Keďže spoluvlastnícky podiel je v podstate číselným vyjadrením právneho statusu spoluvlastníka vo vzťahu k spoločnej veci, a teda určuje mieru účasti na právach a povinnostiach viažucich sa k tejto spoločnej veci, potom by to malo platiť aj vo vzťahu k rozhodovaniu o výške trov konania a pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta.
(nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 171/2023-77 zo dňa 24. augusta 2023)
Dotknuté ustanovenia:
– čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 Ústavy SR
– čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
– § 10 ods. 2, § 13 ods. 2, 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
Sťažovateľka sa v procesnom postavení žalobkyne domáhala určenia vlastníckeho práva k lesným pozemkom. Konanie bolo z dôvodu litispendencie zastavené a žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov konania. Okresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka rozhodol, že sťažovateľka je povinná nahradiť žalovaným trovy konania v určenej výške. Pri určení výšky trov aplikoval § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom za tarifnú hodnotu v spore považoval hodnotu pozemku ako celku ocenenú znaleckým posudkom, nie hodnotu jednotlivých spoluvlastníckych podielov. Okresný súd v napadnutom uznesení zotrval na určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon, vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti ako celku.
Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojich základných práv uznesením okresného súdu o výške náhrady trov konania. Podľa názoru sťažovateľky sa v tomto prípade za tarifnú hodnotu veci považuje len hodnota spoluvlastníckeho podielu, nie hodnota celej veci. Takýto spôsob určenia výšky hodnoty veci sťažovateľka odôvodnila tým, že predmet konania je vzhľadom na podielové spoluvlastníctvo žalovaných deliteľným a žalovaní majú postavenie samostatných procesných spoločníkov. Každého žalovaného sa týka len tá časť konania, ktorá je vymedzená veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu.
Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR:
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu možno vyvodiť niekoľko modelových prípadov, keď interpretácia a aplikácia jednoduchého práva porušuje Ústavou garantované základné práva. V právnej veci sťažovateľky ide o situáciu, v ktorej sa núka niekoľko možných interpretačných alternatív aplikácie normy jednoduchého práva.
Okresný súd zistil základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., berúc do úvahy hodnotu celej spornej nehnuteľnosti (1 415 000 Eur). Určenú základnú sadzbu tarifnej odmeny následne krátil podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z dôvodu zastupovania viacerých účastníkov.
Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny okresný súd nezohľadnil skutočnosť, že na strane žalovaných je viacero podielových spoluvlastníkov s rozdielnou výškou spoluvlastníckych podielov. Práve v postupe určenia základnej sadzby vo vzťahu ku každému žalovanému vníma sťažovateľka nosné porušenie svojich základných práv. Vyriešenie tejto otázky, teda spôsobu určenia základnej sadzby, má na sťažovateľku zásadný vplyv, keďže napadnuté uznesenie ju zaväzuje k povinnosti uhradiť žalovaným neprimerane vysokú sumu na trovách konania.
Okresný súd sa pri výklade § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. dôsledne pridržiaval jazykového textu a základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určil rovnakou sumou pre každého podielového spoluvlastníka.
Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Na overenie správnosti jazykového výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.
Týmto požiadavkám však okresný súd neučinil zadosť, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie porušuje práva sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Okresný súd totiž rozhodol o výške trov konania len mechanickým výpočtom, vychádzajúc z hodnoty pozemku, a neposudzoval ich v širších súvislostiach, najmä s prihliadnutím na konkrétne okolnosti kauzy, a to v situácii, keď do úvahy prichádza viacero možných interpretačných konštrukcií.
Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany.
V okolnostiach danej veci je nevyhnutné prihliadať aj na skutočnosť, že na strane žalovaných stojí 6 podielových spoluvlastníkov s rozdielnou výškou spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ spoluvlastnícky podiel chápeme tak, že je v podstate číselným vyjadrením právneho statusu spoluvlastníka vo vzťahu k spoločnej veci, a teda určuje mieru účasti na právach a povinnostiach viažucich sa k tejto spoločnej veci, potom by to malo platiť aj vo vzťahu k výške trov konania. Okresný súd špecifiká danej veci nerešpektoval a k posúdeniu otázky výšky trov konania pristúpil čisto formalisticky. Tento postup spôsobil, že už v prvotnej fáze rozhodovania o výške náhrady trov konania – pri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny došlo k nesprávnemu výpočtu trov konania, ktorý je v okolnostiach danej veci nesprávny a neakceptovateľný. Napadnuté uznesenie okresného súdu preto bolo zrušené z dôvodu nesprávnej interpretácie ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Ústavný súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že okresný súd pri určení náhrady trov konania nepostupoval ústavne akceptovateľným spôsobom a napadnutým uznesením bolo porušené nielen základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ale aj právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu.
Odôvodnenie je redakčne krátené a upravované
Právnu vetu a rozhodnutie spracovala:
JUDr. Zuzana Fabianová, Ph.D.
advokátka