Porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania treba rozumieť znevýhodnenie niektorého z účastníkov rozhodcovského konania tým, že nemá umožnenú rovnakú mieru možností predkladať vyjadrenia, dôkazy, vyjadrovať sa k protistranou navrhovaným dôkazom alebo k ňou predloženým vyjadreniam, ako to vyplýva zo znenia § 17 zákona o rozhodcovskom konaní – čiže ide o prípady, kedy dôjde v rozhodcovskom konaní k porušeniu princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. 06. 2018
sp. zn. 3 Obdo 18/2018
Dotknuté ustanovenia:
- § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení („ZoRK“)
- § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014
Prvostupňový súd zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V odôvodnení uviedol, že zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania môže byť porušená, ak druhá strana nedostala návrh na začatie konania, ak sa jej odňala možnosť konať pred rozhodcovským súdom, alebo ak sa jej odňalo právo vyjadrenia, prípadne podania vzájomného návrhu. Z princípu rovnosti účastníkov konkrétne vyplýva, že účastníci majú rovnaké postavenie, čo znamená, že môžu procesné úkony vykonávať vo formách ustanovených zákonom, majú právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, musia byť vždy predvolaní na pojednávanie a musí im byť doručené písomné vyhotovenie rozsudku. Z predloženého rozhodcovského spisu podľa prvostupňového súdu nevyplývalo, že by rozhodcovský súd niektoré z uvedených procesných práv nerešpektoval, prípadne, že by niektorú z procesných strán zvýhodnil na úkor druhej.
K tvrdeniam žalobcu, ktorými namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov neúplným zistením skutkového stavu veci rozhodcovským súdom, prvostupňový súd uviedol, že nie je oprávnený skúmať spôsob, akým rozhodcovský súd vyhodnotil vykonané dôkazy a ani právne posúdenie veci rozhodcovským súdom, pretože tieto nezakladajú dôvod na preskúmanie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31. 12. 2014).[1]
Odvolací súd napadnutým rozsudkom na základe odvolaní žalobcu a žalovaného potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. V odôvodnení uviedol, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci sporového procesu. Ak by súdy preskúmavali rozhodcovský rozsudok z hľadiska súladu s hmotným právom a z dôvodu odlišného právneho názoru by zrušili rozhodcovský rozsudok, došlo by k úplnému popretiu existencie rozhodcovského konania. Rozpor s hmotným právom ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku zo zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva. Všetky námietky, ktoré vedú k zrušeniu rozhodcovského rozsudku musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu. Námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného zohľadnenia jednotlivých hľadísk posudzovania začiatku plynutia premlčacej doby preto posúdil odvolací súd ako právne irelevantnú.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca argumentoval o. i. vadou zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení, ktorý videl v tom, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho ťažiskovými odvolacími námietkami. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil jeho námietku týkajúcu sa procesného pochybenia rozhodcovského súdu ako námietku hmotnoprávnej stránky veci a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď namietané procesné pochybenie rozhodcovského súdu spočívajúce v nedostatku procesných predpokladov pre riadne posúdenie pojmu „hrubá nedbanlivosť“ posúdil ako námietku týkajúcu sa hmotnoprávnej stránky veci. Žalobca rovnako argumentoval, že ak sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku nezaoberal uvedenými námietkami, ktoré viedli k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, odoprel mu právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pričom ide o odopretie jeho procesných práv v miere nasvedčujúcej porušenie práva na spravodlivý proces.
Najvyšší súd SR dovolanie žalobcu odmietol.
Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR:
Nad rámec záveru o nemožnosti dovolacieho súdu zaoberať sa dovolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu považuje najvyšší súd za nevyhnutné poukázať na to, že v časti, v ktorej žalobca namietal, že odvolací súd (resp. aj súd prvej inštancie) sa (údajne) nevysporiadali s nim uvádzanými procesnými pochybeniami rozhodcovského súdu, konajúce súdy sa uvedenými tvrdeniami zaoberali a zaujali záver, že ide o námietky týkajúce sa vecnej (hmotnoprávnej) stránky veci. Len ako poznámku dovolací súd uvádza, že v rámci žalobcom vymedzeného dôvodu žaloby pre zrušenie rozhodcovského rozsudku „porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania“ totiž treba rozumieť znevýhodnenie niektorého z účastníkov rozhodcovského konania tým, že nemá umožnenú rovnakú mieru možností predkladať vyjadrenia, dôkazy, vyjadrovať sa k protistranou navrhovaným dôkazom alebo k ňou predloženým vyjadreniam, ako to vyplýva zo znenia § 17 ZoRK[2] v znení účinnom ku dňu podania žaloby na súd prvej inštancie – čiže ide o prípady, kedy dôjde v rozhodcovskom konaní k porušeniu princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní. Žalobcom spochybňované a aj v dovolaní uvádzané skutočnosti – nesprávne posúdenie pojmu „hrubá nedbanlivosť“ a nedostatočné odôvodnenie rozhodcovského rozsudku – však nemožno považovať za porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania v zmysle § 17 ZoRK.
Odôvodnenie je redakčne krátené a upravované.
Rozhodnutie spracovali:
JUDr. Michal Hrušovský, PhD.,
JUDr. Pavel Lacko, LL.M., PhD.
[1] Do 31. 12. 2014 bolo znenie § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK nasledovné: „Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).“.
Súčasné znenie § 40 ZoRK je čo do dôvodov zosúladené s Modelovým zákonom UNCITRAL, pričom porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 ZoRK) môže zakladať dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bodu 2 (nemožnosť zúčastniť sa rozhodcovského konania) a bodu 4 (procesné vady) ZoRK.
[2] § 17 ZoRK: „Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.“