Ficová, S. – Križan, M. – Fekete, I. – Hamřik, M. – Ivančo, M. – Klincová, Z. – Raková, K.: Zásadná reforma dedičského práva – nevyhnutnosť či nepodstatnosť? Bratislava : Wolters Kluwer ČR, 2023, 392 s. Dostupná online:
Monografia „Zásadná reforma dedičského práva – nevyhnutnosť či nepodstatnosť?“ predstavuje komplexnú analýzu súčasnej právnej úpravy dedičského práva v Slovenskej republike s dôrazom na aktuálne výkladové problémy a výzvy potenciálnej rekodifikácie. Publikácia odpovedá na zásadnú otázku, či je dedičské právo v súčasnej podobe schopné reflektovať meniace sa potreby spoločnosti.
V úvode by sa mohlo odbornému čitateľovi, ktorý sa nepohybuje v akademickom prostredí javiť, že ide o vedecké dielo, ktoré nie je určené pre širšiu právnickú obec. Implikuje to vymedzenie hypotéz, ktorých testovanie je typické pre metodológiu vedeckého výskumu. Opak je však pravdou a práve určito stanovené hypotézy predikujú komplexnosť spracovania hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych inštitútov dedičského práva. Autori systematicky hypotézy overujú a opierajú sa pritom o bohatý výber judikatúry, legislatívnych prameňov a zahraničných komparácií.
Monografia sa skladá z piatich tematicky koherentných kapitol. Prvá kapitola kladie dôraz na analýzu právneho rámca dvoch základných predpokladov dedenia – smrti poručiteľa a existencie dedičstva, sekundárne doplnených o predpoklady spôsobilého dediča a dedičského titulu. Prínos tejto kapitoly spočíva najmä vo vymedzení inštitútu digitálneho dedičstva a s ním súvisiacich aktuálnych výziev.
Druhá kapitola s názvom „Dedenie zo zákona“ ponúka kritickú reflexiu zákonných dedičských skupín. Autori skúmajú, do akej miery sú tieto skupiny schopné zohľadňovať moderné rodinné štruktúry a navrhujú úpravy, ktoré by mohli posilniť ich spravodlivosť. Pozoruhodný je komparatívny prístup, ktorý na podklade vybraných zahraničných právnych úprav podnecuje diskusiu o možnostiach vnútroštátnych zmien.
Tretia kapitola je venovaná otázke testamentárnej slobody vrátane vydedenia. Autori presvedčivo argumentujú, že súčasná právna úprava nedostatočne reflektuje zásadu autonómie vôle poručiteľa. Podnetné sú návrhy na zavedenie nových inštitútov, ako je dedičská zmluva, odkaz či fideikomisárna substitúcia, ktoré by zdôraznili súkromnoprávny aspekt dedenia v reflexii na slobodnú vôľu poručiteľa a ostatných zainteresovaných subjektov. Do popredia pritom opäť vystupujú zahraničné právne úpravy, ktoré uvedené inštitúty dedičského práva upravujú a môžu byť inšpiráciou pre slovenského zákonodarcu.
Štvrtá kapitola skúma procesné aspekty konania o dedičstve. Autori analyzujú viaceré procesné problémy, ktoré vyplývajú z nejednotného výkladu aktuálnej právnej úpravy a tým spôsobujú nedostatočnú právnu istotu dotknutých subjektov. Zároveň však ponúkajú riešenia uplatniteľné pri aplikácii relevantných právnych noriem.
Záverečná, piata kapitola sa zameriava na ochranu oprávneného dediča. Analýza existujúcich právnych mechanizmov je doplnená návrhmi na ich zlepšenie, vzhľadom na to, že súčasnú mieru ochrany oprávneného dediča autori vyhodnocujú ako nespravodlivú a nedostatočne určitú.
Monografia je písaná precíznym odborným štýlom, ktorý však zostáva čitateľný a konzistentný. Publikácia vznikla ako výsledok výskumného projektu realizovaného na Katedre občianskeho práva Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty podporeného Vedeckou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky a je príkladom toho, ako môže akademický výskum prispieť k riešeniu praktických problémov a formovaniu modernej právnej doktríny.
Monografia „Zásadná reforma dedičského práva – nevyhnutnosť či nepodstatnosť?“ je dielom určeným pre všetkých, ktorí sa zaoberajú právnou teóriou a praxou a zároveň hodnotným podkladom do diskusie o budúcnosti dedičského práva na Slovensku. Predmet záujmu si v nej nájdu nielen akademici a legislatívci, ale aj predstavitelia právnej praxe, najmä advokáti, sudcovia, notári a ďalšie profesie, ktoré majú záujem bližšie sa oboznámiť s aspektami hmotného a procesného dedičského práva.
Mgr. Tamara Čipková, PhD.