Ad.: BSA 1/2023
Autor v článku reaguje na článok uverejnený v Bulletine Slovenskej advokácie č. 1/2023, ktorý sa venuje problematike dvojitého postihu advokátov v disciplinárnom a trestnom konaní. Analýzu možnosti súbehu disciplinárneho a trestného konania advokáta dopĺňa o posúdenie ustanovenia Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory, ktorý v procesnej rovine nedovoľuje, aby disciplinárny senát stíhal advokáta v disciplinárnom konaní počas prebiehajúceho iného konania (najmä trestného) pre ten istý skutok. Vyhodnocuje tiež vzťah disciplinárneho a trestného konania advokáta v ďalších súvislostiach.
V Bulletine slovenskej advokácie č. 1/2023 bol uverejnený článok Mgr. Šimona Bleha (ďalej len „Autor“) s názvom (Ne)možnosť dvojitého potrestania advokátov a prokurátorov,[1] v ktorom sa venuje možnosti dvojitého postihu za trestný čin a disciplinárny delikt pri totožnosti skutku, ak daný delikt spácha advokát alebo prokurátor. Autor po posúdení predpisov a judikatúry vzťahujúcich sa na disciplinárne konanie advokátov dospel k záveru, že neexistuje vhodný argument, prečo by nemohlo duplicitne prebiehať trestné a disciplinárne konanie za totožný skutok.[2]
Vo vzťahu k možnosti duplicitného stíhania advokátov Autor vyhodnocuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) tykajúcu sa tzv. Engel kritérií[3] (tieto kritériá možno považovať za smerodajné s ohľadom na aplikáciu zásady ne bis in idem podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a tiež § 14 písm. c) Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory schváleného Konferenciou advokátov dňa 11. júna 2021 (ďalej len „Disciplinárny poriadok“),[4] podľa ktorého disciplinárny senát zastaví disciplinárne konanie, ak bol disciplinárne obvinený potrestaný v inom konaní za skutok, ktorý je predmetom návrhu na disciplinárne konanie a tento trest možno považovať z hľadiska účelu disciplinárneho konania za dostačujúci.[5] Z tohto pravidla má podľa Autora vyplývať možnosť súbehu disciplinárneho a trestného konania vo vzťahu k advokátom.
Posúdeniu zásady ne bis in idem a konkurencie trestného a disciplinárneho konania sa konkrétne vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu advokátov venoval ESĽP v rozhodnutí Müller-Hartburg vs. Rakúsko.[6] Skúmanie kritérií Engelovho testu a disciplinárnych konaní v zmysle tohto, ale aj iných rozhodnutí ESĽP, bolo už v minulosti predmetom článku v Bulletine Slovenskej advokácie[7] s pomerne jasným záverom, že disciplinárne konania nemajú trestnú povahu podľa čl. 6 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zaujímavým je posúdenie tretieho kritéria Engelovho testu (povaha a závažnosť sankcie) priamo v rozhodnutí Müller-Hartburg vs. Rakúsko. ESĽP posudzoval najprísnejšiu sankciu – vyčiarknutie so zoznamu advokátov – a vyhodnotil ju ako sankciu reparačnej povahy (a teda ako nie povahovo trestnú sankciu zakladajúcu prekážku res iudicata) poukazujúc na jej cieľ, ktorým je obnova dôvery verejnosti preukázaním, že v prípade závažného zneužitia úradnej moci advokátska komora zakáže dotknutému advokátovi vykonávať prax. Upriamil však pozornosť aj na to, že táto sankcia nemusí byť nutne trvalá a vyčiarknutý advokát môže znovu žiadať o zápis do registra po uplynutí troch rokov.[8]
V prostredí slovenského právneho poriadku pri posudzovaní vzťahu trestného stíhania advokátov a disciplinárneho konania vedeného voči advokátom však nemožno opomínať § 15 ods. 2 Disciplinárneho poriadku. Toto ustanovenie má dve roviny, prvá veta je obligatórnou procesnou normou, podľa ktorej disciplinárny senát disciplinárne konanie preruší po dobu stíhania disciplinárne obvineného v inom konaní za skutok, ktorý je predmetom návrhu. Následne, ak nebol disciplinárne obvinený v inom konaní potrestaný, alebo ak nie je možné uložený trest považovať z hľadiska účelu disciplinárneho konania za dostačujúci, disciplinárny senát bezodkladne pokračuje v disciplinárnom konaní.
Vyššie uvedený § 15 ods. 2 Disciplinárneho poriadku možno chápať ako vyjadrenie procesnej ekonómie, keď ukladá disciplinárnemu senátu povinnosť vyčkať, ako skončí iné prebiehajúce konanie (typicky to bude konanie trestné, no môže ísť aj o priestupkové alebo iné disciplinárne konanie). Prerušenie disciplinárneho konania tiež vytvorí priestor na uplatnenie druhej vety tohto odseku, a to oprávnenie disciplinárneho senátu po skončení iného konania vyhodnotiť, či bude v disciplinárnom konaní pokračovať – na základe toho, či možno sankciu uloženú v inom konaní považovať, z hľadiska účelu disciplinárneho konania, za dostačujúcu.
Vo vzťahu k trestnému konaniu pre ten istý skutok má vyššie uvedené prerušenie disciplinárneho konanie zmysel aj v tom, že trestné právo ako odvetvie verejného práva chráni najdôležitejšie spoločenské záujmy. Jeho účelom je ochrana základných hodnôt a vzťahov upravených inými právnymi odvetviami a jeho použitie prichádza do úvahy vtedy, keď prostriedky týchto právnych odvetví na ochranu nepostačujú, pretože došlo k spáchaniu trestného činu tak, ako je Trestným zákonom definovaný.[9] Na druhej strane, disciplinárne delikty nedosahujú takú mieru závažnosti a nebezpečenstva pre spoločnosť, ako je tomu v prípade trestných činov. Disciplinárne konanie je nasmerované najmä dovnútra nezávislej samosprávnej profesijnej organizácie, ide predovšetkým o interný samočistiaci proces spojený s výchovou k etickým princípom výkonu advokátskeho povolania. Vo vzťahu k spoločnosti je disciplinárne konanie zároveň jedným z prostriedkov zabezpečenia profesionálneho výkonu slobodného povolania.
Pokiaľ ide o konkurenciu trestného a disciplinárneho postihu pre ten istý skutok, prednosť by vždy mal mať postih deliktov s vyššou závažnosťou následkov pre zákonom chránený záujem. V zmysle uvedeného disciplinárny senát Slovenskej advokátskej komory po právoplatnom skončení trestného konania zohľadní výsledky trestného konania, pričom má možnosť disciplinárne konanie zastaviť v zmysle § 14 písm. c) Disciplinárneho poriadku alebo v ňom pokračovať podľa § 15 ods. 2 druhej vety Disciplinárneho poriadku (napríklad, ak skutok nie je trestným činom, ale je podľa názoru disciplinárneho senátu disciplinárnym previnením alebo ak bol v trestnom konaní uložený podmienečný trest a z hľadiska výkonu advokácie ide o zásadnú otázku).
Zákon o advokácii[10] v prípade trestného stíhania advokáta upravuje tiež obligatórne a fakultatívne pozastavenie výkonu advokácie (obligatórne je v prípade nástupu advokáta na výkon trestu odňatia slobody, v prípade väzby advokáta a v prípade odsudzujúceho rozsudku prvého stupňa vydaného v trestnom konaní za úmyselný trestný čin). Zároveň, v prípade právoplatného odsúdenia advokáta v trestnom konaní za úmyselný trestný čin Slovenská advokátska komora takéhoto advokáta obligatórne vyčiarkne zo zoznamu advokátov.[11] Vyčiarknutie advokáta z tohto dôvodu má zároveň za následok aj prerušenie disciplinárneho konania podľa § 15 ods. 3 Disciplinárneho poriadku,[12] ak bolo voči advokátovi začaté. Zákonné ustanovenia upravujúce obligatórne a fakultatívne pozastavenie výkonu advokácie trestne stíhaného advokáta a vyčiarknutie advokáta právoplatne odsúdeného za úmyselný trestný čin sa uplatňujú bez ohľadu na to, či je skutok stíhaný v trestnom konaní aj disciplinárnym previnením, zároveň však nebránia aj disciplinárnemu stíhaniu skutku po opätovnom zápise advokáta do zoznamu advokátov, resp. po ukončení pozastavenia výkonu (avšak za dodržania § 15 ods. 2 a ods. 3 Disciplinárneho poriadku).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dvojitý postih advokátov v trestnom a disciplinárnom konaní nie je vylúčený a nie je v rozpore so zásadou ne bis in idem, avšak zároveň nie je bez limitov. Slovenská advokátska komora nestíha advokátov v disciplinárnom konaní za trestné činy a ani na to nemá právomoc. V zmysle predpisov, ktorými sa riadi, zohľadňuje vedenie trestného konania voči advokátom a tiež jeho právoplatný výsledok (jednak pokiaľ ide o fakultatívne alebo obligatórne pozastavenie výkonu advokácie, resp. vyčiarknutie zo zoznamu advokátov). Zároveň v prípade, ak je predmetom disciplinárneho konania skutok totožný so skutkom, o ktorom sa vedie trestné konanie, nemôže disciplinárny senát v disciplinárnom konaní súbežne pokračovať a disciplinárne konanie musí prerušiť. Až po právoplatnom skončení trestného konania disciplinárny senát vyhodnotí, či v disciplinárnom konaní môže a bude pokračovať (v prípade odsúdenia za úmyselný trestný čin sa v zmysle § 15 ods. 3 Disciplinárneho poriadku môže pokračovať až po opätovnom zápise advokáta), pričom otázka posúdenia, či bol uložený trest dostačujúci z hľadiska účelu disciplinárneho konania, a teda či je dôvodné dvojité potrestanie advokáta, je výlučným oprávnením disciplinárneho senátu.
Vzhľadom na vyššie uvedené je pri možnosti súbežného (dvojitého) postihu advokátov v disciplinárnom a trestnom konaní potrebné zohľadniť aj procesnú situáciu spojenú s prerušením disciplinárneho konania podľa § 15 ods. 2 resp. 3 Disciplinárneho poriadku.
JUDr. Peter Štrpka, PhD.
predseda Disciplinárnej komisie SAK
[1] BLEHO, Š.: (Ne)možnosť dvojitého potrestania advokátov a prokurátorov. Bulletin slovenskej advokácie, 2023, č. 1, s. 8 – 11.
[2] Tamtiež, s. 10.
[3] Rozhodnutie ESĽP Engel a ostatní vs. Holandsko, sťažnosť č. 5100/71, zo dňa 8. júna 1976.
[4] Dostupný na: https://www.sak.sk/web/sk/cms/document/241/section/245/_event/open.
[5] Naproti § 14 písm. c) Disciplinárneho poriadku aj § 215 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov obsahuje ustanovenie, ktoré umožňuje prokurátorovi fakultatívne zastaviť trestné konanie v prípade, že o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne iným orgánom a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.
[6] Rozhodnutie ESĽP Müller-Hartburg vs. Rakúsko, sťažnosť č. 47195/06, zo dňa 19. februára 2013.
[7] KOVÁČ, M. : Prečo disciplinárne a trestné stíhanie prokurátora alebo sudcu pre ten istý skutok nie je porušením zásady ne bis in idem? Bulletin slovenskej advokácie, 2022, č. 1-2, s. 28 – 34.
[8] Zahladenie disciplinárneho opatrenia vyčiarknutie zo zoznamu advokátov upravuje § 60 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
[9] STIFFEL, H. – KOČICA, J.: Trestný zákon. Stručný komentár. Bratislava: Iura Edition, 2001, s. 20 a nasl.
[10] § 8 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
[11] § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
[12] „Disciplinárny senát disciplinárne konanie preruší aj v prípade, ak existujú skutočnosti uvedené v § 7 ods. 1 písm. c) až i) zákona. V takýchto prípadoch v konaní pokračuje až po opätovnom zápise disciplinárne obvineného do zoznamu advokátov.“