2. časť – Operatívno-pátracie prostriedky
JUDr. Karin Vrtíková, PhD., je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, aktuálne pôsobí ako Odborná asistentka na Katedre trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
Inštitúty zaradené v rámci druhej časti predkladaného textu deklarujú významovosť a neopomenuteľnosť procesných nástrojov boja s organizovanou kriminalitou. Daný text pojednáva o prostriedkoch operatívno-pátracej činnosti, ktorými sú na účely predloženého vedeckého textu sledovanie osôb a vecí a inštitút agenta. Vymedzíme aj špecifiká oznámenia údajov o telekomunikačnej prevádzke a porovnávania údajov v informačných systémoch. Cieľom predloženého textu je zistenie, či skúmané prostriedky zabezpečovania informácií plnia svoju úlohu ustanovenú Trestným poriadkom, resp. či existujú v aplikačnej praxi problémy, ktoré je nutné zákonným spôsobom vyriešiť. Parciálnym cieľom je aj zmapovanie, či predmetné, zákonodarcom umožnené prostriedky zabezpečenia informácií, dávajú orgánom činným v trestnom konaní dostatočný priestor na získavanie informácií dôležitých pre trestné konanie. Máme totiž za to, že na odhaľovanie organizovanej kriminality by mali byť aplikované iba také prostriedky boja, ktoré budú zrozumiteľné, jednoznačné a precízne. Tým bude zminimalizované riziko prípadných problémov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi, ktoré by orgány činné v trestnom konaní museli riešiť v časovej tiesni. Predkladaný príspevok preto záverom indikuje podmienky udelenia a príkazu na vybrané úkony s vymedzením doby ich použitia, resp. prípadného predĺženia a ďalších kľúčových náležitostí.
Úvod
Vo všeobecnosti, o všetkých prostriedkoch získavania informácií dôležitých pre trestné konanie možno povedať, že sú špecifické, v zásade utajovaným spôsobom získavané dôkazné prostriedky, ktorých význam podporuje, že slúžia na odhaľovanie a dokazovanie najzávažnejších druhov trestnej činnosti. Dôležitou skutočnosťou ostáva, že síce sú efektívnym dôkazným prostriedkom, v mnohých prípadoch s neopakovateľnou možnosťou ich získania, na strane druhej svojím spôsobom významne zasahujú do oblasti základných ľudských práv a slobôd. Pre ich uplatnenie v trestnom konaní treba splniť niekoľko zákonných podmienok, ktoré sú s tým ktorým trestno-procesným prostriedkom previazané. Je však legitímne uviesť, že práve špecifickosť páchania organizovanej trestnej činnosti predurčuje aj samotné jej dokazovanie k použitiu takých trestno-procesných metód, ktoré svojou povahou môžu zasahovať do základných práv a slobôd členov organizovanej či zločineckej skupiny. Takéto zasahovanie je možné „ospravedlniť“ záujmom spoločnosti na potrestaní a odhalení závažnej trestnej činnosti. Z uvedeného vyvstáva minimálne jedna otázka. A to, čo má pre spoločnosť väčší význam? Odhaľovanie organizovanej trestnej činnosti alebo ochrana základných ľudských práv, do zásahu ktorých dochádza zabezpečovaním informácií dôležitých v trestnom konaní? Odpovede akademickej obce na túto problematiku sa rôznia. Odpoveď na túto otázku bude preto podrobená výskumu judikatúry v aplikačnej praxi súdov.
1. Vybrané prostriedky operatívno-pátracej činnosti a ich využitie v rámci odhaľovania organizovanej kriminality
Prostredníctvom prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, ktoré budú predmetom nasledovných riadkov je možné získať nielen informácie dôležité pre trestné konanie, ale tiež aj vecné a listinné dôkazy.
1.1 Sledovanie osôb a vecí
Predmetný prostriedok operatívno-pátracej činnosti napomáha k efektívnemu zisťovaniu a odhaľovaniu tých najzávažnejších trestných činov. Zároveň platí, že tento zabezpečovací nástroj nižšou mierou zasahuje do základných ľudských práv a slobôd, preto je možné použiť ho pri širšom okruhu trestných činov. De lege lata uvádzame, že sledovať osoby či veci je možné iba v rámci trestného konania, ktoré sa vedie pre úmyselný trestný čin s kumulatívnym naplnením, že takéto sledovanie sa nespája so vstupom do obydlia.[1] A contrario, ak chceme sledovanie vykonávať v obydlí, predmetný operatívno-pátrací prostriedok nemôže byť použitý.
Nevyhnutným predpokladom na to, aby daný operatívno-pátrací prostriedok mohol byť použitý je skutočnosť, že ním budú získané informácie dôležité pre trestné konanie. Vychádzajúc z definície predmetného operatívno-pátracieho nástroja je zrejmé, že prostredníctvom neho dôjde k získaniu informácii o pohybe a činnosti osôb a vecí, ktoré sú dôležité pre trestné konanie.
V prípade, že by sa sledovanie malo vykonať v iných priestoroch alebo pozemkoch, ktoré nie sú prístupné verejnosti alebo ak by sa sledovanie malo vykonať s použitím informačno-technických prostriedkov, fundamentálnym predpokladom je dodržanie zásady subsidiarity, a to, že takto získané informácie nie je možné získať iným spôsobom. S ohľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR pripomíname, že procesný postup podľa § 113 ods. 4 TP, t. j., sledovanie so súčasným použitím ITP možno použiť len v prípade, ak nepôjde o enumerované trestné činy v § 114 ods. 1, ods. 2 TP a zároveň musí platiť, že sledovanie nebude spojené so vstupom do obydlia. Inými slovami, ak je potrebné vykonať sledovanie spojené s použitím ITP a so vstupom do obydlia s tým, že pôjde o úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo iný úmyselný trestný čin, o ktorom nás na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva (§ 114 ods. 1 TP), zločin, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti alebo iný úmyselný trestný čin, o ktorom nás na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva (§ 114 ods. 2 TP), je nevyhnutné postupovať podľa špeciálneho ustanovenia, t. j. podľa § 114 Trestného poriadku.[2] V danej situácii môžeme § 114 TP nazvať špeciálnym vo vzťahu k § 113 ods. 4 TP. Z uvedeného zároveň vyvstávajú dve skutočnosti, konkrétne:
- ak je nevyhnutné použiť ITP a vykonať sledovanie, môže tak byť učinené iba v iných priestoroch alebo na pozemkoch, ktoré nie sú verejnosti prístupné;
- ak chceme vykonať sledovanie, ktoré je spojené so vstupom do obydlia za súčasného použitia ITP je nevyhnutné postupovať v zmysle § 114 TP.
Tak, ako predchádzajúce prostriedky zabezpečovania informácií v trestnom konaní, vymedzené v prvej časti rovnomenného príspevku, aj v rámci sledovania osôb a vecí je nevyhnutným predpokladom jeho výkonu vydanie príkazu,[3] ktorý musí mať obligatórne písomnú formu. V prípravnom konaní a už aj v postupe pred začatím trestného stíhania príkaz vydáva prokurátor. V postupe pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní je na jeho vydanie oprávnený a príslušný sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora v prípadoch, ak sa má sledovanie vykonať v priestoroch, ktoré nie sú verejnosti prístupné alebo sa sledovanie má vykonávať s použitím informačno-technických prostriedkov. Ak by vec nezniesla odklad, príkaz môže byť vydaný aj iným, nepríslušným sudcom pre prípravné konanie, t. j. môže ho vydať sudca z obvodu, v rámci ktorého sa má vykonať sledovanie. V konaní pred súdom vydáva takýto príkaz jedine predseda senátu, resp. samosudca.
Špecifikom daného zabezpečovacieho prostriedku je, že ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nie je možné získať iným spôsobom, je možné sledovanie vykonať aj bez príkazu, ale musí ísť len o sledovanie vo verejných priestoroch a nemôžu byť použité informačno-technické prostriedky. Napriek tomu, že je možné takýmto spôsobom vykonať sledovanie je nevyhnutné, aby príslušný útvar PZ bezodkladne požiadal o vydanie príkazu a tým spôsobom zlegalizoval informácie nadobudnuté sledovaním. V opačnom prípade, ak príkaz nebude dodatočne vydaný, a to najneskôr do dvadsiatich štyroch hodín, takto získané informácie sú na účely trestného konania nepoužiteľné.[4] A contrario, akékoľvek vykonávanie sledovania pomocou informačno-technických prostriedkov alebo v obydlí bez príkazu by bolo nezákonné a informácie v rámci neho získané by museli byť bez meškania zničené a nebolo by možné použiť ich ako dôkazy v trestnom konaní.
Prípustná doba sledovania je šesť mesiacov s možnosťou opakovaného predĺženia o ďalších šesť mesiacov. V prípade, ak by celková doba trvania sledovania prekročila dvanásť mesiacov, o opätovnom predĺžení musí rozhodnúť sudca pre prípravné konanie v postupe pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní. Počas tejto doby trvania sledovania je policajt, resp. útvar policajného zboru povinný skúmať trvanie materiálnej podmienky, t. j. dôvodov na aplikáciu daného operatívno-pátracieho prostriedku. Formálna podmienka, teda doba aplikácie sledovania osôb alebo vecí, môže pretrvať aj v prípade, ak už netrvá materiálna podmienka. To znamená, že ak už nepretrváva materiálna podmienka je nutné bez meškania ukončiť výkon tohto operatívno-pátracieho prostriedku, a to aj v prípade, ak formálna podmienka ešte trvá.
Informácie získané z takého sledovania môžu byť ako dôkazy použité buď formou:
- výsluchu príslušníka policajného zboru;
- vykonaním listinného dôkazu;
- využitím ITP – tzv. priestorové odposluchy – k takémuto záznamu musí byť vždy pripojený aj nosič údajov na ktorom sa daná informácia nachádza.
Dôkazy získané sledovaním osôb a vecí je možné použiť aj v inej trestnej veci ako je tá, v ktorej bolo sledovanie vykonané, ale to len vtedy, ak ide o trestné konanie pre úmyselný trestný čin.[5]
Z analýzy právnej úpravy vyplýva, že o takomto sledovaní nie sú sprístupňované informácie, čo možno považovať za nesúladné s konštantnou judikatúrou ESĽP. Sledovaná osoba by mala byť vyrozumená, že bola sledovaná a mala by mať možnosť podať podnet na preskúmanie zákonnosti vydaného príkazu. Z toho dôvodu navrhujeme doplniť § 113 ods. 10 TP nasledovným spôsobom, pričom nami navrhnuté doplnenie predmetného ustanovenia je zvýraznené tučným písmom:
„Ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, musí sa vyhotovený záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. O zničení záznamu informuje osobu uvedenú v ods. 5, ak je známa, policajt alebo prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom skončení veci. Súčasťou informácie je poučenie o práve podať v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu na sledovanie osôb alebo vecí najvyššiemu súdu.“
1.2 Agent
Veľmi významným inštitútom v rámci prostriedkov operatívno-pátracej činnosti je použitie agenta[6]. S ohľadom na skutočnosť, že agent, ako nástroj boja proti organizovanej kriminalite sa využíva pri odhaľovaní organizovanej trestnej činnosti, venujeme tomuto inštitútu značný priestor.
Použitie agenta je ustanovené len v prípadoch enumerovaných trestných činov, a zároveň musí byť kumulatívne splnená ďalšia negatívna podmienka, a síce do úvahy neprichádza použitie iného trestno-procesného prostriedku ako inštitútu agenta. Do popredia sa teda dostávajú zásady primeranosti a subsidiarity. Profesor Čentéš tvrdí, že pri posudzovaní subsidiarity použitia agenta je potrebné pomeriavať okrem zásad primeranosti a zdržanlivosti aj zásady rýchlosti a hospodárnosti konania, ak vzhľadom na tieto skutočnosti by bolo odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov inými prostriedkami sťažené, použitie agenta je legitímne.[7]
Pozícia agenta je špecifická. Právna teória rozlišuje medzi agentom kontrolórom a agentom provokatérom. Práve inštitút agenta provokatéra patrí k najkontroverznejším právnym prostriedkom využívaným pri dokazovaní trestných činov a jeho uplatnenie je v právnej teórii a v právnej praxi vnímané rozporuplne.[8]
Agent profesionál, ktorého legálnu úpravu nám poskytuje § 117 ods. 1 TP, prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov zločinov, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti TZ (t. j., trestných činov korupcie), trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa §§ 233 a 234 TZ. Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie alebo trestných činov terorizmu môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky.
Právna úprava agenta provokatéra je obsiahnutá v § 117 ods. 2 TP. Na jej základe je možné skonštatovať, že agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu, okrem prípadu, že ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že by páchateľ takýto trestný čin spáchal aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný. Teda, agenta provokatéra je možné využiť iba na určitý okruh osôb, konkrétne na verejného činiteľa, resp. zahraničného verejného činiteľa, z čoho plynie, že do úvahy v tomto prípade prichádzajú všetky korupčné trestné činy. Zároveň musí platiť, že predmetný trestný čin by bol identicky spáchaný aj v prípade, ak by osoba agenta provokatéra nebola ustanovená do svojej funkcie. Účelom takéhoto konania agenta nesmie byť preukazovanie sklonu verejného činiteľa k prijímaniu úplatku. Je nevyhnutné, aby agent „iba“ preukázal, že verejný činiteľ by spáchal trestný čin korupcie aj bez jeho osobného zainteresovania. Primárnou odlišnosťou skrytej aktivity polície od policajnej provokácie[9] je, že polícia neiniciuje, teda nevytvára u kontaktovanej osoby vôľu spáchať trestný čin, ale vytvára pre spáchanie trestného činu vhodné podmienky. Tieto predpoklady však nesmú byť mimoriadne, ale objektívne možné, v danej situácii obvyklé a musia nastať až s časovým odstupom potom, čo si páchateľ osvojil úmysel spáchať trestný čin a preukázateľne spravil kroky k jeho spáchaniu.[10]
Zásadným rozdielom medzi alternatívnymi možnosťami trestno-procesného inštitútu agenta je, že agenta provokatéra je možné využiť iba pri zúženom okruhu trestných činov (iba pri korupčných trestných činoch) a jeho použitie môže byť iniciované iba voči určitému okruhu osôb, hovoríme teda o špeciálnom subjekte, konkrétne o verejnom činiteľovi, resp. zahraničnom verejnom činiteľovi.
Jeho pôsobenie určuje príkaz, ktorý buď vydáva prokurátor pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní, ak vec neznesie odklad a sudca pre prípravné konanie musí do troch dní vydať potvrdenie, alebo sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní, resp. príkaz vydá predseda senátu v konaní pred súdom.
Príkaz na aplikáciu inštitútu agenta kontrolóra, v zmysle § 117 ods. 1 a ods. 2 TP, vydáva sudca, iba výnimočne prokurátor. V tomto príkaze musia byť presne špecifikované oprávnenia agenta a explicitne vymedzená informácia o tom, či agent smie postupovať podľa § 117 ods. 2 druhá veta TP.
Úlohu agenta upravuje legálne § 117 TP a musí spĺňať niekoľko požiadaviek. Ide jednak o súlad:
- s účelom trestného konania, ktorým je zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov, samozrejme, za dodržania základných práv a slobôd – zásada zákonnosti;
- činnosť agenta musí byť primeraná závažnosti tých trestných činov, na ktorých odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní sa agent podieľa – zásada proporcionality;
- agent môže byť použitý iba vtedy, ak požadovaný účel spočívajúci v odhalení zločineckej skupiny nie je možné dosiahnuť inak – zásada subsidiarity;
- agent môže byť použitý do funkcie len so súhlasom sudcu a pod jeho kontrolou – zásada judiciarity [11]
Uvedené zásady možno nazvať ako rozhodujúce pre aplikáciu inštitútu agenta, ako prostriedku operatívno-pátracej činnosti, pričom musí platiť, že k ich naplneniu došlo simultánne.
Agent je bez pochýb mimoriadne výnimočným inštitútom v trestnom práve procesnom, pretože na to, aby mohol získavať informácie dôležité pre trestné konanie musí do zločineckej organizácie najskôr preniknúť. Ak sa agent stane súčasťou kriminálnej subkultúry, táto skutočnosť nemôže zakladať rozpor s účelom trestného poriadku, nakoľko protiprávnosť takéhoto postupu je vylúčená podľa § 30 TZ.[12]
Získanie dôvery členov zločineckej skupiny a infiltrácia do tohto zločineckého syndikátu je, v zásade, vykonávaná na základe legendy.[13]
Agent pri výkone svojho poslania môže využívať aj informačno-technické prostriedky, ktorými obstaráva ďalšie dôkazy dôležité pre efektívne objasnenie trestných činov. Agent sa tak dostáva do kriminálneho prostredia, v ktorom počas doby trvania jeho funkcie získava informácie dôležité pre trestné konanie. Takto nadobudnuté informácie musia byť dôsledne zadokumentované, nakoľko im je v trestnom konaní priznaná povaha dôkazu, avšak postavenie agenta tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom má charakter sui generis.[14] Agenta nie je možné určiť do funkcie na dlhšie obdobie ako na šesť mesiacov, s možnosťou opakovaného predĺženia o ďalšie dva mesiace. Na druhej strane nie je možné predĺžiť ustanovenie vo funkcii agenta v postupe pred začatím trestného stíhania. V tomto štádiu trestného konania môže byť agent vo svojej funkcii iba v rámci šiestich mesiacov.
Použitie dôkazu v inej trestnej veci je možné len v prípade konania o zločine, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti.
Rozporuplnosť inštitútu agenta bude v nasledujúcom texte deklarovaná na prípadoch riešených pred Európskym súdom pre ľudské práva. V právnych poriadkoch demokratických štátov je totiž vyzývanie, resp. vyvolávanie trestnej činnosti nepredstaviteľné a neprípustné. K otázke policajnej provokácie sa nepriaznivo vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva, v rozhodnutí Teixeira de Castro vs. Portugalsko keď uviedol, že: „Použitie infiltrovaných agentov musí byť obmedzené a vykonávané zárukami aj v prípade, kedy sa jedná o potlačenie obchodu s drogami. Aj napriek rozmachu organizovaného zločinu, ktoré si nepochybne vyžaduje prijatie primeraných opatrení, právo na riadny chod spravodlivosti zastáva v demokratickej spoločnosti výsadné miesto a nemôže byť obetované tomu, čo je výhodné. Všeobecné požiadavky na spravodlivosť, zakotvené v čl. 6 sa vzťahujú na konanie týkajúce sa všetkých typov trestnej činnosti, od najjednoduchších po najkomplexnejšie. Verejný záujem nemôže ospravedlniť použitie dôkazov získaných v dôsledku policajnej provokácie.“[15] V danom prípade ESĽP dokonca uviedol, že žiadny dôkaz nepodporoval tvrdenie vlády, že sťažovateľ mal sklon k páchaniu trestnej činnosti. Za týchto okolností je teda nutné vyvodiť, že policajti sa neobmedzili iba na čisto pasívne preskúmanie aktivity pána Teixeiry de Castra, ale pôsobili na neho takým vplyvom, ktorý ho podnietil k spáchaniu trestného činu. Súd teda skonštatoval, že vnútroštátne súdy založili odsúdenie sťažovateľa na okolnostiach, prostredníctvom ktorých boli prekročené medze činností infiltrovaných agentov, ktorí ho vyprovokovali k trestnej činnosti. Na podklade uvedeného je teda možné konštatovať, že tzv. dotváranie podmienok, ktorými by sme verejnému činiteľovi priťažili je v zmysle judikatúry ESĽP neprípustné a použitie policajnej provokácie sa považuje za nezákonné.[16]
Zároveň, pomocou právnej analýzy konštatujeme, že je absolútne neprípustné, aby boli štátom vytvárané podmienky na páchanie trestnej činnosti. Takým konaním by štát, v zásade, úmyselne zneužíval svoje mocenské postavenie na základe akýchsi subjektívnych pohnútok polície a také konanie by nepredstavovalo nijaké záruky spravodlivého procesu.
1.3 Porovnávanie údajov v informačných systémoch
Ďalším efektívnym nástrojom na odhaľovanie (aj) organizovanej trestnej činnosti je porovnávanie údajov v informačných systémoch. Na jeho základe sa dajú údaje nielen získať, ale aj analyzovať a porovnať s neverejnými informačnými databázami.[17] V rámci trestného konania sa postupuje podľa § 118 TP v prípade, ak orgány činné v trestnom konaní potrebujú získať informácie práve z neverejných databáz. Je tomu tak, pretože informáciami z verejných databáz nie je zasahované do základných práv a slobôd a z toho dôvodu nie je nutné postupovať v zmysle ustanovení Trestného poriadku.
Predmetný zabezpečovací prostriedok sa svojou podstatou približuje informačno-technickým prostriedkom. Prostredníctvom takéhoto zásahu je v prevažnej miere zasahované do práva na súkromie, ale tiež aj do práva na ochranu osobných údajov podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR a čl. 8 Charty, resp. práva na informačné sebaurčenie.[18]
Na to, aby daný prostriedok zabezpečovania informácii dôležitých pre trestné konanie mohol byť aplikovaný je potrebné, aby boli kumulatívne naplnené nasledovné podmienky:
- existencia niektorého štádia trestného konania – postup pred začatím trestného stíhania, prípravné konanie, hlavné pojednávanie;
- dôvodné podozrenie zo spáchania niektorého z nasledovných trestných činov
- úmyselný trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby vyššou ako tri roky,
- korupcie,
- iný úmyselný trestný čin, o ktorom nás na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva;
- osoba, alebo vec musí byť dôležitá pre objasnenie trestného činu
Takto získané informácie sa porovnávajú s informáciami z iných systémov. Ak by v priebehu trestného konania odpadla niektorá zo zákonných podmienok na aplikovanie tohto trestno-procesného inštitútu, takto získané informácie nie je možné v ďalšom konaní použiť ako dôkaz a musia byť zničené.[20]
Forma rozhodnutia o predmetnom zabezpečovacom prostriedku je, štandardne, príkaz. O príkaze rozhoduje v štádiu pred začatím trestného stíhania a v štádiu prípravného konania, prokurátor[21] a v rámci hlavného pojednávania predseda senátu. Čo sa týka obsahových náležitostí je vyžadované, aby bol v príkaze vymedzený konkrétny prevádzkovateľ informačného systému, resp. informácia o tom, či ide o orgán verejnej moci alebo obchodnú spoločnosť. Ďalšou náležitosťou je presné označenie údajov, ktoré majú byť zistené, resp. uvedenie, či sa týkajú konkrétnej osoby alebo veci.
Prevádzkovateľ,[22] ktorému je takýto príkaz doručený, je povinný uvedené dáta vydať a poskytnúť. Tieto majú charakter dôkazu použiteľného v rámci trestného konania s analogickým aplikovaním ustanovenia § 115 ods. 6 TP, ktoré upravuje použitie informácii z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky ako dôkazu. Avšak, ako dôkaz môžu byť použité až po ukončení porovnávania údajov medzi jednotlivými informačnými databázami. Tiež platí, že takto získané dôkazy je možné použiť aj v inej trestnej veci v prípade, ak sa vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v prvom odseku.
Ak získané informácie neobsahujú skutočnosti dôležité pre trestné konanie, čoho výsledkom je ich procesná nepoužiteľnosť ako dôkazu v trestnom konaní, je na mieste, aby boli zničené buď vymazaním z nosiča informácií alebo zničením listiny, na ktorej sú zaznamenané.
1.4 Oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke
Právna úprava predmetného zabezpečovacieho prostriedku de lege lata vychádza z novely zákona č. 397/2015 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2016. Touto úpravou došlo ku komplexnému prepracovaniu § 116 TP, pretože Ústavný súd SR v jednom zo svojich nálezov[23] konštatoval, že zásah do ústavou garantovaných práv na ochranu súkromia podľa § 116 TP je svojou intenzitou porovnateľný so zásahom podľa § 115 TP. Následkom tohto konštatovania ÚS SR bola modifikácia uvedeného ustanovenia, ktorého najpodstatnejšie zmeny spočívali v nasledovných aspektoch:
- v zúžení rozsahu využitia postupu podľa § 116 TP;
- doplnení § 116 ods. 1 TP o materiálny korektív nevyhnutnosti zásahu do súkromia;
- precizovaní postupu vydávania a doručovania príkazu podľa § 116 ods. 2;
- doplnení právnej úpravy informovania o zničení údajov podľa § 116 ods. 3 a 4 s výnimkami podľa odseku 5 TP;
- doplnenie opravného prostriedku na účely preskúmania zákonnosti zásahu v prípade zničenia údajov (§ 116 ods. 4 TP v spojitosti s novými § 362f TP a 362g TP). (K tomu bližšie pozri dôvodovú správu k novele zákona č. 397/2015 Z. z.)
Ako aj pri predchádzajúcich prostriedkoch operatívno-pátracej činnosti, aj predmetným trestno-procesným inštitútom dochádza k obmedzovaniu základných práv a slobôd, predovšetkým k zásahom do práva na súkromie. Podstatou uvedeného zabezpečovacieho prostriedku je zistenie a spracovanie prevádzkových údajov, lokalizačných údajov a údajov komunikujúcich strán, zjednodušene povedané, predmetným zabezpečovacím prostriedkom sú získavané informácie o tom, kto, s kým, kedy a ako dlho uskutočňuje styk v rámci telekomunikačnej prevádzky. Údaje o telekomunikačnej prevádzke, tzv. metadáta, sa v zmysle aktuálnej právnej úpravy nesmú uchovávať bez súhlasu dotknutej osoby, avšak zákon ustanovuje z tohto pravidla výnimky. Takto uchovávané metadáta môžu byť poskytnuté na účely trestného konania, na základe príkazu súdu podľa § 116 TP, prípadne podľa iného osobitného predpisu. Tieto údaje sú minulé a poskytujú rozsah, ktorý je k dispozícii ex post. V ďalšom je možné získavať a oznamovať údaje o budúcej telekomunikačnej prevádzke, teda ide o deje budúce, ktoré sa uchovávajú v takom rozsahu, ktorý vymedzil súd priamo v príkaze.
Predpokladmi aplikácie uvedeného prostriedku zabezpečenia sú nasledovné atribúty:
- existencia trestného konania – daný zabezpečovací prostriedok môže byť aplikovaný počas trestného stíhania, ako aj v štádiu pred začatím trestného stíhania;
- existencia niektorého z nasledovných taxatívne vymedzených trestných činov:
- úmyselného trestného činu, za ktorý Trestný poriadok ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je minimálne tri roky,trestný čin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a TZ,trestný čin podvodu podľa § 221 TZ,trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 TZ,trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a TZ,trestný čin šírenia poplašnej správy podľa § 361 TZ,trestný čin podnecovania podľa § 337 TZ,trestný čin schvaľovania trestného činu podľa § 338 TZ,existencia trestného činu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť (tu prichádzajú do úvahy aj nedbanlivostné trestné činy)
- existencia iného úmyselného trestného činu, na konanie o ktorom nás zaväzuje medzinárodná zmluva.
t. j., trestné činy, pre ktoré je charakteristické, že vo svojej podstate sú páchané, resp. môžu byť páchané prostredníctvom telekomunikačnej prevádzky, alebo v rámci telekomunikačnej siete;
- nevyhnutná potreba údajov, ktoré sa využijú pri objasnení skutočností dôležitých pre trestné konanie – vyjadrenie tzv. materiálneho korektívu použitia daného postupu. Túto podmienku bude skúmať súd, resp. odôvodňovať ju vo svojom návrhu bude prokurátor.
- subsidiarita použitia tohto inštitútu – prostredníctvom takejto formulácie je možné vnímať tento inštitút ako prostriedok ultima ratio, v súvislosti so zabezpečovaním informácii dôležitých pre trestné konanie, keď účelom je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov,
- uskutočnená telekomunikačná prevádzka.
Na vydanie príkazu je oprávnený buď predseda senátu alebo pred začatím trestného stíhania, či v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Samotný príkaz musí byť písomný a odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.[26] Exaktná požiadavka na odôvodnenie príkazu vyvstáva z perspektívnej možnosti, že príkaz môže byť predmetom prieskumu na Najvyššom súde SR a v prípade absencie odôvodnenia je jasné, že pri postupe podľa § 362f TP, § 362g TP, by takýto príkaz neobstál. Z týchto skutočností musí byť nevyhnutne zrejmý legitímny cieľ, ktorý by bolo možné v prípade potreby posúdiť a následne skonštatovať, či zásah bol v demokratickej spoločnosti nevyhnutný podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru. Zároveň jeho súčasťou je aj spôsob, rozsah a lehota oznámenia údajov. Musí byť zrejmé, či znie na minulé údaje alebo budúce. Doba, ktorá má byť predmetom oznámenia údajov o telekomunikačnej prevádzke závisí od nasledovných skutočností:
- ako dlho telekomunikačné spoločnosti uchovávajú údaje o uskutočnenej prevádzke = minulé údaje;
- ak príkaz znie na uchovávanie údajov o budúcej prevádzke, doba v príkaze môže byť maximálne šesť mesiacov s možnosťou jej predĺženia = údaje získané v budúcnosti.
Tuzemská právna úprava neustanovuje všeobecnú povinnosť uchovávať údaje o telekomunikačnej prevádzke a orgánom činným v trestnom konaní môžu byť oznámené tie údaje z minulosti, ktoré telekomunikačná spoločnosť uchováva na fakturačné, resp. marketingové účely. V situácii, keď je možné nariadiť uchovávanie údajov konkrétnej osoby o jej komunikácii v budúcnosti, hovoríme o tzv. data freezing pro futuro.[27]
Predmetný príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke sa zasiela podniku poskytujúcemu verejné siete alebo služby.
V praxi môže nastať situácia, že zistené skutočnosti nie sú dôležité v trestnom konaní. V takom prípade je nutné získané záznamy zničiť, o tejto skutočnosti vyhotoviť zápisnicu, ktorá bude založená do spisu a upovedomiť o tom vymedzený okruh osôb. Do okruhu osôb, ktoré budú ex posterior informované, že boli subjektom predmetného prostriedku zabezpečovania informácií zaraďujeme osoby, ktorých sa použitie tohto inštitútu týkalo. Zároveň platí, že takto informovaná osoba má právo do dvoch mesiacov podať návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
S ohľadom na predmet predkladaného textu si dovolíme uviesť, že v prípade, ak sa spomínaný zabezpečovací inštitút využíval v konaní o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania, takúto informáciu policajt, prokurátor alebo predseda senátu nepodá. Máme za to, že uvedené vyplýva z premisy, že napriek dôležitosti informovania osôb, ktorých sa týkalo takéto konanie, je toto ustanovenie nevyhnutné na zabezpečenie utajenia týchto informácii. Totiž nebezpečenstvo, ktoré môže byť odhalené prostredníctvom sledovacieho zariadenia môže pretrvávať celé roky aj po tom, čo sa už toto opatrenie nevykonáva. Stotožňujeme sa teda s právnou úpravou de lege lata a konštatujeme, že prípadné upozornenia všetkých dotknutých osôb by mohlo znegovať dlhodobý cieľ, ktorý majú zabezpečovacie prostriedky naplniť, a síce, napomáhanie odhaľovaniu najzávažnejších druhov trestnej činnosti.
Prostredníctvom zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie je, bez pochýb, možné zistiť významné skutočnosti pre trestné konanie. Napriek tomu nemožno zabúdať na fakt, že Trestný poriadok prioritne nabáda na používanie iných trestnoprávnych inštitútov a až subsidiárne umožňuje využívanie, prezentovaných nástrojov dokazovania. Tieto prostriedky umožňujú v boji so závažnými druhmi kriminality získať hodnoverné informácie, ktoré disponujú zásadným významom pre samotné rozhodovanie o vine a treste. Na druhej strane je nevyhnutné narábať s nimi opatrne a v medziach zákona. Aby bolo možné konštatovať, že trestné stíhanie najrôznejších prípadov závažnej kriminality bolo efektívne, je nutné preukázať dôkaznú núdzu. Znamená to, že v súčasnosti sa trestné konanie nezaobíde s využitím iba „štandardných“ metód dokazovania, ale čím ďalej tým viac sú používané moderné netradičné dôkazné prostriedky, ktorých aplikáciu zapríčinila neustále sa vyvíjajúca veda, technika a informatika. Keďže využívanie takýchto metód boja predstavuje závažný zásah do ľudských práv a slobôd, je nevyhnutná ich precízna právna úprava.
Apelujeme na orgány činné v trestnom konaní, aby striktne dodržiavali zákonné podmienky nutné na ich použitie. Absencia niektorej z podmienok môže spôsobiť nezákonnosť daného dôkazu a tým môže dôjsť k zmareniu účelu trestného konania. Nemožno opomínať ani fakt, že využívaním týchto prostriedkov dochádza k narušeniu práva na súkromie osoby, ktorá sa o realizácii daného zabezpečovacieho prostriedku dozvie, ex post. Preto iba správnou a legálnou aplikáciou daných prostriedkov, neopomínajúc judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR možno garantovať, že predmetné trestno-procesné prostriedky budú efektívnym nástrojom, ktorým bude možné získať informácie významné pre trestné konanie a tak učiniť spravodlivosti za dosť.
Na podklade vyššie uvedeného, resp. konkrétnych poznatkov je možné vysloviť, že procesné nástroje zasahujúce do základných práv a slobôd majú svoje ústavné limity. Sú nimi výnimočnosť, nevyhnutnosť v demokratickej spoločnosti, subsidiarita ich použitia a zákonný podklad.
Zo skúseností z aplikačnej praxe vychádza náš prvý návrh de lege ferenda, v rámci ktorého podnecujeme k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre osobu, ktorej bolo zasiahnuté do práva na súkromie prostredníctvom príkazu, a to umožniť jej, ex post, preskúmanie zákonnosti príkazu, ktorým sa umožnilo sledovanie osôb a vecí. V rámci tohto zabezpečovacieho prostriedku uvedené garancie absentujú. Teda, v rámci operatívno-pátracieho prostriedku sledovania osôb a vecí absentuje možnosť preskúmania príkazu na ich vyhotovenie, ktoré považujeme za problematické a nekonzistentné s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Z tohto dôvodu si ako čiastkový návrh de lege ferenda predstavujeme rozšírenie preskúmavania príkazov aj o sledovanie osôb a vecí, pričom podkladom nám v danom prípade bude už existujúca právna možnosť preskúmavania príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky a príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke. Nakoľko pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky a pri oznamovaní údajov o telekomunikačnej prevádzke táto možnosť ochrany je prítomná podľa § 362f TP.
Z toho dôvodu navrhujeme doplniť § 113 ods. 10 TP nasledovným spôsobom, pričom doplnené znenie je zvýraznené tučným písmom:
„Ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, musí sa vyhotovený záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. O zničení záznamu informuje osobu uvedenú v ods. 5, ak je známa, policajt alebo prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom skončení veci. Súčasťou informácie je poučenie o práve podať v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu na sledovanie osôb alebo vecí najvyššiemu súdu.“
Ďalšia predkladaná zmena súvisí s predlžovaním platnosti príkazu na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke a na použitie agenta. Nakoľko právna úprava týchto prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, de lege lata, explicitne nevymedzuje lehotu, v rámci ktorej má dôjsť k prípadnému predĺženiu príkazu, odporúčame tak učiniť minimálne v lehote desiatich pracovných dní pred uplynutím lehoty predchádzajúceho príkazu.
S ohľadom na vyššie uvedené nabádame, aby zákonné znenie § 116 ods. 2 TP znelo nasledovne, pričom nami navrhnuté doplnenie predmetného ustanovenia je zvýraznené tučným písmom:
„Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke vydáva predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť písomný a odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke sa musí vydať písomne a odôvodniť; súčasťou príkazu je aj spôsob, rozsah a lehota oznámenia údajov. Ak sa príkaz týka konkrétneho používateľa, musí byť v ňom uvedená jeho totožnosť, ak je známa. Ak nejde o zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, zisťovanie a oznamovanie týchto údajov môže trvať najviac šesť mesiacov; tento čas môže v prípravnom konaní na písomný a odôvodnený návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. O prípadné predĺženie príkazu prostredníctvom ktorého sú získavané údaje o telekomunikačnej prevádzke, je možné požiadať orgán, ktorý ho vydal aspoň v lehote desiatich pracovných dní pred uplynutím lehoty predchádzajúceho príkazu.“
Zapracovanie totožnej formulácie navrhujeme aj do § 117 ods. 7 TP, pretože sa domnievame, že uvedená skutočnosť prinesie do rozoberanej problematiky viac jednoznačnosti a súčasne, vo všeobecnom meradle, aj viac právnej istoty. S ohľadom na uvedené preto navrhujeme, aby zákonné znenie § 117 ods. 7 TP znelo nasledovne, pričom nami navrhnuté doplnenie predmetného ustanovenia je zvýraznené tučným písmom:
„Príkaz podľa odsekov 5 a 6 musí byť písomný a musí byť v ňom určený čas, počas ktorého bude agent použitý. Čas použitia agenta nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Tento čas môže predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. O prípadné predĺženie príkazu na použitie agenta je možné požiadať orgán, ktorý ho vydal aspoň v lehote desiatich pracovných dní pred uplynutím lehoty predchádzajúceho príkazu.“
Je nepredstaviteľné, aby demokratický a právny štát tajne sledoval svojich občanov. Z toho dôvodu jednoznačne zastávame názor, že musia jestvovať primerané záruky pre osobu, ktorá bola sledovaná. Tými zárukami je na strane jednej existencia legitímneho dôvodu a na strane druhej, vychádzajúc z čl. 8 Európskeho dohovoru, okamžite, po vzniku možnosti, oznámiť dotknutej osobe, že do jej práva na súkromie bolo zasiahnuté. Na tomto podklade je možné vysloviť súhlas, aby takejto osobe bola zabezpečená možnosť preskúmania sledovania ex post. Na druhej strane zastávame názor, že v spoločnosti môžu nastať situácie a okolnosti, za ktorých vyrozumievanie osoby o tom, že bola tajne sledovaná nemožno odporúčať. Uvedené vyplýva z premisy, že napriek dôležitosti informovania osôb, ktorých sa týkalo takéto konanie, je toto ustanovenie nevyhnutné na zabezpečenie utajenia týchto informácii. Totiž, nebezpečenstvo, ktoré môže byť odhalené prostredníctvom sledovacieho zariadenia môže pretrvávať celé roky aj po tom, čo sa už toto opatrenie nevykonáva. Dôkazom sú ustanovenia jednotlivých zabezpečovacích prostriedkov, ktoré jednoznačne proklamujú fakt, že v prípade konania o obzvlášť závažnom zločine, trestného konania pre zločin spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednej z týchto osôb nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, resp. ak by poskytnutím takejto informácie mohlo dôjsť k zmareniu účelu trestného konania, nositeľ povinnosti informovať nemá v týchto prípadoch informačnú povinnosť.
Konštatujeme teda, že právna úprava de lege lata je v danom prípade dostatočná a stotožňujeme sa so skutočnosťou, aby vo vyššie zmienených prípadoch nebolo umožnené vyrozumievať sledovanú osobu o tejto skutočnosti, a to z dôvodu utajenia týchto informácií a z dôvodu súbežného zabezpečenia ochrany samotnej sledovanej osoby. Prípadné upozornenia všetkých dotknutých osôb by mohli znegovať dlhodobý cieľ, ktorý majú zabezpečovacie prostriedky naplniť, a to napomáhanie odhaľovaniu najzávažnejších druhov trestnej činnosti.
RESUMÉ
Zabezpečovanie informácií dôležitých pre trestné konanie ako relevantný nástroj odhaľovania organizovanej kriminality
2. časť – Operatívno-pátracie prostriedky
Na základe uvedených návrhov pro futuro je zrejmé, že súčasný stav právnej úpravy prostriedkov zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie by mohol byť v mnohých ohľadoch kvalitnejší. Odborná verejnosť neustále skúma efektivitu zabezpečovacích prostriedkov dôležitých pre trestné konanie, pričom by sa mala aj naďalej snažiť o precizovanie jeho právnej úpravy. Uplatnenie vyššie navrhovaných podnetov by sa, podľa nášho názoru, pozitívne prejavilo v garanciách sledovaných osôb na právnu istotu a jednotnú právnu prax. Máme za to, že z predkladaného vedeckého textu vyplynulo, že v ňom prezentované prostriedky sú nevyhnutné a efektívne procesné nástroje boja proti organizovanej kriminalite. Je však nutné, aby zákonodarca garantoval, že orgány ochrany práva nebudú konať svojvoľne a ich rozhodovanie bude podliehať súdnej kontrole.
SUMMARY
Obtaining Information Important for Criminal Proceedings as a Relevant Tool to Detect Organised Crime
Part II – Operational-Investigative Undercover Procedures
It is clear on the basis of the pro futuro proposals that the current legislation governing the means of obtaining information relevant to criminal proceedings could be improved in many respects. The effectiveness of the means of obtaining information relevant to criminal proceedings is constantly being examined by legal experts, and the efforts should continue to elaborate on its regulation in applicable legal rules. In the author´s opinion, the application of her proposals would have a positive effect on the guarantees of legal certainty and uniform legal practice for persons investigated by means of control cellular intercept systems and undercover operations. The author believes that the tools and procedures analysed in her article are necessary and effective procedural instruments in the fight against organized crime. However, legislators must guarantee that the law enforcement agencies will not act arbitrarily and that their decisions will be subject to judicial review.
ZUSAMMENFASSUNG
Einholung von für das Strafverfahren wichtigen Informationen als erhebliches Instrument zur Aufdeckung der organisierten Kriminalität
2. Teil – Operative Fahndungsmittel
Es scheint aufgrund der bezeichneten pro futuro Vorschläge offensichtlich zu sein, dass der derzeitige Zustand bei der Rechtsregelung der Mittel für die Einholung von für das Strafverfahren wichtigen Informationen aus mancher Hinsicht qualitativ besser sein sollte. Die Fachöffentlichkeit prüft immer wieder die Effektivität der für das Strafverfahren wichtigen Sicherungsmittel, wobei sie sich auch weiterhin um die Präzisierung seiner Rechtsregelung bemühen sollte. Die Anwendung von höher vorgeschlagenen Anlässen würde sich, unserer Meinung nach, positiv in den Garantien der verfolgten Personen auf Rechtssicherheit und einheitliche Rechtspraxis wiederspiegeln. Unserem Ermessen nach resultiert aus dem präsentierten wissenschaftlichen Text, dass die in diesem angeführten Mittel erforderliche und effektive Prozessmittel im Kampf gegen organisierte Kriminalität sind. Es ist aber notwendig, dass der Gesetzgeber die Garantie dafür übernimmt, dass die Rechtsschutzorgane nicht eigenwillig handeln und deren Entscheidungen der gerichtlichen Prüfung unterliegen werden.
[1] Obydlím sa má na mysli dom, byt alebo iné priestory slúžiace na bývanie, pričom ich súčasťou sú aj priestory a pozemky k nim patriace, za predpokladu, že sú uzavreté. Ide teda o priestory, ktoré človek využíva na bývanie, t. j. kde má svoju domácnosť a svoje súkromie.
[2] K tomu bližšie pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Tdo/31/2016, zo dňa 14. septembra 2016
[3] § 113 ods. 5 TP: „Príkaz na sledovanie podľa odseku 2 sa môže vydať len na základe písomnej žiadosti policajta alebo príslušného orgánu Policajného zboru a v konaní pred súdom na písomnú žiadosť prokurátora. Žiadosť sa musí odôvodniť podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledované, ak sú tieto údaje známe. V príkaze sa musí ustanoviť čas, v ktorom sa bude sledovanie vykonávať, a to najviac šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na sledovanie, môže dobu sledovania písomne predĺžiť najviac o ďalších šesť mesiacov, a to aj opakovane. Ak sledovanie trvá dlhšie ako dvanásť mesiacov, príkaz na sledovanie pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vydáva sudca pre prípravné konanie.“
[4] Aby uvedené informácie mohli byť v rámci trestného konania uznané za dôkazy je nevyhnutné postupovať v zmysle § 115 ods. 6 TP:
„Ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie, v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie, s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa na vhodných elektronických nosičoch uchováva v celosti v spise, ktorých kópie si môže vyžiadať prokurátor a obvinený alebo obhajca. Po ukončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky si obvinený alebo obhajca môžu na svoje náklady vyhotoviť prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky v rozsahu, v akom to uznajú za vhodné. Povinnosti uvedené v prvej vete sa na nich vzťahujú primerane. Hodnovernosť prepisu posudzuje súd. Ak bol prepis záznamu vyhotovený v prípravnom konaní, predseda senátu môže nariadiť jeho doplnenie, ktoré vyhotoví príslušník Policajného zboru uvedený v prvej vete. Doslovný prepis záznamu v cudzom jazyku a doplnenie doslovného prepisu záznamu v cudzom jazyku môže vyhotoviť tlmočník. Pri pribratí tlmočníka sa postupuje primerane podľa § 28. Do spisu sa zakladá prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorý sa neutajuje, podpísaný príslušníkom Policajného zboru alebo tlmočníkom, ktorý ho vyhotovil; ak doslovný prepis záznamu obsahuje utajovanú skutočnosť, utajuje sa podľa predpisov o ochrane utajovaných skutočností. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa môže použiť ako dôkaz až po skončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky. V prípravnom konaní, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, možno predložiť záznam telekomunikačnej prevádzky súdu aj bez prepisu tohto záznamu, ak zo sprievodnej správy vyplývajú údaje o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania, ako aj o osobách, ktorých sa záznam telekomunikačnej prevádzky týka, a záznam telekomunikačnej prevádzky je zrozumiteľný.“
[5] K tomu pozri Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 7 Tdo/865/2020, zo dňa 1. septembra 2020. „Záznamy o sledovaní osôb a vecí uvedené v § 158d ods. 2 TŘ a pripojené protokoly je možné použiť ako dôkaz v inej trestnej veci než je tá, v ktorej bolo sledovanie povolené, iba v prípade, ak je v tejto veci vedené konanie o úmyselnom trestnom čine alebo s tým súhlasím osoba, do ktorej práv a slobôd bolo sledovaním zasahované. V posudzovanej veci neodporuje použitie záznamu o sledovaní ani zásade proporcionality, pretože sledovanie bolo povolené v objekte kancelárie, kde boli vykonávané služobné úlohy polície (a kde je miera chráneného súkromia podstatne nižšia než v obydliach chránených právom na domovú slobodu), a naviac vyšlo najavo iné trestné konanie, ktoré nie je možné označiť za bagateľné.“
[6] Tento inštitút bol do nášho právneho poriadku zavedený zákonom č. 247/1994 Z. z., s účinnosťou od 1. októbra 1994
[7] Čentéš, J., Kurilovská, L., Šimovček, I., Burda, E. a kol. Trestný poriadok I. § 1 – 195. Bratislava: C. H. Beck, 2021. s. 640
[8] Online dostupné na: https://www.najpravo.sk/clanky/pripustnost-institutu-agenta-provokatera-v-trestnom-poriadku-slovenskej-republiky.html (navštívené dňa 28. 1. 2023)
[9] Policajnou provokáciou je situácia, keď agent, ako člen bezpečnostných zložiek alebo ako osoba jednajúca na základe ich pokynov, sa neobmedzí na čisto pasívne vyšetrovanie trestnej činnosti, ale za účelom obstarania dôkazov potrebných k zahájeniu trestného stíhania vyvinie taký vplyv, že dotyčnú osobu podnieti k spáchaniu trestného činu, ku ktorému by inak nebolo došlo.
K tomu bližšie pozri Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Tdo/29/2018, zo dňa 30. júla 2019
[10] K tomu bližšie pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 61/2016, zo dňa 2. februára 2016
[11] Ivor, J., Agent provokatér v trestnom konaní. In: Justičná revue. č. 8 – 9. 2004. s 839
[12] § 30 Plnenie úlohy agenta
(1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ním agent ustanovený podľa osobitného predpisu pri odhaľovaní trestného činu a pri zisťovaní jeho páchateľa ohrozí alebo poruší záujem chránený týmto zákonom len preto, že bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin v dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.
(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak agent spácha trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201, všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 2 až 4, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, vlastizrady podľa § 311, úkladov proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313, § 314, záškodníctva podľa § 315, § 316, sabotáže podľa § 317, vyzvedačstva podľa § 318, genocídia podľa § 418, teroristického útoku podľa § 419, niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b, financovania terorizmu podľa § 419c, cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa § 425 alebo ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
(3) Čin inak trestný uvedený v § 332 až 334 a v § 336 ods. 2 spáchaný na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu podľa § 326, § 328 až 330, § 336 ods. 1, § 336a alebo § 336b spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku nie je trestným činom.
[13] Na preniknutie do kriminálneho prostredia a na plnenie funkcii sú agentovi poskytnuté buď trvalé alebo dočasné krycie doklady o jeho totožnosti, rodinnom stave, vzdelaní, zamestnaní a iné ďalšie údaje. Takáto legenda slúži na agentovu ochranu.
[14] Agent ani v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom nemá procesné postavenie svedka. Je subjektom trestného konania, ktorý má vzhľadom na určený rozsah úloh osobitný charakter, nakoľko vykonáva operatívno-pátraciu činnosť.
K tomu bližšie pozri Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 To/15/2015, zo dňa 25. októbra 2016
[15] Rozsudok ESĽP vo veci č. 25829/94 Teixeira de Castro vs. Portugalsko, zo dňa 9. júna 1994
[16] K tomu tiež pozri Rozsudok ESĽP vo veci č. 43490/07 a 44304/07, Ciprian Vlăduţ a Iaan Florin Pop vs. Rumunsko, zo dňa 16. júla 2015
[17] Neverejné informačné databázy sú vedené orgánmi verejnej moci (orgánmi štátnej moci, samosprávou), verejnoprávnymi inštitúciami, obchodnými spoločnosťami vo vlastníctve štátu alebo obchodnými spoločnosťami v súkromnom vlastníctve (banky a nebankové subjekty, poisťovne, telekomunikačné spoločnosti, spoločnosti prevádzkujúce sociálne siete, spoločnosti podnikajúce v oblasti sieťových odvetví).
[18] Právo na informačné sebaurčenie sa odvodzuje od práva na súkromie a spolu s osobnou slobodou, domovou slobodou, komunikačnou slobodou a ďalšími dotvára osobnostnú sféru jedinca, ktorého individuálnu integritu je nevyhnutné chrániť ako podmienku dôstojnej existencie človeka a rozvoja ľudského života.
[19] Pre postup pred začatím trestného stíhania nie je vylúčené, že sa tento inštitút aplikuje pre podozrenie zo spáchania trestného činu v budúcnosti, teda zameranie rámcového podozrenia do budúcnosti (pro futuro). Hoci ide o predprocesné štádium trestného konania (štádium, v ktorom sa nevykonávajú dôkazy), informácie získané z aplikácie porovnávania údajov v informačných systémoch v postupe pred začatím trestného stíhania je možné použiť jednak ako skutočnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania, resp. odôvodňujúce vznesenie obvinenia a jednak sú procesne použiteľné ako dôkazy aj v ďalších štádiách trestného stíhania. Je možná taktiež kombinácia aplikácie tohto inštitútu pred začatím trestného stíhania a aj po začatí trestného stíhania.
[20] Získané informácie môžu byť použiteľné ako dôkaz, ak v čase vznesenia obvinenia právna kvalifikácia umožňovala aplikovať § 118 TP, teda zodpovedala skutku. Nesmie ísť o účelovú nadkvalifikáciu.
[21] Vzhľadom na menej intenzívny zásah do základných práv pri aplikácii tohto inštitútu v porovnaní s aplikáciou odpočúvania (§ 115 TP), oznámenia metadát (§ 116 TP), agenta (§ 117 TP) sa v týchto prípadoch súdna kontrola (judiciarita) neuplatňuje
[22] V tomto prípade je prevádzkovateľom orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy, iný orgán verejnej moci alebo iná právnická osoba, ktorá sama alebo spoločne s inými určuje účel a prostriedky spracúvania osobných údajov.
[23] K tomu bližšie pozri Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL ÚS 10/2014, zo dňa 29. apríla 2015
[24] K tomu bližšie pozri dôvodovú správu k novele zákona č. 397/2015 Z. z.
[25] Tu prichádzajú do úvahy aj nedbanlivostné trestné činy
[26] K tomu porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Tdo/7/2017, zo dňa 23. marca 2017, ktoré rieši situáciu, keď nie je potrebné vydanie príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 ods. 2 TP. Najvyšší súd SR to vyjadril tým, že: „Na zabezpečenie informácii z mobilného telefónu, ktorý bol vydaný alebo odňatý ako vec dôležitá pre trestné konanie podľa § 89 a 91 Trestného poriadku, a to v zmysle § 105 ods. 4 Trestného poriadku, alebo ak je mobilný telefón zaistený ako vecná stopa pri obhliadke podľa § 154 Trestného poriadku, nie je potrebné (duplicitné) vydanie príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 ods. 2 TP.“
[27] Čentéš, J., Kurilovská, L., Šimovček, I., Burda, E. a kol. Trestný poriadok I. § 1 – 195. Bratislava: C. H. Beck. 2021. s. 658 – 659
[1] Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV- 19-0050.
This work was supported by Slovak Research and Development Agency under the Contract No. APVV- 19-0050