chce predávať produkty cez Amazon, no Amazon ho bude nútiť, aby po dosiahnutí istého objemu predaja automaticky využíval reklamné služby Amazonu alebo ním spriaznených osôb, alebo sa stal členom nejakého spoplatneného biznis programu.
DMA v tomto smere zavádza zákaz „bundlig“ a „tying“. Gatekeeperi nesmú žiadať, aby:
- SME pri predaji tovarov alebo služieb používali identifikačnú službu, jadro webového prehliadača alebo platobnú službu prevádzkovanú gatekeeperom alebo ním určenou osobou,[38]
- si SME predplatili akékoľvek ďalšie základné platformové služby, ktoré sú uvedené v rozhodnutí Európskej komisie o zaradení poskytovateľa do zoznamu gatekeeperov, ani aby sa do takýchto služieb zaregistrovali, na to, aby získali možnosť prístupu, prihlásenia alebo registrácie do akýchkoľvek základných platformových služieb gatekeepera, aby ich mohli využívať.
Zároveň platí, že gatekeeper je povinný povoliť zákazníkom SME prostredníctvom svojich základných platformových služieb prístup k obsahu, predplatnému, funkciám alebo iným položkám a ich používanie, s využitím softvérovej aplikácie SME, a to aj vtedy, ak zákazníci získali takéto položky od príslušného SME bez toho, aby využívali základné platformové služby gatekeepera. Gatekeeper tak nemôže podmieňovať používanie aplikácií SME len tými zákazníkmi SME, ktorí sú súčasne aj zákazníkmi gatekeepera.[39]
Povinnosti SME – kontrola existujúcich zmlúv
DMA explicitne SME neukladá žiadne povinnosti. V predchádzajúcej časti článku sme poukázali na výhody, ktoré DMA prináša pre SME. Lenže môžu to byť aj SME, ktoré sa za účelom získania konkurenčnej výhody alebo odplaty budú podieľať na praktikách, ktoré DMA vyslovene zakazuje. Predstavme si prípad, kedy SME uzavrie zmluvu s gatekeeperom, na základe ktorej gatekeeper má právo zvýhodňovať svoje produkty alebo služby na úkor SME, alebo právo používať údaje SME pre vlastné účely gatekeepera. Za to poskytne gatekeeper SME zľavu z poskytovaných služieb alebo lepšie umiestnenie či propagáciu produktov/služieb SME. Preto sa domnievame, že DMA implicitne prenáša aj časť povinností na SME.
SME by preto mali skontrolovať svoju zmluvnú dokumentáciu s gatekeepermi identifikovať, či im gatekeeper poskytuje výhodu na základe zakázanej praktiky, alebo dokonca či samotnej SME nevznikol zo zakázanej praktiky gatekeepera nejaký záväzok. Pokiaľ áno, je potrebné zmluvné záväzky upraviť tak, aby boli v súlade s DMA. Uvedomujeme si, že gatekeeperi štandardne používajú formulárové zmluvy bez akejkoľvek možnosti SME pripomienkovať ich text.
Ak nechce SME opustiť danú platformu gatekeepera, má SME možnosť obrátiť sa na riadiaci orgán strážcu prístupu alebo Európsku Komisiu.
Riadiaci orgán strážcu prístupu („The management body of the gatekeeper“, ďalej len „Riadiaci orgán“) je interný orgán gatekeepera, ktorého zriadenie priamo vyžaduje DMA.[40] Riadiaci orgán tvoria pracovnci gatekeepera, ktorí pri výkone svojej činnosti musia byť nezávislí. Úlohou Riadiaceho orgánu je kontrola dodržiavania obchodných praktík gatekeepera s DMA a byť poradným orgánom vrcholového manažmentu gatekeepera. Vedúci Riadiaceho orgánu je zároveň kontaktným bodom medzi gatekeeperom a Európskou komisiou.
Druhou možnosťou SME je obrátiť sa priamo na Európsku komisiu s podnetom v zmysle článku 29 DMA. Ak Európska komisia dospeje k záveru, že gatekeeper nedodržiava jednu alebo viaceré povinnosti v zmysle DMA, je oprávnená prijať vykonávací akt, v ktorom rozhodne o neplnení povinností a súčasne mu určí lehotu na nápravu a podanie vysvetlenia, ako mieni dosiahnuť súlad plnenia povinností s DMA. Podrobnosti konania podľa článku 29 DMA sú upravené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2023/814 zo 14. apríla 2023 o podrobných pravidlách vedenia určitých konaní Komisiou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925.
Záver
Jedným z cieľov tohto článku bolo predstavenie základných prvkov DMA, načrtnúť vzťah medzi DMA a právom hospodárskej súťaže a uviesť vplyv povinností vyplývajúcich z DMA na SME.
Právo EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a DMA zdieľajú v podstate rovnaké ciele, aj keď tieto ciele by sa mali chápať aj ako snaha prehodnotiť ciele politiky hospodárskej súťaže EÚ. Tie by sa mali prinavrátiť späť k ochrane konkurencie ako procesu. DMA ukladá povinnosti, ktoré idú nad rámec čl. 102 ZFEÚ, ktorého cieľom je riešiť prekážky alebo narušenia hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú z osobitných čŕt digitálnych trhov, a riešiť výsledné zlyhania trhu holistickejšie, ako by to dokázali nápravné opatrenia v oblasti práva hospodárskej súťaže. Nič však nenasvedčuje tomu, že vyhlásený cieľ „spravodlivosti“ DMA zahŕňa záväzok k cieľom, ktoré sa líšia od štandardu obsiahnutého v právnych predpisoch EÚ o hospodárskej súťaži.
Pokiaľ ide o posúdenie vplyvu DMA na malé a stredné podniky, ako sme uviedli v samotnom jadre tohto článku, DMA zavádza pre SME nové práva a súčasne zakazuje gatekeeperom pokračovať v doteraz bežne používaných obchodných praktikách, ktoré by mohli poškodiť hospodársku súťaž. DMA však súčasne nepriamo prenáša časť povinností aj na SME, ktoré sa pri využívaní platforiem musia zdržať využívania výhod, ktoré sa stali zakázanými účinnosťou DMA. Z uvedeného dôvodu by SME mali byť vedomé požiadaviek a výhod DMA pri ich obchodných aktivitách na platformách gatekeeperov.
RESUMÉ
Vzťah nariadenia dma a práva hospodárskej súťaže a jeho vplyv na malé a stredné podniky
Vplyvom nariadenia DMA dochádza v prípade digitálnych služieb k odchýleniu sa od tradičných pravidiel hospodárskej súťaže. Účinnosťou tohto nariadenia dochádza v EÚ k vymedzeniu konkrétnych globálnych hráčov na digitálnych trhoch, tzv. gatekeeperov, ktorým sa ukladajú nové povinnosti. Tieto povinnosti výrazne ovplyvňujú ich podnikateľský model, keďže nariadenie zavádza liberalizáciu na gatekeepermi úzko kontrolovaných elektronických platformách. Tým dochádza k štiepeniu pravidiel hospodárskej súťaže v rámci EÚ. Nariadenie sa priamo dotýka aj komerčných používateľov, kam patria malé a stredné podniky, keďže DMA nariadením im priamo vznikajú práva voči gatekeeperom pri predaji ich tovarov a služieb pri využití platforiem gatekeeperov. Autori však upozorňujú aj na konkrétne povinnosti, ktoré malým a stredným podnikom nepriamo vyplývajú z nariadenia DMA pri využívaní platforiem gatekeeperov.[41]
SUMMARY
Relationship Between the DMA Regulation and Competition Law and Its Impact on SMEs
There is a departure from traditional competition rules in the case of digital services as a consequence of the DMA Regulation. Specific global players in digital markets in the EU enter the scene – the so-called gatekeepers on whom new obligations are imposed. These obligations have a significant impact on their business models as the Regulation introduces liberalisation on electronic platforms carefully controlled by gatekeepers. This causes a split in competition rules within the EU. The Regulation also directly affects commercial users including SMEs due to the fact the DMA Regulation directly confers rights on them against gatekeepers in the course of selling their goods and services, using gatekeeper platforms. However, the authors also draw attention to specific obligations that SMEs indirectly derive from the DMA Regulation when using gatekeeper platforms.
ZUSAMMENFASSUNG
Verhältnis zwischen der DMA-Verordnung und dem Wirtschaftswettbewerbsrecht und deren Auswirkung auf kleine und mittlere Unternehmen.
Unter der DMA-Einwirkung kommt es bei den digitalen Diensten zur Abweichung von den traditionellen Regeln des Wirtschaftswettbewerbes. Mit Wirkung dieser Verordnung werden in der EU konkrete globale Spieler auf den Digitalmärkten, die sogenannten Gatekeeper definiert, denen neue Pflichten aufgetragen werden. Diese Pflichten beeinflussen markant deren Unternehmungsmodell, indem durch diese Verordnung auf den durch die Gatekeeper eng regulierten elektronischen Plattformen Liberalisierung eingeführt wird. Dadurch kommt es zur Spaltung der Wirtschaftswettbewerbsregeln im Rahmen der EU. Die Verordnung betrifft direkt auch kommerzielle Nutznießer, wohin auch kleine und mittlere Unternehmen hingehören, weil durch die DMA-Verordnung auch für diese beim Verkauf deren Handelsgüter und Dienstleistungen auf den Plattformen der Gatekeeper direkt gegenüber den Gatekeepern bestimmte Rechte entstehen. Die Autoren verweisen jedoch auch auf bestimmte Pflichten, die für kleine und mittlere Unternehmen indirekt aus der DMA-Verordnung bei der Nutzung von Gatekeeper-Plattformen resultieren.
[1] Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťaže schopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828
[2] Smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode
[3]Európsky Parlament, Čo je akt o digitálnych trhoch a Akt o digitálnych službách ?, dostupné online: https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20211209STO19124/co-je-akt-o-digitalnych-trhoch-a-akt-o-digitalnych-sluzbach (navštívené 6. septembra 2023)
[4]Európska Rada, Nová strategická agenda 2019-2024 pre EÚ, dosutpné online: https://www.consilium.europa.eu/media/39914/a-new-strategic-agenda-2019-2024.pdf (navštívené 6. septembra 2023)
[5] Nariadenie o digitálnych trhoch bolo koncipované spolu s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) známy tiež ako „Digital Services Act (DSA).
[6] Nariadenie o digitálnych službách má za cieľ spolu s DMA vytvoriť bezpečnejší digitálny priestor, v ktorom sú chránené základné práva používateľov, a vytvoriť rovnaké podmienky pre podniky. Pravidlá špecifikované v DSA sa týkajú predovšetkým online sprostredkovateľov a platforiem (napr. online trhoviská, sociálne siete, platformy na zdieľanie obsahu, obchody s aplikáciami a online platformy pre cestovanie a ubytovanie…)
[7] Pojem online platforma je širokým pojmom, pod ktorý možno subsumovať rôzne kategórie poskytovateľov služieb či obchodné modely rôzneho spektra, napr. online trhoviská, sociálne médiá, obchody s aplikáciami, webové stránky na porovnávanie cien, ale aj vyhľadávače)
[8] Článok 3 DMA
[9] Rudohradská, S., Hučková, R., & Dobrovičová, G. (2022). PRESENT AND FUTURE – A PREVIEW STUDY OF FACEBOOK IN THE CONTEXT OF THE SUBMITTED PROPOSAL FOR DIGITAL MARKTES ACT. EU and Comparative Law Issues and Challenges Series (ECLIC), 6, p – 498 https://doi.org/10.25234/eclic/22440. (navštívené dňa 6. septembra 2023)
[10] Rudohradská, S., & Treščáková, D. (2021). PROPOSALS FOR THE DIGITAL MARKETS ACT AND DIGITAL SERVICES ACT: BROADER CONSIDERATIONS IN CONTEXT OF ONLINE PLATFORMS. EU and Comparative Law Issues and Challenges Series (ECLIC), 5, 487 – 500. https://doi.org/10.25234/eclic/18317, (navštívené dňa 6. septembra 2023)
[11] Hlavnými právnymi dokumentmi pre danú oblasť sú: Články 101 až 109 ZFEÚ a protokol č. 27 o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži, ktoré jasne stanovujú, že systém spravodlivej hospodárskej súťaže je neoddeliteľnou súčasťou vnútorného trhu, ako je stanovené v článku 3 ods. 3 ZEÚ a Nariadenie o fúziách [nariadenie Rady (ES) č. 139/2004] a jeho vykonávacie predpisy [nariadenie Komisie (ES) č. 802/2004].
[12] Komisia zistila, že Microsoft zneužíval svoje dominantné postavenie v operačných systémoch pre PC tým, že svojim konkurentom odmietal poskytovať kriticky dôležité informácie súvisiace s interoperabilitou, takže poskytovatelia konkurenčných operačných systémov nedokázali účinne konkurovať.
K tomu pozri: Rozhodnutie Komisie z 24. mája 2004 , ktoré sa vzťahuje na konanie podľa článku 82 Zmluvy o ES a článku 54 Dohody o EHP vedené proti spoločnosti Microsoft Corporation (Prípad COMP/C-3/37.792 – Microsoft) OJ L 32/23 alebo aj Rozsudok súdu prvého stupňa (veľká komora) zo 17. septembra 2007 vo veci T-201/04, Microsoft vs. Komisia, ECLI:EU:T:2007:289
[13]Pozri napríklad: Komisia EÚ, Rozhodnutie zo dňa 18. 7. 2018, AT.40099 – Google Android, C/2018/4761, OJ C 402/19 dostupné online: https://ec.europa.eu/competition/antitrust/cases/dec_docs/40099/40099_9993_3.pdf (navštívené dňa 6. septembra 2023)
alebo aj Zhrnutie rozhodnutia Komisie z 27. júna 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 54 Dohody o EHP (prípad AT.39740 – Google Search (Shopping), oznámené pod číslom C(2017) 4444, OJ C 9 12. 1. 2018, C 9/11
Po zverejnení DMA Všeobecný súd do značnej miery zamietol odvolanie spoločnosti Google proti rozhodnutiu Komisie vo veci COMP/AT.39740 – Google Search (Shopping), 27. júna 2017 vo veci T-612/17 Google and Alphabet/Komisia (Google Shopping ) ECLI:EU:T:2021:763.
[14] Pozri Eleanor Fox, Monopolizácia a zneužívanie dominancie: Prečo je Európa iná, (2014) 59 The Antitrust Bulletin, 129 (133).
[15] Keďže cieľom tohto nariadenia je doplniť presadzovanie práva hospodárskej súťaže, zároveň by sa malo bez toho, aby boli dotknuté články 101 a 102 ZFEÚ, uplatňovať na zodpovedajúce vnútroštátne pravidlá hospodárskej súťaže a iné vnútroštátne pravidlá hospodárskej súťaže týkajúce sa jednostranného správania, ktoré sú založené na individuálnom posudzovaní postavenia a správania na trhu, vrátane jeho skutočných alebo možných účinkov a presného rozsahu zakázaného správania, a ktoré podnikom umožňujú argumentovať efektívnosťou a objektívnym odôvodnením predmetného správania, ako aj na vnútroštátne pravidlá týkajúce sa kontroly fúzií. Uplatňovanie uvedených pravidiel by však nemalo mať vplyv na povinnosti uložené strážcom prístupu podľa tohto nariadenia a na ich jednotné a účinné uplatňovanie na vnútornom trhu.
[16] ZIMMER, D. – GÖHSL, J – F. 2021. Vom New Competition Tool zum Digital Markets Act: Die geplante EU-Regulierung für digitale Gatekeeper. Nemecko: Kolín: RWS Verlag Kommunikationsforum GmbH & Co. KG, 2021.
[17] Alexandre de Streel et al., The European Proposal for a Digital Markets Act: A First Assessment, CERRE-Report January 2021, dostupné online: https://cerre.eu/wp-content/uploads/2021/01/CERRE_Digital-Markets-Act_a-first-assessment_January2021.pdf. (navštívené dňa 6. septembra 2023)
[18] Bod 10 Preambuly DMA
[19] Pozri najmä Usmernenie Komisie k prioritám presadzovania- Oznámenie Komisie – Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu. Všimnite si, že nikdy nedošlo k plnohodnotnému prispôsobeniu cieľa blahobytu spotrebiteľov zo strany ESD. Tiež pozri Anne Witt, Európsky súdny dvor a hospodárnejší prístup k právu EÚ o hospodárskej súťaži – obracia sa trend?, (2019) 64 (2) Antitrust Bulletin, 172 (The Antitrust Bulletin).
[20] Pozri aj Alexandre de Streel et al., The European Proposal for a Digital Markets Act: A First Assessment, CERRE-Report January 2021, hovorí o „spravodlivosti ex ante“ – ale spája „spravodlivosť ex ante“ v prepojení s cieľom súťažeschopnosti.
[21] Ako príklad možno uviesť napríklad povinnosť uplatňovať spravodlivé a nediskriminačné podmienky na klasifikáciu služieb a produktov a zdržať sa sebapreferenčného hodnotenia. Taktiež môžeme spomenúť povinnosť zdržať sa používania akýchkoľvek údajov, ktoré nie sú verejne dostupné a ktoré sú generované činnosťami týchto komerčných používateľov, vrátane koncových používateľov týchto komerčných používateľov, v súťaži s komerčnými používateľmi.
[22] European Commission: Digital Markets Act: Commission designates six gatekeepers, 6. 9. 2023, dostupné na: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_23_4328 (navštívené dňa 6. septembra 2023)
[23] Napríklad čl. 6 ods. 5 DMA (zákaz diskriminácie pri crawlingu), zákaz diskriminácie k obchodom gatekeeperov so softvérovými aplikáciami, internetovým vyhľadávačom a online službám sociálnej siete (čl. 6 ods. 12 DMA), zákaz uplatňovať neúmerné podmienky spojené s právom konečných užívateľov platforiem ukončiť zmluvy s gatekeepermi (čl. 6 ods. 13 DMA), a podobne.
[24] Čl. 6 ods. 5 DMA
[25] Článok 6 ods. 2 DMA
[26] Článok 5 ods. 3 DMA
[27] https://www.apple.com/app-store/ (navštívené dňa 6. septembra 2023)
[28] https://play.google.com/store/apps?hl=en_US&gl=US&pli=1 (navštívené dňa 6. septembra 2023)
[29] Autori sú si vedomí toho, že postavenie Apple a Google nie je úplne totožné a Google je vo vzťahu k podmienkam distribúcie aplikácii v Google Play liberálnejší. Avšak v čase písania tohto článku majú autori za to, Apple a Google majú pri prevádzkovaní platforiem na distribúciu mobilných aplikácii viacej spoločného ako to, čo ich odlišuje. Preto pre účely tohto článku autori prezentujú zjednodušený pohľad na obe platformy.
[30] Gurman, M., Savov, V.: Apple to Let Media Apps Avoid 30% Fee After Global Scrutiny, Bloomberg, 2. 9. 2021, dostupné na: https://www.bloomberg.com/news/articles/2021-09-02/apple-to-let-app-makers-point-users-to-web-to-pay-for-services?utm_source=website&utm_medium=share&utm_campaign=copy (navštívené 6. 9. 2023)
[31] The Netherlands Authority for Consumers and Markets: Market study into mobile app stores – dostupné na: https://www.acm.nl/sites/default/files/documents/market-study-into-mobile-app-stores.pdf (navštívené 6. 9. 2023)
[32] The Netherlands Authority for Consumers and Markets: Apple fails to satisfy requirements set by ACM, 24. 01. 2022, dostupné na: https://www.acm.nl/en/publications/apple-fails-satisfy-requirements-set-acm (navštívené 6. 9. 2023)
[33] Článok 6 ods. 4 DMA
[34] European Commision: Digital Markets Act: rules for digital gatekeepers to ensure open markets enter into force, 31. októbra 2022, dostupné tu: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/IP_22_6423( navštívené 6. 9. 2023)
[35] Gurman, M.: Apple to Allow Outside App Stores in Overhaul Spurred by EU Laws, 13. 12. 2022, Bloomberg, dostupné na: https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-12-13/will-apple-allow-users-to-install-third-party-app-stores-sideload-in-europe?utm_source=website&utm_medium=share&utm_campaign=copy (navštívené 6. 9. 2023)
[36] Článok 6 ods. 10 DMA
[37] Článok 6 ods. 8 DMA
[38] Článok 5 ods. 7 DMA
[39] Článok 5 ods. 5 DMA
[40] Článok 28 ods. 1 DMA
Tento príspevok vznikol v rámci riešenia grantovej úlohy – APVV-19-0424 – Inovatívna obchodná spoločnosť: vnútrokorporátne premeny, digitálne výzvy a nástup umelej inteligencie a APVV-17-0561- Ľudskoprávne a etické aspekty kybernetickej bezpečnosti.