Mgr. Šimon Bleho pôsobí ako doktorand na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, na katedre Správneho a environmentálneho práva. Zároveň pôsobí aj v právnej praxi a publikačne sa primárne venuje témam na pomedzí správneho trestania a trestného práva.
Predkladaný článok sa venuje možnosti dvojitého postihu za trestný čin a disciplinárny delikt pri totožnosti skutku, ak daný delikt spácha advokát alebo prokurátor. Článok uvádza dôvody, prečo pri prokurátoroch nie je možný dvojitý postih a zároveň tento právny stav porovnáva s dvojitým postihom u advokátov. V závere autor predkladá návrh de lege ferenda.
Téma (ne)možnosti dvojitého postihu v právnických profesiách je momentálne veľmi aktuálnou témou.[2] Vzhľadom na skutočnosti, že článok k dvojitému postihu prokurátorov už bol vydaný,[3] rozhodli sme sa vydať k tejto téme odlišný názor a uviesť aj argumenty, prečo zastávame odlišný názor.
Momentálne v právnickej obci prevláda ustálený názor, že je v súlade s judikatúrou ESĽP aj vnútroštátnym právnym poriadkom dvojitý postih v rámci disciplinárneho a trestného konania.[4] S daným názorom sa stotožňujeme, zároveň je potrebné dodať, že existujú prípady, kedy vnútroštátna právna úprava priznáva väčší rozsah práv než judikatúra ESĽP a v takýchto prípadoch nemožno aplikovať dvojitý postih. Účelom predkladaného článku je posúdiť možnosť dvojitého postihu za totožný skutok, ktorý je disciplinárnym deliktom a trestným činom zároveň pri advokátoch a prokurátoroch. Je potrebné poukázať na rozdielnosť vnútroštátnej úpravy pri otázke ne bis in idem aj napriek skutočnosti, že judikatúra ESĽP je v tejto otázke pomerne ustálená.
Cieľom článku je posúdiť ne/možnosť dvojitého postihu za spáchanie disciplinárneho deliktu a trestného činu vo vzťahu k prokurátorom a advokátom. Zároveň tiež vyjadriť dôvody, prečo momentálna právna úprava má podľa nášho názoru nedostatky a zamyslieť sa tiež na rozsahom aplikácie ne bis in idem v prípade totožnosti skutku, ak ide o disciplinárny delikt a trestný čin zároveň.
K možnosti dvojitého postihu za disciplinárny delikt a trestný čin
V otázke možnosti dvojitého postihu za totožný skutok, ktorý je disciplinárny delikt a trestný čin existuje dnes ustálená judikatúra, podľa ktorej je možné vyvodiť disciplinárnu aj trestnú zodpovednosť zároveň.[5] Samozrejme, treba skúmať naplnenie Engel kritérií[6] a neopomenúť, že existujú rozhodnutia ESĽP, podľa ktorých aj niektoré disciplinárne konania[7] spĺňajú podmienky Engel kritérií a tým sú brané ako trestné obvinenia, čo znamená, že sa na ne vzťahuje ne bis in idem a teda disciplinárne rozhodnutie vytvára prekážku res iudicata pre trestné konanie v tom istom skutku.
Pri posudzovaní splnenia Engel kritérií[8] vo vzťahu k disciplinárnym deliktom je najviac sporné tretie kritérium, najmä, ak hrozí tá najprísnejšia sankcia v rámci disciplinárnych konaní – zbavenie oprávnenia vykonávať povolanie.[9] Je nevyhnutné vnímať disciplinárnu sankciu ako sankciu, ktorá zabezpečuje etiku a disciplínu v rámci verejnoprávnej inštitúcie, teda jej účel je zabezpečovací a nie preventívno-represívny, ako napríklad pri priestupkoch, ktoré majú trestnú povahu v zmysle judikatúry ESĽP.[10] Na základe uvedeného zastávame názor, že disciplinárne konania nemajú trestnú povahu podľa čl. 6 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rovnaký názor je vyjadrený aj v Slovenskej alebo Českej judikatúre. V rozhodnutí NS SR[11] vo vzťahu k trestnej povahe disciplinárneho konania sa uvádza : „Keďže v prípade jeho disciplinárneho previnenia ide, z hľadiska všeobecného záujmu a z hľadiska adresáta normy, o delikt osoby so zvláštnym statusom týkajúci sa partikulárneho záujmu, teda v tomto prípade sa nejedná o trestnú vec v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“[12] Rovnaký názor vyjadril aj NS ČR.[13]
Vo vzťahu k uvedenému je možné si položiť otázku, či takýmto výkladom nie je porušený účel zásady ne bis in idem. Treba uviesť, že práve naopak, až príliš extenzívny výklad[14] zásady ne bis in idem by poprel samotný účel disciplinárnych konaní. Disciplinárna sankcia má zásadne interný účinok do vnútra konkrétnej verejnoprávnej ustanovizne na rozdiel od iných správnych deliktov a v prípade nemožnosti dvojitého postihu by nemohol byť naplnený účel jednak trestného konania a tiež disciplinárneho konania, čo pri iných druhoch správnych deliktov neplatí pre ich externý účinok sankcií.[15]
Z danej tézy vychádza tiež zákonodarca v § 215 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, avšak dané ustanovenie bolo až do vydanie rozhodnutia A. a B. proti Nórsku[16] minimálne diskutabilne rozporné s judikatúrou ESĽP vo vzťahu k priestupkom a iným správnym deliktom.[17]
Možnosť dvojitého postihu prokurátorov
Vo vzťahu k možnosti dvojitého postihu prokurátorov za disciplinárny delikt pri zachovaní totožnosti skutku bol publikovaný článok,[18] podľa ktorého je možné prokurátorovi uložiť trest v disciplinárnom aj v trestnom konaní za totožný skutok. Vo vzťahu k možnosti dvojitého postihu prokurátorov sa treba zamerať na § 188 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch (ďalej len „Zákon o prokurátoroch“). Dané ustanovenie je negatívnou definíciou disciplinárneho previnenia prokurátora/právneho čakateľa prokurátora.[19] Z daného ustanovenia vyplýva, že ak totožný skutok formálne napĺňa skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia, ale zároveň je trestným činom alebo priestupkom, tak disciplinárnym previnením kvôli negatívnej definícii disciplinárneho previnenia nebude. Ide o rovnakú negatívnu definíciu, aká je vyjadrená v zákone o priestupkoch,[20] ktorej účelom je zamedziť dvojitému postihu pri totožnosti skutku, ak skutok je disciplinárnym previnením prokurátora a trestným činom zároveň.[21] Danú hmotnoprávnu úpravu do 30. 11. 2021 dopĺňala nekoncepčná procesnoprávna úprava, ktorá naopak dvojitý postih za trestný čin a správny delikt umožňovala. Ďalšie dôvody neprípustnosti disciplinárneho konania boli vyjadrené v § 198 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o prokurátoroch, avšak dôvod neprípustnosti podľa písm. b) bol, podľa nášho názoru, v rozpore s § 188 ods. 3 Zákona o prokurátoroch.
Ustanovenie § 198 ods. 1 písm. b.) Zákona o prokurátoroch stanovovalo : „Disciplinárne konanie nemožno začať, a ak sa už začalo, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť, ak uplynuli dva roky, od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku súdu za ten istý skutok.“ V zmysle citovaného ustanovenia teda nebolo možné za ten istý skutok vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť proti prokurátorovi a trestnú zodpovednosť iba v tom prípade, ak od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku uplynuli dva roky. Zo znenia citovaného ustanovenia jasne vyplýva, že ak dvojročná lehota od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku neuplynula, tak vyvodiť disciplinárnu a trestnú zodpovednosť možné bolo. To znamená, že § 198 ods. 1 písm. b) Zákona o prokurátoroch v podstate umožňovalo vyvodiť za rovnaký skutok zodpovednosť v disciplinárnom aj v trestnom konaní pod podmienkou dodržania dvojročnej objektívnej lehoty. Naopak, v zmysle § 188 ods. 3 Zákona o prokurátoroch to možné nebolo.
Zmätočnosť disciplinárnej úpravy prokurátorov priniesla novela zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch. [22] V tejto novele sa do znenia zákona dostal § 188 ods. 3 Zákona o prokurátoroch, v ktorom bola negatívna definícia disciplinárneho previnenia. Avšak ustanovenia, ktoré rozoberáme v odseku vyššie, teda § 198 ods. 1 písm. b) Zákona o prokurátoroch zostali nezmenené podľa staršej právnej úpravy, ktorá neobsahovala negatívnu definíciu disciplinárneho previnenia. To spôsobilo, že procesná úprava disciplinárneho konania prokurátorov bola koncipovaná tak, ako keby neobsahovala negatívnu definíciu disciplinárneho previnenia. Prijatím zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej len „Disciplinárny poriadok NSS SR“) sa predmetné procesné ustanovenie[23] zo zákona o prokurátoroch odstránilo, avšak stále v zákone o prokurátoroch zostalo hmotnoprávne ustanovenie § 188 ods. 3, na základe ktorého nie je možné vyvodiť disciplinárnu a trestnú zodpovednosť za totožný skutok. Je možné si položiť otázku, či je vhodné, ak nie je možné voči prokurátorom vyvodiť disciplinárnu a trestnú zodpovednosť za totožný skutok. Zároveň je uvedené potrebné vnímať v kontexte Disciplinárneho poriadku NSS SR, podľa ktorého § 26 ods. 1 písm. e) je možné dvojité potrestanie za totožný skutok v trestnom a disciplinárnom konaní prokurátora. To znamená, že momentálna právna úprava v tejto veci si odporuje rovnako ako predchádzajúca. Aj na základe § 26 ods. 1 písm. e) Disciplinárneho poriadku NSS SR je jasne vidieť, že zákonodarca má záujem, aby mohli prebiehať trestné a disciplinárne konanie súbežne, avšak zákonodarca opomenul upraviť § 188 ods. 3 zo zákona o prokurátoroch, ktorý je problematický.
Možnosť dvojitého postihu advokátov
Vo vzťahu k možnosti dvojitého postihu advokátov je dôležité pripomenúť, že v zmysle judikatúry ESĽP aj disciplinárne konanie, v ktorom hrozí vyčiarknutie zo zoznamu advokátov nie je trestným obvinením podľa čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.[24] Zároveň na rozdiel od Zákona o prokurátoroch, zákon č.586/2014 Z. z. o advokácii (ďalej len Zákon o advokácii) ani advokátsky disciplinárny poriadok neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by nebolo možné dvojité potrestanie v disciplinárnom a trestnom konaní za totožný skutok. Podľa § 14 písm. c) advokátskeho disciplinárneho poriadku[25] sa musí disciplinárne konanie voči advokátovi zastaviť, ak bol za totožný skutok potrestaný, pričom tento trest bol aj vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu dostatočný. Z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva možnosť dvojitého postihu za totožný skutok. Zároveň si je možné položiť otázku, či sa ne bis in idem na disciplinárne konanie advokáta nevzťahuje na základe toho, že na disciplinárne konania advokátov sa aplikuje zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a tým eventuálne môžu spĺňať prvé Engelovské kritérium. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné spomenúť judikatúru ESĽP,[26] podľa ktorej aplikácia trestných noriem na disciplinárne konanie nemôže naplniť prvé Engelovské kritérium.
Je možné si tiež položiť otázku, či je spravodlivé, že pri disciplinárnych konaniach advokátov sa neuplatňuje zásada ne bis in idem, čo znamená, že je možné uložiť dva tresty v odlišných konaniach za totožný skutok. Nad takto položenou otázkou však je potrebné uvažovať spôsobom, či by bolo vhodné, aby advokátovi, ktorý spáchal úmyselný trestný čin nebolo možné uložiť žiadny disciplinárny trest. Je možné oponovať, že v prípade spáchania úmyselného trestného činu prichádza k obligatórnemu vyčiarknutiu zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o advokácii. Avšak aj vyčiarknutie zo zoznamu advokátov podľa §7 ods. 1 písm. d) zákona o advokácii je potrebné vnímať ako sankciu, ktorá je však uložená bez disciplinárneho konania.
Na základe uvedeného potom neexistuje vhodný argument, prečo by nemohlo duplicitne prebiehať trestné a disciplinárne konanie za totožný skutok. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že je vhodnejšie, ak prebehne disciplinárne konanie skôr než trestné, pretože to je jeho účelom – zabezpečiť dostatočne rýchlo disciplínu v rámci určitej verejnoprávnej ustanovizni.[27] Tiež je potrebné neopomenúť, že aj keď by sa viedlo disciplinárne a trestné konanie za totožný skutok, tak v disciplinárnom konaní sa nedokazuje spáchanie trestného činu, ale hrubé porušenie napríklad etických pravidiel, čo je menej spoločensky nebezpečná činnosť, než spáchanie trestného činu a nevyžaduje si takú mieru dokazovania, získavania dôkazov. V kontexte uvedeného a možnosti dvojitého postihu je tiež potrebné si uvedomiť, že orgány verejnej moci majú fungovať na základe dôvery zo strany verejnosti, pričom táto by bola vážne ohrozená, ak by voči trestne stíhaným osobám vykonávajúcim právnické profesie nebolo možné viesť disciplinárne konanie.[28]
Záver
Na základe uvedených skutočností konštatujeme, že v prípade totožnosti skutku, ak ide o disciplinárny delikt a trestný čin je možné advokátovi uložiť trest v disciplinárnom aj v trestnom konaní, avšak toto neplatí pri prokurátoroch. V texte poukazujeme na nesprávnosť právnej úpravy ne bis in idem v disciplinárnych konaniach prokurátorov, ktorá bola spôsobená § 188 ods. 3 zákona o prokurátoroch. Je možné si položiť otázku, či je vhodné a spravodlivé vo vzťahu k ostatným právnym profesiám a tiež vo vzťahu k účelu disciplinárnych konaní, ak je možnosť dvojitého postihu vylúčená iba pri prokurátoroch. Preto ako návrh de lege ferenda navrhujeme odstrániť § 188 ods. 3 zo zákona o prokurátoroch, čím by právna úprava bola rovnaká pri právnických profesiách a zároveň by mohol byť naplnený účel disciplinárnych konaní tak, ako je vyjadrený v judikatúre ESĽP a tiež v rámci § 26 ods.1 písm. e) Disciplinárneho poriadku NSS SR.
RESUMÉ
(Ne)možnosť dvojitého potrestania advokátov a prokurátorov
Autor v článku predkladá odlišný názor na možnosť dvojitého postihu za disciplinárny delikt prokurátora, ktorý je zároveň trestným činom. Uvádza argumenty, prečo prokurátor nemôže byť potrestaný za totožný skutok v disciplinárnom aj v trestnom konaní zároveň. Autor komparuje právnu úpravu ne bis in idem pri disciplinárnych konaniach advokátov s prokurátormi. V článku sa opiera o aktuálnu vnútroštátnu judikatúru aj judikatúru ESĽP. V závere autor predkladá návrh de lege ferenda, ktorý by odstránil nesprávnosť právnej úpravy ne bis in idem v disciplinárnych konaniach prokurátorov.
SUMMARY
Doctrine of Double Jeopardy with Respect to Lawyers and Prosecutors
The author presents a different view on the possibility to twice punish a prosecutor on disciplinary charges which at the same time constitute a criminal offence. He argues why a prosecutor cannot be punished twice for the same conduct in disciplinary and criminal proceedings at the same time. The author compares ne bis in idem legal principles in disciplinary proceedings conducted against lawyers with those applicable to prosecutors. He draws upon both recent national case law and the ECHR case law. At the end of the article the author puts forward a de lege ferenda proposal that would remedy misapplication of the ne bis in idem principles in disciplinary proceedings against prosecutors.
ZUSAMMENFASSUNG
(Un-)Möglichkeit einer doppelten Bestrafung von Rechtsanwälten und Staatsanwälten
Der Verfasser bietet in seinem Artikel eine abweichende Auffassung von einem möglichen Regress wegen Disziplinardelikt eines Staatsanwaltes, das zugleich auch eine Straftat ist, an. Er nennt Rechtsfertigungsgrunde, weshalb ein Staatsanwalt wegen einer identischen Tat in einem Disziplinarverfahren sowie in einem Strafverfahren zugleich nicht bestraft werden kann. Der Autor vergleicht die Rechtsregelung ne bis in idem bei Disziplinarverfahren der Rechtsanwälte mit den der Staatsanwälte. Im Artikel stützt er sich auf die aktuelle innenstaatliche Judikatur sowie die Judikatur des Europäischen Gerichtshofes für Menschenrechte. Zum Schluss bietet der Autor den de lege ferenda Entwurf, der die Unrichtigkeit der Rechtsregelung ne bis in idem in den Disziplinarverfahren gegen Staatsanwälte, beheben könnte.
[1] Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-20-0436 Nová právna úprava správneho trestania.
[2] ČENTÉŠ, J., BELEŠ, A.: K možnosti súbehu disciplinárneho konania a trestného konania proti prokurátorovi
Dostupné na : http://www.pravnelisty.sk/clanky/a854-k-moznosti-subehu-disciplinarneho-konania-a-trestneho-konania-proti-prokuratorovi, KOVÁČ, M.: Prečo disciplinárne a trestné stíhanie prokurátora alebo sudcu pre ten istý skutok nie je porušením zásady ne bis in idem? In: bulletin slovenskej advokácie, BSA 1–2/2022, s. 28.
[3] Tamtiež
[4] Tamtiež
[5] Rozsudok NS SR, sp. zn. 5To 9/2010, zo dňa 7. októbra 2010, Uznesenie NS ČR, sp. zn. 8Tdo/397/2012, zo dňa 26. apríla 2012.
[6] Rozhodnutie ESĽP Engel a ostatní vs. Holandsko, stažnosť č. 5100/71, zo dňa 8. júna 1976.
[7] Rozhodnutie ESĽP Campbell a Fell vs. Spojené Kráľovstvo, sťažnosť č. 7819/77, zo dňa 28. júna 1984.
[8] Účelom článku nie je posudzovanie jednotlivých kritérií vo vzťahu k disciplinárnym konaniam, pretože túto skutočnosť považujeme za veľmi dobre známu v rámci právnickej obce.
[9] Napríklad vyškrtnutie zo zoznamu advokátov.
[10] Rozhodnutie ESĽP Kadubec vs. Slovenská republika, sťažnosť č. 27061/95, zo dňa 2. septembra1998, Rozhodnutie ESĽP Lauko vs. Slovenská republika, sťažnosť č. 26138/95, zo dňa 2. septembra 1998.
[11] Rozsudok NS SR, sp. zn. 5To 9/2010, zo dňa 7. októbra 2010.
[12] Tamtiež
[13] Uznesenie NS ČR, sp. zn. 8Tdo/397/2012, zo dňa 26. apríla 2012.
[14] Vzťahujúci sa aj na disciplinárne konania
[15] ČENTÉŠ, J., KURILOVSKÁ, L., ŠIMOVČEK, I., BURDA, E. a kol.: Trestný poriadok II. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 190.
[16] Rozhodnutie ESĽP A a B vs. Nórsko, sťažnosť č. 24130/11 a č. 29758/11, zo dňa 15. novembra 2016.
[17] BLEHO, Š.: Aplikovateľnosť dvojitého postihu podľa rozhodnutia A a B proti Nórsku v právnom poriadku SR, Justičná Revue, 74, 2022, č. 2, s. 203.
[18] ČENTÉŠ, J., BELEŠ, A. K možnosti súbehu disciplinárneho konania a trestného konania proti prokurátorovi
Dostupné na : http://www.pravnelisty.sk/clanky/a854-k-moznosti-subehu-disciplinarneho-konania-a-trestneho-konania-proti-prokuratorovi, KOVÁČ, M. Prečo disciplinárne a trestné stíhanie prokurátora alebo sudcu pre ten istý skutok nie je porušením zásady ne bis in idem? In: bulletin slovenskej advokácie, BSA 1-2/2022, s. 28.
[19] Znenie: „Disciplinárnym previnením nie je konanie, ktoré je trestným činom alebo priestupkom.“ Táto negatívna definícia pôsobí rovnako ako negatívna definícia priestupku.
[20] § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
[21] SREBALOVÁ, Mária a kol.: Zákon o priestupkoch. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2020, s. 11.
[22] Zákon č. 401/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[23] § 198 ods. 1 písm. b) zákon o prokurátoroch.
[24] Pozri strany č. 1, 2.
[25] Dostupný na : https://www.sak.sk/web/sk/cms/document/241/section/245/_event/open
[26] Rozhodnutie ESĽP Ramos Nunes de Carvalho e Sá vs Portugalsko, sťažnosť č. 55391/13, zo dňa 06. 11. 2018.
[27] HAMUĽÁKOVÁ, Z., HORVAT, M.: Základy správneho práva trestného. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, s. 213.
[28] Argumenty v danom odseku platia aj pre disciplinárne konania prokurátorov.