Rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva
(pokračovanie článku z predchádzajúceho čísla)
Sloboda prejavu ako pilier demokratickej spoločnosti je stále aktuálnou témou, ktorú rozvíja rozhodovacia prax reagujúca na rôzne situačné nuansy. Zámerom autorov je poskytnúť čitateľom prehľadný a ucelený obraz jedného z jej špecifických aspektov – slobody prejavu advokáta v súdnej sieni, a to z troch hľadísk – súdnej praxe, praxe disciplinárnych orgánov a rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Na základe judikatúry možno identifikovať „poľahčujúce a priťažujúce“ okolnosti, ktoré misku váh spravodlivosti priklonia buď na stranu ochrany slobody advokáta alebo na stranu ochrany autority súdnej moci. Jednotlivé kritériá určovania limitov slobody prejavu poskytujú možnosť vykonať test a vyhodnotiť, či advokát svojim prejavom hranice slobody prejavu prekročil, alebo nie. Prvá časť článku sa venovala problematike slobody prejavu z hľadiska súdnej praxe na Slovensku a v Českej republike ako aj disciplinárnym rozhodnutia. Druhá časť článku sa zameriava na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva.
JUDr. Peter Kerecman, PhD. je absolventom Právnickej fakulty UPJŠ a doktorandského štúdia v odbore trestné právo na Právnickej fakulte UK. Od roku 2000 vykonáva advokátsku prax v Košiciach. Je členom Tlačovej rady Slovenskej republiky, pôsobí ako externý poradca Ústavného súdu Slovenskej republiky. Publikuje od roku 1996, v roku 2001 získal cenu Nominant ceny Karola Planka, v roku 2006 Cenu Karola Planka. Je autorom monografií a odborných článkov uverejnených v Justičnej revue, Bulletine slovenskej advokácie a Právnom obzore z oblasti občianskeho práva hmotného i procesného, ústavného práva, trestného práva a obchodného práva. Je členom Amnesty International, Společnosti pro historii advokacie so sídlom v Prahe.
Mgr. Michaela Chládeková, PhD. je absolventkou právnickej fakulty Paneurópskej vysokej školy a doktorandského štúdia v rámci študijného programu Európske štúdiá na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského so zameraním na problematiku ochrany ľudských práv v EÚ a humanitárnu pomoc. Pôsobí ako riaditeľka odboru medzinárodných vzťahov Slovenskej advokátskej komory. Problematike ľudských práv sa venuje ako certifikovaná tútorka a Info Point vzdelávacieho programu Rady Európy HELP (Human Rights Education for Legal Professionals), od roku 2025 ako členka Poradného výboru programu Rady Európy HELP.
Európsky súd pre ľudské práva priznáva advokátom s ohľadom na ich zásadnú úlohu v demokratickej spoločnosti (t. j. obhajovať záujmy účastníkov súdneho konania a zabezpečovať dôveru verejnosti v činnosť súdov) zvláštne postavenie, ktoré im pri výkone spravodlivosti prepožičiava ústrednú úlohu a prispieva k udržaniu dôvery verejnosti v spravodlivosť.[1]
Sloboda prejavu advokáta zahrňuje podstatu vyslovených myšlienok, ale aj právo verejne sa vyjadrovať k fungovaniu justičného systému. Európsky súd pre ľudské práva aj v prípadoch týkajúcich sa advokátov vychádza zo všeobecných zásad určujúcich limity slobody prejavu.[2] Zvláštne postavenie advokátov umožňuje na jednej strane určitú voľnosť, pokiaľ ide o argumenty používané pred súdom, na druhej strane sa s ním spájajú aj špecifické povinnosti pokiaľ ide o správanie, najmä požiadavky advokátskej etiky, povinnosť brániť svedomito záujmy klientov a zdržať sa hanlivých výrokov o justícii.[3]
Rozhodovacia prax v otázkach slobody prejavu advokáta v súdnej sieni i mimo nej je bohatá a advokátom prístupná.[4] Judikatúru výrazne tvarovali najmä rozhodnutia týkajúce sa výrokov advokátov pred súdom, teda vo veciach, v ktorých sa sloboda prejavu advokáta dostávala do konfliktu so záujmom spoločnosti chrániť autoritu súdu. Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že v demokratickej spoločnosti patria otázky fungovania súdneho systému do sféry verejného záujmu. Súdnictvo ako garant spravodlivosti, základnej hodnoty v právnom štáte musí požívať dôveru verejnosti. Len vtedy môže účinne plniť svoju úlohu. Preto je v určitých prípadoch nevyhnutné chrániť autoritu súdov pred neodôvodnenými útokmi. Avšak, okrem týchto závažných prípadov, sudcovia pri výkone svojej úradnej funkcie môžu byť vystavení širším hraniciam prijateľnej kritiky než súkromné osoby.[5] Podobne to platí aj o prokurátoroch, znalcoch a ďalších osobách účastných na výkone spravodlivosti.[6]
Keďže verejná kritika sudcov zo strany advokátov môže ohroziť dôveru verejnosti v justíciu, advokáti musia byť pri verejných prejavoch zdržanliví a vo vzťahu k súdu sú v znevýhodnenej pozícii.[7] Naopak, v súdnej sieni (v trestnom, ale aj v civilnom konaní) je advokát privilegovaný. V súdnej sieni požíva sloboda prejavu advokáta zvýšenú ochranu, pretože neslúži primárne advokátovi, ale ochrane záujmov jeho klienta. Obmedziť slobodu prejavu advokáta v súdnej sieni možno len výnimočne, najmä ak ide o zjavné urážky. Neverejná komunikácia advokáta so súdom (podania, opravné prostriedky) je posudzovaná obdobne, ak je realizovaná zákonnou cestou a sleduje ochranu záujmov klienta advokáta.[8]
Vo veci Mahler proti Nemecku[9] Európska komisia pre ľudské práva prijala rozhodnutie, ktoré ako jedno z prvých načalo tému obmedzenia slobody prejavu advokáta v komunikácii pred súdom. Horst Mahler, advokát z Berlína, ako obhajca v trestnom konaní pred berlínskym krajským súdom v rámci pojednávania vyhlásil, že „prokurátor bol zjavne v stave kompletnej intoxikácie“, keď písal obžalobu, a vyjadril tiež podozrenie, že prokurátor je voči jeho klientovi zaujatý. Keďže rozsahom obsiahla obžaloba obsahovala iba jednu nezrozumiteľnú vetu, vyjadrenia advokáta neboli založené na preukázaných faktoch – išlo o kritiku práce prokurátora, pričom advokát povedal tieto slová zámerne a nie v stave náhlej emócie. Advokát bol odsúdený za poškodenie profesijnej povesti prokurátora a bola mu uložená peňažná pokuta. Komisia uviedla, že hoci osoby vo verejných funkciách musia prijať aj tvrdú kritiku, táto kritika má byť formulovaná vhodným spôsobom. Advokát mohol počas konania vyjadriť objektívnu kritiku vo vzťahu k pracovným postupom prokurátora, avšak ním použité výrazy neboli odôvodnené ochranou oprávnených záujmov klienta a prispeli k napätej atmosfére v súdnej sieni. Komisia poukázala na to, že ak sa advokát domnieva, že prokurátor koná nezákonne, môže využiť právne prostriedky a podať trestné oznámenie alebo sťažnosť.
Kritiky pracovného postupu prokurátora sa týkala aj vec Nikula proti Fínsku.[10] Pani Anne Nikula, právna zástupkyňa z Helsínk, vystupovala ako obhajkyňa, pričom jej klient bol obvinený z trestných činov v súvislosti s podnikaním. Prokurátor predvolal ako svedka klientovho brata, ktorý bol pôvodne spoluobvinený. Sťažovateľka reagovala podaním, v ktorom označila stratégiu prokurátora za „manipuláciu“ a jeho dôkazy za „nezákonné“. Tvrdila, že prokurátor tajil skutočnosť, že svedok bol predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti, že ide o „očividné zneužitie predloženia dôkazov“ a „neobvyklé zneužitie právomoci verejného činiteľa v právnom štáte“. Prokurátor podal trestné oznámenie za ohováranie a advokátke bola uložená pokuta. Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že advokátkine vyjadrenia boli kritikou postupu prokurátora v trestnom konaní a nie kritikou jeho profesijných schopností. Hoci niektoré jej vyjadrenia boli nevhodné, boli prednesené v súdnej sieni za účelom ochrany práv klienta – v tomto procesnom kontexte mal prokurátor tolerovať kritiku advokátky ako obhajkyne obžalovaného. Európsky súd pre ľudské práva vyjadrenia advokátky nepovažoval za osobnú urážku ako tomu bolo v prípade Mahler. Navyše, vnútroštátne orgány nepreukázali naliehavú spoločenskú potrebu uloženia trestnoprávnej sankcie advokátke, mali k dispozícii aj miernejšie prostriedky postihu, no nevyužili ich. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva by relevantnosť svojich argumentov mal posúdiť predovšetkým sám advokát bez toho, aby bol ovplyvnený potenciálnym „zmrazujúcim účinkom“ čo i len relatívne miernej trestnej sankcie.
Prokurátora a znalcov podobne advokát kritizoval vo veci Čeferin proti Slovinsku.[11] Peter Čeferin, obhajca so sídlom v Ľubľane, zastupoval obžalovaného z trojnásobnej vraždy, opakovane spochybňoval spoľahlivosť znaleckých posudkov a žiadal o ustanovenie nových znalcov. Tvrdil tiež, že prokurátor zámerne nesprístupnil závery z detektora lži a ukryl ich. Závery znaleckých posudkov podľa neho neboli založené na vedeckých metódach, išlo o „rozsiahle rozprávanie bez akéhokoľvek zmyslu“, prejav „odbornej slabosti“, „neaktuálne psychologické metódy z doby kamennej“. Pred odvolacím súdom pokračoval ústne aj písomne v kritike, komunikoval, že súdny znalec opomenul pri určovaní času smrti vziať do úvahy teplotu tela a takýto znalecký posudok „je katastrofou pre slovinské súdnictvo a nebezpečenstvom pre občanov“. Súd mu uložil poriadkovú pokutu za urážlivé výroky vo vzťahu k znalcom, prokurátorovi a súdu. Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že výroky vyslovil sťažovateľ ako obhajca klienta obžalovaného z trojnásobnej vraždy. V situácii, keď súd odmietol napriek opakovaným žiadostiam ustanoviť nového znalca, sťažovateľ nemal inú možnosť ako posudky spochybniť. Vnútroštátne súdy nezohľadnili pri uložení poriadkovej pokuty kontext prednesenia výrokov. Znalci mali podobne ako prokurátor tolerovať kritiku výkonu ich činnosti vzhľadom na dôležitosť ich posudkov pre trestné konanie. Európsky súd pre ľudské práva uzavrel, že hoci slová obhajcu mali nepriateľský nádych, boli vyslovené za účelom obhajoby klienta, neboli bezdôvodnými osobnými útokmi vedenými úmyslom uraziť znalcov, prokurátora alebo súd.
Aj vo veci Kyprianou proti Cypru[12] obhajoval Michalakis Kyprianou, advokát so 40 ročnou praxou v Nikózii, pred súdom obžalovaného z vraždy. Emotívne sa ohradil, keď mu sudca počas výsluchu svedka prokuratúry znemožnil klásť otázky. Navyše, podľa jeho slov nemohol riadne pokračovať vo výsluchu, lebo sudcovia sa rozprávali a posielali si lístočky s odkazmi. Súd advokátovi priamo na pojednávaní uložil trest odňatia slobody na 5 dní za urážku súdu, ktorej sa dopustil slovami, gestami, tónom hlasu. Sudcovia v odôvodnení doplnili, že práve s ohľadom na to, že správanie advokáta bolo neprijateľné, „reakcia súdu musela byť okamžitá a drastická, inak by spravodlivosť utrpela katastrofálny úder“. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že hoci vyjadrenia advokáta boli neúctivé, vzťahovali sa výlučne na spôsob vedenia súdneho konania. Prísny a okamžitý trest odňatia slobody mohol mať „zmrazujúci účinok“ na advokáciu v krajine a nespĺňal podmienku primeranosti, čím došlo k porušeniu slobody prejavu advokáta. Konanie sudcov nebolo nestranné a porušilo aj zásadu nemo iudex in causa sua.
V jadre prípadu Kincses proti Maďarsku[13] boli takisto pochybnosti o nestrannosti sudcu. Debrecínsky advokát István Kincses zastupoval v civilnom konaní poľovnícke združenie. Žiadal, aby odborná spôsobilosť sudcu bola preskúmaná s ohľadom na to, že sudca rozhodnutie nepodložil dôkazmi, ale len vlastnými názormi, ktoré boli motivované sympatiami voči žalobcovi alebo animozitou voči odporcovi. Následne pána Kincsesa disciplinárne stíhala advokátska komora a uložila mu pokutu pre urážlivé vyjadrenia voči sudcovi a voči súdu ako inštitúcii. V tomto prípade Európsky súd pre ľudské práva nevidel porušenie slobody prejavu, lebo vyjadrenia advokáta neboli len kritikou odôvodnenia rozsudku, ale predstavovali znevažovanie odborných schopností sudcu a naznačovali, že príslušný súd obchádzal zákon. Nič nenasvedčovalo tomu, že by advokát nemohol uviesť podstatu svojej kritiky bez použitia sporných vyjadrení. Sankcia v podobe disciplinárneho konania pred advokátskou komorou nepredstavovala neprimeraný zásah do slobody prejavu.
Forma sankcie viedla k odlišnému záveru Európsky súd pre ľudské práva v prípade Rodriguez Ravelo proti Španielsku.[14] Španielsky advokát Fernando Rodriguez Ravelo podal v mene klienta návrh na zrušenie zápisu v katastri, ktorý potvrdzoval nárok protistrany. Tvrdil, že obchodná spoločnosť, ktorú zastupuje, je právoplatným vlastníkom pozemku. V písomnom podaní kládol priebeh konania za vinu sudkyni, ktorá údajne úmyselne skreslila okolnosti prípadu, vydala rozhodnutie „v rozpore s realitou“, bez zaváhania klamala a uviedla mylné informácie v zápisnici. Proti advokátovi bolo vedené trestné stíhanie pre ohováranie a bola mu uložená pokuta vo výške 30 eur denne po dobu deviatich mesiacov a trest odňatia slobody v prípade jej nezaplatenia. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že odsúdenie a trest boli uložené v súlade so zákonom a s legitímnym cieľom ochrániť práva a povesť sudkyne okresného súdu, rovnako ako nestrannosť a vážnosť súdnictva. Advokát svojím konaním prejavil nedostatok rešpektu voči sudkyni a nepriamo voči celému súdnemu systému. Avšak vyjadrenia advokáta boli len v písomnej podobe a boli adresované výlučne sudkyni a sporovým stranám. Navyše, napriek agresívnemu štýlu, cieľom advokáta bolo nepochybne konať za účelom ochrany záujmov klienta. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva preto trestnoprávna sankcia a neprimerane tvrdý trest mohli mať „zmrazujúci účinok“ na advokátov v krajine.
Voči procesnému postupu súdu sa ohradil advokát aj vo veci Radobuliac proti Chorvátsku.[15] Silvano Radobuliac zo Záhrebu zastupoval klienta v civilnom spore. Po tom, ako sa mu pre poruchu auta nepodarilo dostaviť na pojednávanie, sudca pojednávanie zastavil, napriek tomu, že protistrana navrhla v konaní pokračovať. Advokát sa následne vyjadril v podaní, že „takéto správanie sudcu je absolútne neprijateľné. Takýmto správaním sa snaží vzbudiť dojem, že vo veci koná, pričom prebiehajúce pojednávania sú bez podstaty.“ Sudca uložil advokátovi poriadkovú pokutu. Európsky súd pre ľudské práva zvýraznil, že vyjadrenia advokáta boli súčasťou odvolania, sledovali ochranu záujmov klienta a boli neverejné. Zároveň bolo možné spochybniť, či konanie sudcu bola striktne v súlade s procesnými predpismi, ktoré vyžadovali na zastavenie konania iniciatívu protistrany. Na rozdiel od prípadov Mahler, Kincses či Rodriguez Ravelo, advokátove slová Európsky súd pre ľudské práva nehodnotil ako osobnú urážku, lebo nimi kritizoval vedenie konania a nie vlastnosti či profesijnú spôsobilosť sudcu. Ďalšími relevantnými faktormi bolo, že poriadkovú pokutu uložil ten istý sudca, voči ktorému vyjadrenia smerovali, ako aj to, že advokátska komora nezačala disciplinárne konanie.
V prípade Simić proti Bosne a Hercegovine[16] bola predmetom veci sarkastická poznámka advokáta. Advokát Mirko Simić zastupoval svojho klienta v civilnom konaní o náhradu škody. Počas odvolacieho konania povedal vtip o profesorovi, ktorý chcel od študentov počuť nielen počet, ale aj mená obetí bombardovania Hirošimy. K profesorovmu správaniu prirovnal spôsob, akým v konaní postupoval súd. Súd tretej inštancie považoval tieto výroky advokáta za urážlivé a uložil sťažovateľovi pokutu za pohŕdanie súdom. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva použitie sarkastických a uštipačných poznámok advokáta nie je automaticky dôvodom pre obmedzenie slobody prejavu advokáta. Vyjadrenie advokáta v kontexte pojednávania nemožno interpretovať ako bezdôvodný osobný útok s jediným úmyslom uraziť súd alebo sudcu. Jeho pripomienka totiž smerovala k spôsobu, akým súd druhého stupňa aplikoval pravidlá dokazovania v prípade jeho klienta.
Vyjadrenia advokáta, ktoré prekročili súdnu sieň, ale nedostali sa na verejnosť, riešil Európsky súd pre ľudské práva v prípade Lutgen proti Luxembursku.[17] V priestoroch valcovne obchodnej spoločnosti, ktorej právnym zástupcom bol advokát André Lutgen, došlo k smrteľnej nehode a priestory boli zapečatené. Advokát žiadal urýchlene odpečatiť zariadenie a umožniť pokračovať vo výrobe. Keď sa mu nepodarilo získať reakciu od sudcu, obrátil sa na ministra spravodlivosti, ministra hospodárstva a generálnu prokurátorku, ktorých informoval o nekonaní sudcu a spomenul, že „to nie je prvýkrát, čo som s ním mal incident. Netreba dodávať, že je to absolútne neprijateľné.“ Generálna prokurátorka začala proti advokátovi trestné stíhanie, v ktorom mu hrozil trest odňatia slobody až na šesť mesiacov. Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že pokiaľ ide o okolnosti, advokát konal v záujme klienta. Pokiaľ ide o obsah vyjadrenia, v prípade hodnotiaceho úsudku proporcionalita zásahu závisí od existencie dostatočného „skutkového základu“ sporných vyjadrení. Skúsenosť advokáta z minulosti a riziko bezprostredne hroziacej škody pre klienta Európsky súd pre ľudské práva považoval za dostatočný skutkový základ a rozhodol o porušení práva na slobodu prejavu.
Vo veci Bagirov proti Azerbajdžanu[18] sa vyjadrenia advokáta týkali nielen osoby sudcu, ale aj celého súdneho systému. V rámci obhajoby klienta v trestnom konaní sa advokát Bagirov vyjadril, že „ako štát, tak aj súd… Ak by bola v Azerbajdžane spravodlivosť, sudca R. H. by nevydal nespravodlivé a zaujaté rozhodnutia a osoba ako on by sa nikdy nestala sudcom“. Advokát bol následne súdom vyčiarknutý zo zoznamu advokátov za „pošpinenie povesti súdnictva a vrhnutie tieňa na štát a štátnosť“. Európsky súd pre ľudské práva potvrdil, že vyjadrenia advokáta mali charakter osobnej urážky a znevažovali aj súdny systém ako celok. S ohľadom na ďalšie kritériá však sankcia nebola primeraná. Zároveň Európsky súd pre ľudské práva poukázal aj na to, že vo vzťahu k advokátovmu klientovi bolo preukázané porušenie jeho práv v trestnom konaní a preto reakcia advokáta nebola neopodstatnená.
Hoci je legitímne, že súdy požívajú ochranu zo strany príslušných orgánov ako garantov inštitucionálneho verejného poriadku, ich dominantné postavenie zároveň vyžaduje, aby preukázali zdržanlivosť pri použití prostriedkov trestného práva. Posúdiť, či konanie advokáta vybočilo z medzí chránenej slobody prejavu a je namieste ho sankcionovať, prípadne akým spôsobom, predpokladá najmä posúdiť primeranosť konania advokáta. Do úvahy je potrebné vziať postavenie advokáta, dôstojnosť jeho povolania, všetky súvislosti jeho výroku, ale aj to, či použité výrazy dostatočne odrážajú skutkové okolnosti veci.
Ani Európsky súd pre ľudské práva netoleruje advokátom samoúčelné urážky ad personam.[19] Nemožno hovoriť o riadnom plnení povinnosti advokáta chrániť práva klienta, ak advokát prednesie nepodložené výroky, ktoré vyhrotia atmosféru na pojednávaní (viď Mahler), alebo ak urážlivé hodnotenia advokáta vo vzťahu k sudcovi nie sú objektívne odôvodnené alebo preukázané (viď Rodriguez Ravelo) a ani vtedy, keď expresívne výrazy advokáta neodôvodňuje druh konania, okolnosti prípadu, či nedostatočný priestor na zváženie formulácií (viď Kincses).
Naopak, výroky advokáta by nemali byť automaticky považované za bezdôvodný osobný útok a vybočenie z hraníc slobody prejavu, ak je kritika namierená výlučne na procesné postupy v konaní a závažnosť následkov odôvodňuje horlivý prístup na strane advokáta (viď Nikula, Kyprianou), či vtedy, keď je kritika formulovaná bez použitia expresívnych, sarkastických či zosmiešňujúcich výrazov (viď Radobuliac, Lutgen) alebo vtedy, keď celkový kontext prípadu vyvažuje uštipačnosť výrokov (viď Simić), či vtedy, keď existuje dostatočný skutkový základ, ktorý k výrokom advokáta priviedol (viď Čeferin, Bagirov). Zásada spravodlivosti svedčí v prospech slobodnej, ba dokonca ráznej výmeny argumentov medzi stranami. Advokáti majú povinnosť „horlivo hájiť záujmy svojich klientov“, čo znamená, že sa niekedy musia rozhodnúť, či je v prospech veci namietať alebo sa sťažovať na postup súdu.[20]
Na základe judikatúry možno kategorizovať „poľahčujúce a priťažujúce“ okolnosti, ktoré misku váh spravodlivosti priklonia buď na stranu ochrany slobody prejavu advokáta alebo na stranu ochrany autority súdnej moci:
- fórum, na ktorom advokát výrok vyniesol:
prísnejšie sa posudzuje výrok advokáta komunikovaný v masových médiách, než výrok prednesený výlučne v ústnej alebo písomnej komunikácii v konaní pred súdom;
- cieľ, ktorý advokát výrokom sleduje:
ochrana záujmov klienta môže odôvodniť horlivé vyjadrenia advokáta, ak výrok nie je len samoúčelným prejavom neúcty, ale bol využitý ako krajný prostriedok obhajoby;
- autorita, voči ktorej výrok advokáta smeruje:
prísnejšie sa posudzuje výrok smerujúci voči súdu, súdnictvu či systému spravodlivosti ako celku, než výrok, ktorý smeruje voči konkrétnej osobe sudcu (príp. prokurátora);
- druh konania, v rámci ktorého je výrok advokáta prednesený:
k výroku pri obhajobe klienta v trestnom konaní, v ktorom je advokát jediným nárazníkom medzi klientom a štátom, sa pristupuje zhovievavejšie ako v civilnej veci;
- závažnosť následkov súdneho konania, v ktorom je výrok advokáta prednesený:
prísnejšie sa posudzuje sporný výrok advokáta v bežnom konaní ako v konaní s možnými vážnymi následkami a dosahmi na ľudské práva klienta;
- forma výroku predneseného advokátom:
hoci by advokát mal byť pripravený na vypäté situácie, benevolentnejšie sa posudzuje výrok prednesený ústne a spontánne, než výrok formulovaný písomne s dostatočným časom na premyslenie;
- výrazové prostriedky použité advokátom:
prísnejšie sa posudzuje výrok, ktorý obsahuje expresívne a urážlivé slová, než výrok obsahujúci neutrálne výrazové prostriedky;
- predmet kritiky:
prísnejšie sa posudzuje výrok smerujúci k osobným vlastnostiam a schopnostiam sudcu, než výrok smerujúci výlučne k postupu v konaní;
- skutkový základ viažuci sa na výrok advokáta:
existencia skutkového základu dokladajúceho pravdivosť hodnotiaceho úsudku advokáta vedie k zhovievavejšiemu posúdeniu výroku.
Záver
Sloboda prejavu advokáta je hodnotou, ktorú majú advokáti rozvíjať a pestovať, pretože neslúži len advokátovi, ale najmä ochrane práv jeho klienta. Aj keď sloboda prejavu advokáta pri výkone advokácie nie je neobmedzená, je neobyčajne široká a zásahy do nej sú v záujme slobodného a účinného výkonu advokácie prípustné len výnimočne.[21]
Vychádzajúc z rozhodnutí súdnych a disciplinárnych orgánov, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva, možno vytvoriť test, ktorý napomôže posúdiť, či advokát svojím prejavom hranice slobody prejavu prekročil, alebo nie.
Takýto test by mal zahŕňať odpovede na otázky, ktoré vyplývajú z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva: kde bol prejav uskutočnený (1), proti komu smeroval (2), či sledoval ochranu práv klienta, alebo bol samoúčelný (3), v rámci akého druhu konania bol prednesený (4) a v ako závažnej veci z pohľadu práv klienta (5), či za daných okolností bolo možné cieľ prejavu dosiahnuť použitím miernejších výrazov (6), v akej forme bol prednesený (7) či smeroval ku kritike postupu súdu alebo k osobe sudcu (8), či bol podložený skutkovým základom (9).
Z rozhodovacej praxe disciplinárnych senátov môžeme doplniť, že kontrolný zoznam by mal zohľadniť ako kritérium aj charakter a závažnosť advokátom kritizovaného pochybenia orgánu verejnej moci (10) a skutočnosť, či prejav uskutočnil v obrane pred závažným nepravdivým obvinením (11).
Ako vyplýva z rozhodovacej praxe vnútroštátnych súdov, kritériom, ktoré nemožno opomenúť je existencia verejného záujmu (12) na ochrane slobody prejavu advokáta, ktorý slúži obrane práv klienta.
Tento kontrolný zoznam (test) určovania limitov slobody prejavu advokáta v súdnej sieni predpokladá zohľadniť:
| Kritérium | Otázka | Súd posudzuje zhovievavejšie, aj ide o | Súd posudzuje prísnejšie, aj ide o |
| FÓRUM | Na akom fóre bol prejav prednesený? | … prejav advokáta výlučne v súdnej sieni, v komunikácii so súdom | … prejav advokáta komunikovaný aj mimo súdu, verejne |
| CIEĽ | Za akým cieľom bol prejav prednesený? | … prejav advokáta za účelom ochrany záujmov klienta ako ultima ratio | … prejav advokáta z nedostatku rešpektu voči súdnej autorite a etickým pravidlám |
| AUTORITA | Voči komu kritický prejav smeroval? | … prejav advokáta kritizujúci konkrétnu osobu (sudca, prokurátor) | … prejav advokáta kritizujúci súd alebo justíciu ako celok |
| DRUH KONANIA | V rámci akého druhu konania bol prejav prednesený? | … prejav prednesený advokátom ako obhajcom v trestnom konaní | … prejav prednesený advokátom ako zástupcom v civilnom konaní |
| PRÁVA KLIENTA | Ako závažné sú následky súdneho konania pre klienta? | … prejav v konaní s vážnym dosahom na základné práva klienta | … prejav v bežnom konaní |
| FORMA | Akou formou bol prejav uskutočnený? | … prejav advokáta uskutočnený ústne a spontánne | … prejav advokáta uskutočnený písomne a premyslene |
| PREDMET | Čo advokát svojím prejavom kritizoval? | … prejav advokáta kritizujúci procesný postup orgánu verejnej moci | … prejav advokáta kritizujúci osobu vykonávajúcu verejnú moc |
| PROSTRIEDOK | Aké výrazové prostriedky advokát použil? | … prejav s použitím neutrálnych výrazov | … prejav s použitím expresívnych urážlivých slov |
| SKUTKOVÝ ZÁKLAD | Je hodnotiaci úsudok postavený na skutkovom základe? | … prejav založený na dostatočnom skutkovom základom | … prejav bez akéhokoľvek skutkového základu |
| PRIMERANOSŤ | Bol prejav primeraný kritizovanému pochybeniu? | … prejav reagujúci na závažné pochybenie orgánu štátnej moci | … prejav, ktorý nie je odôvodnený pochybením orgánu štátnej moci |
| MOTIVÁCIA | Bol prejav vynesený v obrane pred nepravdivým výrokom? | … prejav reagujúci na nepravdivé obvinenie | … prejav vynesený bez externej motivácie |
| DEONTOLÓGIA | Bol prejav v súlade s etickými pravidlami advokácie? | … prejav rešpektujúci zákonné a deontologické pravidlá advokácie | … prejav v zjavnom rozpore s advokátskou deontológiou |
RESUMÉ
Sloboda prejavu advokáta v súdnom konaní
2. časť
Rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva
Sloboda prejavu chráni advokáta pri každom jeho prejave v súdnom konaní, pretože na realizácii základného práva na súdnu ochranu je daný verejný záujem. Výnimku tvoria prípady, kedy advokát vybočil z medzí akceptovateľnej expresivity spôsobom prednesu, cieľom prednesu, primeranosťou prednesu okolnostiam či nekorektným obsahom. Cieľom článku je identifikovať limity imunity advokáta pri jeho prejave voči sudcovi, prokurátorovi, protistrane či iným advokátom, vychádzajúc z rozhodnutí súdnych a disciplinárnych orgánov, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Na základe analýzy rozhodovacej praxe si autori dávajú za cieľ poskytnúť návod pre realizáciu testu, ktorý napomôže posúdiť, či advokát svojím prejavom hranice slobody prejavu prekročil, alebo nie. Prvá časť článku sa venuje vývoju judikatúry (najmä českých súdnych orgánov) v otázke slobody prejavu advokátov v súdnej sieni a rozhodnutí disciplinárnych orgánov Slovenskej advokátskej komory, druhá časť článku sa zameriava na prierez rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva.
SUMMARY
Freedom of Expression of Lawyers in Court Proceedings
Part 2
Case Law of the European Court of Human Rights
Freedom of expression protects lawyers when making all their statements in court proceedings because there is the public interest inherent in the exercise of the fundamental right to judicial protection, except for the cases where lawyers have exceeded the limits of acceptable expressiveness in the manner of their presentations, the purpose of their presentations, the appropriateness of their presentations to the circumstances or the incorrect content. The article aims to identify the limits of lawyers´ immunity in their communication with judges, prosecutors, opposing parties or other lawyers based on the decisions of judicial and disciplinary bodies as well as of the European Court of Human Rights. Having analysed case law, the authors aim to provide guidance for a test to help assess whether a lawyer has exceeded the limits of freedom of expression in his/her communication. The first part of the article deals with the development of case law (especially of Czech judicial authorities) on the issue of freedom of expression of lawyers in courtrooms and the decisions of the Slovak Bar Association disciplinary bodies. The second part of the article focuses on the overview of the ECHR case law.
ZUSAMMENFASSUNG
Freiheit der Äußerungen des Rechtsanwaltes im Gerichtsverfahren
2. Teil
Entscheidungspraxis des Europäischen Gerichtshofes für Menschenrechte
Die Freiheit bei Äußerungen eines Rechtsanwaltes schützt ihn bei jeder seinen Rede im Gerichtsverfahren, weil bei der Inanspruchnahme des Grundrechtes auf den gerichtlichen Schutz das öffentliche Interesse besteht. Ausgenommen davon sind jene Fälle, wann der Rechtsanwalt die Grenzen einer akzeptablen Expressivität durch Art und Weise seiner Rede, durch das Ziel seiner Rede, unangemessen den Umständen vorgetragen, oder durch einen unkorrekten Inhalt überschritten hat. Das Ziel des Artikels ist, die Grenzen der Immunität eines Rechtsanwaltes bei seiner Rede vor einem Richter, Staatsanwalt, vor der Gegenpartei oder gegenüber anderen Rechtsanwälten anhand der Entscheidungen der Gerichts- oder der Disziplinarorgane sowie des Europäischen Gerichtshofes für Menschenrechte, zu identifizieren. Auf Grund der Analyse der Entscheidungspraxis wird von den Autoren angestrebt, eine Anweisung zur Prüfung anzubieten, ob der Rechtsanwalt durch seine Rede die Grenzen der Äußerungsfreiheit überschritten hat oder nicht. Der erste Teil des Artikels wird der Entwicklung der Judikatur (insbesondere der tschechischen Justizorgane) in der Frage der Äußerungsfreiheit der Rechtsanwälte im Gerichtssaal sowie den Entscheidungen der Disziplinarorgane der Slowakischen Rechtsanwaltskammer gewidmet, der zweite Teil einer kurzen Übersicht der Entscheidungspraxis des Europäischen Gerichtshofes für Menschenrechte.
[1] Práva advokátů v judikatuře Soudu. Články 8 a 10 Úmluvy a článek 1 Protokolu č. 1 k Úmluvě. Vypracováno kanceláří Soudu. Naposledy aktualizováno 28/03/2023. Dostupné napr. www.mezisoudy.cz
[2] Napr. Európsky súd pre ľudské práva, Morice proti Francúzsku, sťažnosť č. 29369/10, rozsudok z 23. 4. 2015
[3] Práva advokátů v judikatuře Soudu. Články 8 a 10 Úmluvy a článek 1 Protokolu č. 1 k Úmluvě. Vypracováno kanceláří Soudu. Naposledy aktualizováno 28/03/2023. Dostupné napr. www.mezisoudy.cz
[4] Aktuálne rozhodnutia sú uverejňované a komentované aj v Bulletine slovenskej advokácie, napr.: MARTINKOVÁ, J.: Čo môže advokát povedať na adresu ústavného súdu? (vec Amihalachioaie v. Moldavsko). Bulletin slovenskej advokácie č. 8/2005, str. 31 – 34; STREČANSKÁ, L.: Sarkazmus v súdnej sieni a sloboda prejavu advokáta (Simić v. Bosna a Hercegovina), Bulletin slovenskej advokácie č. 11-12/2022, str. 41 – 43; SEDLAČKO, F.: Prirodzené napätie medzi advokátom a sudcom z pohľadu judikatúry ESĽP, Bulletin slovenskej advokácie č. 4/2019, str. 4 – 5, atď.
[5] Európsky súd pre ľudské práva, Morice proti Francúzsku, sťažnosť č. 29369/10, rozsudok z 23. 4. 2015, bod 131
[6] Európsky súd pre ľudské práva, Nikula proti Fínsku, sťažnosť č. 31611/96, rozsudok z 21. 3. 2002, bod 48, Čeferin proti Slovinsku, sťažnosť č. 40975/08, rozsudok z 16. 4. 2018, bod 56
[7] KMEC, J. – KOSAŘ, D, – KRATOCHVÍL, J. – BOBEK, M.: Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. I. vydání. Praha, C. H. Beck, 2012, str. 1058, 1087
[8] KMEC, J. – KOSAŘ, D, – KRATOCHVÍL, J. – BOBEK, M.: Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. I. vydání. Praha, C. H. Beck, 2012, str.1060 – 1061.
[9] Európska komisia pre ľudské práva, Mahler proti Nemecku, sťažnosť č. 29045/95, rozsudok z 14. 1. 1998
[10] Európsky súd pre ľudské práva, Nikula proti Fínsku, sťažnosť č. 31611/96, rozsudok z 21. 3. 2002
[11] Európsky súd pre ľudské práva, Čeferin proti Slovinsku, sťažnosť č. 40975/08, rozsudok z 16. 4. 2018
[12] Európsky súd pre ľudské práva, Kyprianou proti Cypru, sťažnosť č. 73797/01, rozsudok z 15. 12. 2005
[13] Európsky súd pre ľudské práva, Kincses proti Maďarsku, sťažnosť č. 66232/10, rozsudok z 27. 1. 2015
[14] Európsky súd pre ľudské práva, Rodriguez Ravelo proti Španielsku, sťažnosť č. 48074/10, rozsudok z 12. 1.2016
[15] Európsky súd pre ľudské práva, Radobuliac proti Chorvátsku, sťažnosť č. 51000/11, rozsudok z 28. 9. 2016
[16] Európsky súd pre ľudské práva, Simić proti Bosne a Hercegovine, sťažnosť č. 39764/20, rozsudok z 17. 5. 2022
[17] Európsky súd pre ľudské práva, Lutgen proti Luxembursku, sťažnosť č. 36681/23, rozsudok z 16. máj 2024
[18] Európsky súd pre ľudské práva, Bagirov proti Azerbajdžanu, sťažnosť č. 81024/12 a 28198/15, rozsudok z 25. 9. 2020
[19] REPÍK, B.: Svoboda projevu advokáta při výkonu obhajoby v judikatuře Evropského soudu pre lidské práva. Bulletin advokácie č. 1/2003, str. 23.
[20] Európsky súd pre ľudské práva, Morice proti Francúzsku, sťažnosť č. 29369/10, rozsudok z 23. 4. 2015
[21] REPÍK, B.: Svoboda projevu advokáta při výkonu obhajoby v judikatuře Evropského soudu pre lidské práva. Bulletin advokácie č. 1/2003, str. 24.