K aktuálnym návrhom zmien v trestnom práve
Bratislava 12. decembra 2023
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
v posledné dni a týždne v diskusii vo verejnom priestore opäť raz rezonuje téma trestného práva. Slovenská advokátska komora túto tému veľmi pozorne sleduje, keďže akékoľvek významnejšie zmeny v trestnom práve úzko súvisia s výkonom advokácie a ochranou základných práv.
Ako býva pravidlom, trestná politika má nielen odborný rozmer, ale aj spoločensko-politický. A ako rovnako býva pravidlom, Slovenská advokátska komora sa ako apolitická samosprávna organizácia zapája výlučne do odbornej časti diskusie, a zo zásady nekomentuje jej politické rozmery.
Keďže nielen médiá, ale aj viacerí z Vás sa na nás obraciate s otázkami, aký je postoj SAK k predloženému návrhu zákona, dovoľte nám, aby sme na tomto mieste zosumarizovali niektoré základné postoje, ktoré sme poskytli aj médiám, a zároveň ich konzistentne tlmočíme aj na odborných fórach.
K predloženému návrhu novely Trestného zákona sme sa všeobecne vyjadrili v tlačovej správe zaslanej médiám a publikovanej na našom webe 6. decembra 2023. Toto stanovisko sme vydali bezprostredne po zverejnení návrhu zákona a vyjadrili sme sa v ňom najmä k otázke znižovania trestných sadzieb:
„Novela obsahuje aj úpravy, po ktorých roky volala veľká časť odbornej verejnosti z radov sudcov, prokurátorov, advokátov i akademickej sféry. Navrhované zníženie trestných sadzieb by Slovensko podľa nášho názoru významným spôsobom priblížilo k európskym štandardom. Súčasne platí, že aj po takejto zmene trestných sadzieb by bol slovenský Trestný zákon stále relatívne prísnejší v porovnaní s inými krajinami EÚ. Drakonické trestné sadzby viedli k mnohým anomáliám v trestnom práve. Výsledkom sú preplnené väznice, takmer rekordný počet väznených osôb na počet obyvateľov a mizerné výsledky z hľadiska nápravy odsúdených a prevencie kriminality. Zároveň sa domnievame, že neodôvodnene vysoké trestné sadzby mohli byť v minulosti zdrojom korupcie a opakovaného zneužívania moci.“ (z tlačového vyhlásenia SAK zo 6. decembra 2023)
V horeuvedenej tlačovej správe sme sa zároveň jasne vyjadrili k návrhu na skrátené legislatívne konanie:
„Čo sa týka samotného návrhu, ide o pomerne rozsiahly legislatívny materiál, ktorý si bude vyžadovať pozorné preštudovanie. V tejto súvislosti na jednej strane oceňujeme, že Ministerstvo spravodlivosti SR, podobne ako v minulosti aj teraz, prizvalo ku konzultáciám k niektorým častiam novely aj zástupcov Slovenskej advokátskej komory. Na druhej strane však konštatujeme, že návrh prerokovať tak zásadné zmeny základného kódexu trestného práva v skrátenom legislatívnom konaní nepovažujeme za najšťastnejší. Rozumieme, že väčšina tém už bola opakovane predmetom odborných diskusií v rozličných komisiách aj na pôde MS SR, a to aj pri tvorbe nedávneho návrhu novely predstaveného na konci minulého volebného obdobia. Napriek tomu SAK dlhodobo presadzuje názor, že zásadné zmeny v kódexoch by sa mali vždy riešiť štandardnou formou.“
V ešte skoršom separátnom stanovisku sme sa na dopyt médií vyjadrili aj k osobitnej téme zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré poskytujeme v plnom znení:
„Na organizačné usporiadanie prokuratúry a sústavy súdov môže byť viacero legitímnych pohľadov. Podstatné je, aby prokuratúra účinne chránila práva a záujmy fyzických a právnických osôb i štátu, a aby všetky súdy rozhodovali nezávisle a nestranne. Z teoreticko-právneho pohľadu vnímame súčasné nastavenie ako jedno z viacerých možných riešení, ktoré však automaticky nemusí byť aj to najlepšie.
Z pohľadu právnej komparatistiky je faktom, že slovenský model je v porovnaní s inými vyspelými demokraciami skôr výnimočný. Respektíve aj tam, kde bola snaha koncentrovať moc do „špecializovaných“ inštitúcií, sme videli skôr tendenciu z týchto riešení ustupovať, keďže s tým môžu byť spojené určité riziká. V tejto súvislosti poukazujeme na niektoré špecifické nedostatky súčasnej úpravy vo vzťahu k posudzovaniu nezávislosti prokurátorov ÚŠP.
Z uvedeného vyplýva, že plnenie úloh prokuratúry i všeobecných súdov si možno predstaviť aj v inom organizačnom usporiadaní, ako je to podľa platného právneho stavu. Pri výbere konkrétneho modelu je však vždy potrebné sledovať cieľ, ktorým musí byť riadne a zákonné fungovanie prokuratúry a dôsledne nezávislé postavenie súdov.“ (Mediálny odbor SAK, 5.12.2023)
Toto vyjadrenie sme vydali aj s ohľadom na judikatúru Ústavného súdu SR, napr. PL. ÚS 25/2020:
„Princípy determinujúce organizačnú štruktúru prokuratúry a funkčné vzťahy pri výkone jej pôsobnosti sú princípmi zákonnými, nie princípmi ústavnými. Z tejto skutočnosti vyplýva oveľa širšia miera regulatívnej voľnosti zákonodarcu pri úprave postavenia, činnosti a organizácie prokuratúry, ako aj vymenúvania a odvolávania prokurátorov či pri úprave práv a povinností prokurátorov, než je to v prípadoch týkajúcich sa postavenia, činnosti a organizácie súdov, ako aj vymenúvania a odvolávania či úprave práv a povinností sudcov.“
Aj na základe uvedeného možno konštatovať, že samotná zmena organizačnej štruktúry prokuratúry (vrátane zrušenia ÚŠP) je plne v právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň ide evidentne nielen o odbornú, ale aj o politickú otázku.
Napriek uvedenému trváme na našom postoji vo vzťahu k legislatívnemu procesu. Rozumieme niektorým dôvodom za urýchlené zmeny, z ktorých aspoň časť mala byť podľa nášho názoru prijatá už dávno (napr. vo vzťahu k restoratívnej justícii). Faktom však je, že takýto zrýchlený postup je spojený s viacerými rizikami, vrátane potenciálneho podania návrhu na konanie o súlade právneho predpisu s Ústavou SR a najmä ďalšej neprimeranej politizácie odborných otázok trestného práva.
