Rokovací poriadok

Podľa štatútu účinného od 2. januára 2020 zverejneného v Obchodnom vestníku č. 1/2020 zo dňa 2. januára 2020, Slovenská advokátska komora, ako samosprávna stavovská organizácia a právnická osoba zriadená zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), v znení neskorších predpisov, je zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu v zmysle štvrtej hlavy prvej časti zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, s názvom Rozhodcovský súd Slovenskej advokátskej komory a so sídlom v Bratislave, Slovenská republika.

Slovenská advokátska komora mení a nahrádza tento štatút, ktorý teraz znie nasledovne:

Článok I
Úvodné ustanovenia

(1) Vymedzenie pojmov. Pojmy začínajúce veľkým písmenom, ktoré nie sú definované v tomto rokovacom poriadku Rozhodcovského súdu (ďalej len „Rokovací poriadok“), majú význam, aký im bol priradený v Štatúte.
(2) Rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd je zriadený Komorou. Rozhodcovský súd má Štatút, ktorý upravuje najmä jeho vnútorné fungovanie a vecnú pôsobnosť.
(3) Rokovací poriadok. Komora vydáva Rokovací poriadok podľa § 12 ods. 2 a § 14 Zákona o rozhodcovskom konaní. Rokovací poriadok upravuje najmä (i) postup konania pred Rozhodcovským súdom, vrátane postupu ustanovenia a odvolania rozhodcov, (ii) Pravidlá o trovách (Príloha A), Pravidlá o odmenách (Príloha B), (iii) Pravidlá zmierovacieho konania (Príloha C) a (iv) Doplňujúce pravidlá pre korporátnu arbitráž (Príloha D).
(4) Rozhodcovské pravidlá. Rozhodcovské konanie sa riadi Rokovacím poriadkom, Štatútom, pravidlami určenými rozhodcovským senátom a pravidlami dohodnutými medzi stranami konania. Vo veciach neupravených spôsobom podľa predchádzajúcej vety sa rozhodcovské konanie riadi Zákonom o rozhodcovskom konaní. Na dohodu strán alebo jej časť, ktorá ani s prihliadnutím na všetky okolnosti nie je zlučiteľná s Rokovacím poriadkom, Štatútom alebo Zákonom o rozhodcovskom konaní, sa v konaní pred Rozhodcovským súdom neprihliada a hľadí sa na ňu ako na nezáväznú a nevymožiteľnú.
(5) Voľba Rozhodcovského súdu. Rozhodcovské pravidlá sa aplikujú na spory, ktoré sa strany v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke (spolu ďalej len „Rozhodcovská zmluva“) dohodli riešiť v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom (napríklad odkazom na Rozhodcovský súd alebo jeho rozhodcovské pravidlá).
(6) Miesto konania. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava, Slovenská republika. Ústne pojednávanie, konzultácie medzi členmi rozhodcovského senátu, preskúmanie tovaru, majetku alebo listín alebo iné procesné úkony sa môžu uskutočniť na akomkoľvek mieste, ktoré určí rozhodcovský senát po konzultácii so stranami konania.
(7) Jazyk konania. Konanie pred Rozhodcovským súdom je v slovenskom jazyku, ak sa strany nedohodli na používaní iného jazyka alebo jazykov. Strany si môžu okrem slovenského jazyka zvoliť aj český, anglický alebo nemecký jazyk. Rozhodcovský súd alebo rozhodcovský senát môže nariadiť, aby k podaniam alebo dôkazom bol priložený ich úradný preklad do slovenského jazyka.
(8) Rozhodné právo. Pri rozhodovaní aplikuje Rozhodcovský súd hmotné právo zvolené stranami. Ak takej dohody niet, rozhodcovský senát aplikuje právo, ktoré určí podľa kolíznych noriem slovenského práva. Rozhodcovský súd aplikuje vždy procesné právo Slovenskej republiky.
(9) Počet vyhotovení. Všetky podania v rozhodcovskom konaní sa musia podať v toľkých vyhotoveniach, aby každá strana (okrem strany, ktorá podanie robí), každý rozhodca a Tajomník mohli dostať jedno vyhotovenie.
(10) Plnomocenstvo. Rozhodcovský súd má právo v ktoromkoľvek štádiu konania požadovať predloženie plnomocenstva alebo iného dokladu preukazujúceho právo osoby konať alebo vystupovať v rozhodcovskom konaní v mene strany.

Článok II
Žaloba, žalobná odpoveď a vzájomná žaloba

(1) Žaloba. Rozhodcovské konanie sa začína dňom, keď bola Rozhodcovskému súdu doručená žaloba. Žaloba musí obsahovať aspoň (i) označenie strán, prípadne ich zástupcov, (ii) opis rozhodujúcich skutočností, (iii) označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať, (iv) odkaz na právne predpisy, o ktoré sa žaloba opiera, (v) návrh vo veci samej, (vi) hodnotu sporu v eurách alebo jej odhad, (vii) kópiu Rozhodcovskej zmluvy, (viii) meno rozhodcu, ktorého žalobca nominuje, ak podľa Rozhodcovskej zmluvy má spor rozhodovať trojčlenný rozhodcovský senát a žalobca má právo rozhodcu nominovať a (ix) podpis žalobcu alebo jeho zástupcu.
(2) Účinky podania žaloby. Podanie žaloby na Rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky ako keby bola žaloba podaná na inak príslušný všeobecný súd.
(3) Odstránenie vád podania. Ak žaloba neobsahuje predpísané náležitosti alebo nie je podaná v predpísanom počte vyhotovení, Tajomník vyzve žalobcu na jej doplnenie v lehote nie kratšej ako 14 dní.
(4) Odoslanie žaloby žalovanému. Ak žaloba obsahuje všetky predpísané náležitosti a Rozhodcovský súd po predbežnom posúdení svojej právomoci podľa Článku III(7)(c), prípadne Článku III(10)(b) Štatútu prijme spor na rozhodovanie, Tajomník odošle žalobu žalovanému bez zbytočného odkladu spolu so Štatútom, Rokovacím poriadkom a Zoznamom rozhodcov.
(5) Žalobná odpoveď. Tajomník pri odoslaní žaloby žalovaného vyzve, aby sa k nej vyjadril v lehote 30 dní. Na žiadosť žalovaného podanú pred uplynutím tejto lehoty ju môže Tajomník primerane predĺžiť. Žalobná odpoveď musí obsahovať aspoň (i) označenie strán, prípadne ich zástupcov, (ii) vyjadrenie žalovaného k rozhodujúcim skutočnostiam, dôkazom a právnym predpisom uvedeným v žalobe, (iii) opis rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktoré žalovaný navrhuje vykonať, a odkaz na právne predpisy, o ktoré sa žalovaný opiera, (iv) návrh vo veci samej, (v) meno rozhodcu, ktorého žalovaný nominuje, ak podľa Rozhodcovskej zmluvy má spor rozhodovať trojčlenný rozhodcovský senát a žalovaný má právo rozhodcu nominovať, a (vi) podpis žalovaného alebo jeho zástupcu.
(6) Neplnenie povinností strany sporu. Ak žalovaný nepodá žalobnú odpoveď alebo ak sa ktorákoľvek strana konania odmieta na konaní zúčastniť napríklad tým, že sa nedostaví na ústne pojednávanie alebo je v rozhodcovskom konaní inak nečinná, Rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní a rozhodovať na základe podaní a dôkazov, ktoré mu boli predložené.
(7) Vzájomná žaloba. Spolu so žalobnou odpoveďou môže žalovaný podať vzájomnú žalobu, v ktorej si uplatní svoje práva proti žalobcovi. Žalobná odpoveď musí obsahovať aspoň náležitosti stanovené v Článku II(1)(i) až (vii) a (ix) Rokovacieho poriadku. Ustanovenia Rokovacieho poriadku týkajúce sa žaloby sa na vzájomnú žalobu aplikujú primerane.
(8) Vylúčenie do samostatného konania. Ak to Rozhodcovský súd považuje za vhodné, môže vylúčiť vzájomnú žalobu do samostatného rozhodcovského konania.
(9) Zmena a doplnenie žaloby. Strany konania môžu svoje nároky v priebehu rozhodcovského konania meniť a dopĺňať, ibaže rozhodcovský senát považuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustnú preto, že podľa názoru rozhodcovského senátu môže takáto zmena alebo doplnenie spôsobiť neprimerané prieťahy v konaní, neprimerane navýšiť trovy rozhodcovského konania alebo inak neprimerane sťažiť riadne pokračovanie v rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu, že zmena alebo doplnenie je neprípustné, nebráni strane podať na Rozhodcovskom súde samostatnú žalobu.
(10) Spojenie konaní. Rozhodcovský súd môže spojiť viacero rozhodcovských konaní prebiehajúcich pred Rozhodcovským súdom do jedného konania. Rozhodcovský súd pritom prihliadne na stanovisko strán a zváži najmä otázky zlučiteľnosti Rozhodcovských zmlúv a zloženie rozhodcovských senátov.

Článok III
Rozhodovanie o prijatí žaloby a o právomoci

(1) Prijatie žaloby. Ak Rozhodcovský súd prijme žalobu na konanie, Tajomník ju podľa Článku II(4) Rokovacieho poriadku odošle žalovanému. Ak Rozhodcovský súd odmietne žalobu prijať, Tajomník o tom informuje žalobcu; týmto nie je dotknuté žalobcovo právo žiadať súd o určenie, že Rozhodcovská zmluva je platná alebo vyzvať žalovaného na potvrdenie platnosti alebo prijatie Rozhodcovskej zmluvy.
(2) Posúdenie právomoci rozhodcovským senátom. Oznámenie o prijatí sporu na rozhodcovské konanie podľa Článku III(1) Rokovacieho poriadku nemá vplyv na právo rozhodcovského senátu samostatne posúdiť právomoc Rozhodcovského súdu v rozhodcovskom uznesení alebo rozhodcovskom rozsudku, vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti Rozhodcovskej zmluvy. Ak Rozhodcovský súd rozhodne o právomoci v rozhodcovskom uznesení, strana, ktorá vzniesla námietku právomoci, môže v súlade s § 21 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní v 30-dňovej lehote po doručení rozhodcovského uznesenia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
(3) Časové obmedzenie. Časové obmedzenie námietok nedostatku právomoci sa riadi § 21 ods. 2 a 3 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Článok IV
Rozhodcovia

(1) Práva a povinnosti rozhodcu. Práva a povinnosti rozhodcov sú stanovené v Zákone o rozhodcovskom konaní, Štatúte a Rokovacom poriadku a môžu tiež vyplynúť z dohody strán a rozhodcu. V súlade s § 6a Zákona o rozhodcovskom konaní sa rozhodca zaväzuje vykonávať funkciu rozhodcu nezávisle, nestranne a s odbornou starostlivosťou tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu, aby nedochádzalo k porušovaniu ich práv a právom chránených záujmov, a aby sa práva na ich úkor nezneužívali; rozhodca je tiež povinný pri výkone svojej funkcie konať a rozhodovať bez zbytočných prieťahov.
(2) Nominácia a ustanovenie rozhodcu stranou. Strana konania môže nominovať za rozhodcu osobu zapísanú v Zozname rozhodcov alebo inú osobu, ak táto osoba spĺňa všeobecné podmienky na Zápis stanovené v Článku V(3) Štatútu a osobitné podmienky na Zápis stanovené v Článku V(4)(a) a V(4)(b) Štatútu. Ak sa osoba nominovaná stranou rozhodne prijať funkciu rozhodcu, musí tak urobiť podľa Článku IV(4) Rokovacieho poriadku. Osoba nominovaná stranou za rozhodcu sa považuje za ustanoveného rozhodcu až po jej potvrdení Predsedom podľa Článku III(7)(a) Štatútu alebo Predsedníctvom podľa Článku III(10)(c) Štatútu. Akýkoľvek odkaz v Rozhodcovskej zmluve na právo strany nominovať, vymenovať, zvoliť si alebo ustanoviť rozhodcu sa bude vždy vykladať ako právo nominovať podľa tohto Článku Rokovacieho poriadku.
(3) Ustanovenie rozhodcu Predsedníctvom. Predsedníctvo môže za rozhodcu ustanoviť len rozhodcu zapísaného v Zozname rozhodcov. Pred ustanovením rozhodcu Predsedníctvom podľa Článku III(10)(d) Štatútu dá Tajomník stranám možnosť vyjadriť sa k osobe predbežne vybranej Predsedníctvom ako možnému rozhodcovi a predloží stranám Vyhlásenie o nezávislosti a nestrannosti takejto osoby.
(4) Prijatie funkcie rozhodcu. Prijatím funkcie rozhodcu sa rozhodca zaväzuje plniť si práva a povinnosti vyplývajúce z Rokovacieho poriadku, Štatútu, ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní vo veciach neupravených Rokovacím poriadkom a Štatútom. Pri prijatí funkcie rozhodca pravdivo a úplne vyplní, podpíše a doručí Tajomníkovi Vyhlásenie o nezávislosti a nestrannosti na tlačive zverejnenom na webovom sídle Rozhodcovského súdu. Rozhodca je povinný doručiť Vyhlásenie o nezávislosti a nestrannosti Tajomníkovi do 15 dní od doručenia (i) oznámenia o jeho nominácii stranou konania alebo ostatnými rozhodcami alebo (ii) oznámenia o jeho predbežnom výbere Predsedníctvom. Ak tak rozhodca neurobí, platí, že funkciu rozhodcu neprijíma.
(5) Pokračujúca povinnosť nezávislosti a nestrannosti. Po tom, ako bol rozhodca ustanovený, je povinný bezodkladne stranám sporu, ostatným rozhodcom a Tajomníkovi oznámiť okolnosti, ktoré vznikli počas trvania rozhodcovského konania, a ktoré by mohli mať vplyv na vyhlásenia, ktoré urobil vo Vyhlásení o nezávislosti a nestrannosti.
(6) Námietka predpojatosti proti rozhodcovi. Po tom, ako bol rozhodca ustanovený, môže ktorákoľvek strana proti nemu podať námietku predpojatosti výlučne z dôvodu, ktorý sa dozvedela potom, ako bol rozhodca ustanovený. Námietka sa podáva Rozhodcovskému súdu a musí byť adresovaná do rúk Tajomníka, ktorý námietku postúpi rozhodcovi, ktorého sa týka. Ak sa rozhodca nevzdá funkcie rozhodcu do 15 dní po tom, ako mu bola doručená námietka, o námietke rozhodne Predsedníctvo podľa Článku III(10)(e) Štatútu do 45 dní od jej doručenia Rozhodcovskému súdu. Ak Predsedníctvo námietke nevyhovie alebo o nej v stanovenej lehote nerozhodne, namietajúca strana má podľa § 9 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní právo požiadať súd, aby o námietke rozhodol.
(7) Vzdanie sa funkcie rozhodcu. Rozhodca sa môže vzdať funkcie rozhodcu len zo závažných dôvodov. Vzdanie sa funkcie musí byť písomné a adresované Tajomníkovi. Vzdanie sa funkcie je platné momentom, keď ho rozhodnutím akceptuje Predseda podľa Článku III(7)(b) Štatútu alebo Predsedníctvo podľa Článku III(10)(f) Štatútu.
(8) Odvolanie z funkcie rozhodcu. Predsedníctvo môže rozhodcu alebo rozhodcov odvolať z funkcie (i) na základe návrhu ktorejkoľvek zo strán konania, ak rozhodca alebo rozhodcovia bez dostatočného a náležitého odôvodnenia a napriek písomnému napomenutiu Tajomníkom nepostupujú v rozhodcovskom konaní bez prieťahov, (ii) na základe námietky o predpojatosti alebo (iii) ak je to potrebné pre zachovanie princípu rovnosti strán pri ustanovovaní rozhodcovského senátu. Predsedníctvo rozhodcu alebo rozhodcov odvolá vždy, ak to navrhnú alebo s tým súhlasia všetky strany konania.
(9) Zánik funkcie rozhodcu. Funkcia rozhodcu zaniká dňom (i) vydania rozhodnutia o akceptácii vzdania sa funkcie rozhodcu, (ii) doručenia odvolania z funkcie rozhodcu rozhodcovi, najneskôr však uplynutím siedmeho dňa po odoslaní odvolania na adresu, ktorú rozhodca oznámil Rozhodcovskému súdu ako adresu na doručovanie, alebo (iii) ak rozhodca prestane plniť všeobecné požiadavky na Zápis podľa Článku V(3) Štatútu.
(10) Náhradný rozhodca. Ak rozhodcovi zanikla funkcia, právo nominovať náhradného rozhodcu patrí tej strane, stranám alebo rozhodcom, ktorí tohto rozhodcu nominovali pôvodne; právo nominovať náhradného rozhodcu zaniká, ak nie je využité do 30 dní odo dňa, kedy sa strana, strany alebo príslušní rozhodcovia oprávnení toto právo vykonať dozvedeli o tom, že pôvodnému rozhodcovi zanikla funkcia. Ak právo nominovať podľa predchádzajúcej vety zanikne alebo ak právo ustanoviť pôvodného rozhodcu patrilo Predsedníctvu, ustanoví náhradného rozhodcu Predsedníctvo do 60 dní odo dňa, v ktorom pôvodnému rozhodcovi zanikla funkcia. Na ustanovenie náhradného rozhodcu sa primerane použijú ustanovenia Štatútu a Rokovacieho poriadku o ustanovení pôvodného rozhodcu.
(11) Odmena a náhrada nákladov rozhodcu. Rozhodca má nárok na odmenu a náhradu nákladov podľa Pravidiel o trovách a Pravidiel o odmenách.

Článok V
Rozhodcovský senát

(1) Počet členov senátu. V rozhodcovskom konaní koná jednočlenný alebo trojčlenný rozhodcovský senát. Strany sa môžu dohodnúť, či ich spor bude predložený jednočlennému alebo trojčlennému rozhodcovskému senátu. Ak sa strany nedohodli, rozhodne Predseda podľa Článku III(7)(d) Štatútu.
(2) Tvorba jednočlenného senátu. Ak sa strany nedohodli inak, rozhodca jednočlenného senátu bude nominovaný spoločným návrhom strán predloženým Rozhodcovskému súdu. Ak strany takýto návrh neurobia ani do 30 dní po tom, ako ich na predloženie návrhu vyzval Tajomník, rozhodcu ustanoví Predsedníctvo v súlade s Článkom IV(3) Rokovacieho poriadku.
(3) Tvorba trojčlenného senátu. Trojčlenný senát sa skladá z dvoch rozhodcov a predsedajúceho rozhodcu. Ak sa strany nedohodli inak, rozhodcovia trojčlenného senátu budú ustanovení tak, že jedného nominuje žalobca, jedného žalovaný a títo dvaja rozhodcovia po tom, ako boli potvrdení Predsedom alebo Predsedníctvom, spoločne nominujú predsedajúceho rozhodcu. Na nomináciu a ustanovenie predsedajúceho rozhodcu nominovaného dvoma rozhodcami platí rovnako Článok IV(2) Rokovacieho poriadku. Ak ktorákoľvek zo strán alebo dvaja rozhodcovia takúto nomináciu neurobia ani do 15 dní po tom, ako ich na to vyzval Rozhodcovský súd, rozhodcu alebo predsedajúceho rozhodcu ustanoví Predsedníctvo v súlade s Článkom IV(3) Rokovacieho poriadku.
(4) Pluralita na strane žalobcu alebo žalovaného. Ak sa strany nedohodli inak, ak je na strane žalobcu alebo na strane žalovaného viacero osôb, nominujú osoby na jednej strane rozhodcu spoločne. Ak osoby na strane žalobcu alebo na strane žalovaného nenominujú rozhodcu spoločne ani do 15 dní po tom, ako ich na to vyzval Rozhodcovský súd, platí, že osoby na jednej strane sa dohodli, že rozhodcu alebo rozhodcov ustanoví Predsedníctvo v súlade s Článkom IV(3) Rokovacieho poriadku.
(5) Postúpenie spisu. Bez zbytočného odkladu po ustanovení všetkých rozhodcov Tajomník zašle rozhodcovskému senátu celý rozhodcovský spis a informuje o tom strany.

Článok VI
Priebeh konania

(1) Princípy konania. Za podmienky dodržania Rokovacieho poriadku, Štatútu a Zákona o rozhodcovskom konaní má rozhodcovský senát právo, po konzultácii so stranami konania, prijať procesné pravidlá a viesť rozhodcovské konanie spôsobom, ktorý považuje za vhodný; rozhodcovský senát poskytne každej strane sporu rovnakú možnosť na uplatnenie jej práv a na ich ochranu.
(2) Procesné pravidlá. Rozhodcovský senát do 30 dní po tom, ako mu Tajomník doručil spis, prijme po konzultácii so stranami procesné pravidlá konania a predbežný časový harmonogram konania. Strany sa zaväzujú riadiť sa týmito procesnými pravidlami a predbežným harmonogramom konania. Strany sa zaväzujú spolupracovať s Rozhodcovským súdom a rozhodcovským senátom pri riešení sporu a riadiť sa procesnými rozhodnutiami, vrátane predbežných opatrení.
(3) Dokazovanie. Rozhodcovský senát vykonáva dôkazy navrhnuté stranami a môže vyhľadávať dôkazy, požadovať predloženie dôkazov a vykonať výsluch zástupcov strán, svedkov, odborne spôsobilých osôb („odborníkov“) a znalcov. Rozhodcovský senát zváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. Aplikujú sa pravidlá o mlčanlivosti, výsluchu, vykonania dôkazu a vyhodnotenia výsledkov dokazovania stanovené v § 27 ods. 2 až 4 Zákona o rozhodcovskom konaní.
(4) Odborníci a znalci. Rozhodcovský senát môže ustanoviť odborníka alebo odborníkov, znalca alebo znalcov, ak rozhodnutie môže závisieť od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Rozhodcovský senát poskytne stranám možnosť vyjadriť sa k osobe odborníka alebo znalca ešte pred jeho ustanovením; Rozhodcovský senát za týmto účelom vyzve odborníka alebo znalca na predloženie prehlásenia o jeho nepredpojatosti. Odborník podá odborné vyjadrenie alebo znalec podá znalecký posudok, v ktorom odpovie na otázky, ktoré mu položil Rozhodcovský senát. Rozhodcovský senát môže uložiť strane, aby poskytla odborníkovi alebo znalcovi všetky podstatné informácie alebo aby predložil, alebo sprístupnil všetky podstatné listiny alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to potrebné na podanie odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku. Rozhodcovský senát zruší ustanovenie odborníka alebo znalca na základe námietky strany, ak podľa názoru Rozhodcovského senátu možno mať o odborníkovi alebo znalcovi odôvodnené pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Strana môže doručiť námietku Rozhodcovskému senátu najneskôr do 15 dní odo dňa, kedy sa dozvedela o dôvodoch zakladajúcich pochybnosti o jeho nepredpojatosti, ak o takýchto dôvodoch nevedela v čase, keď sa dozvedela o ustanovení znalca. Ustanovenie odborníka alebo znalca Rozhodcovským senátom nevylučuje, aby strany navrhovali dôkazy vo forme odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku vypracovaného iným odborníkom alebo znalcom a výsluchu takéhoto iného odborníka alebo znalca.
(5) Ústne pojednávanie. Ak sa strany nedohodli inak, rozhodcovský senát rozhodne, či a kedy nariadi ústne pojednávanie alebo či bude konanie výlučne písomné. Ak strany dohodou nevylúčili možnosť ústneho pojednávania, Rozhodcovský senát nariadi ústne pojednávanie, ak o to požiada ktorákoľvek strana konania. Ak dátum ústneho pojednávania nie je stanovený v predbežnom harmonograme konania, rozhodcovský senát oznámi nariadenie a deň ústneho pojednávania s dostatočným časovým predstihom, spravidla nie kratším ako 15 dní.
(6) Zastavenie konania. Rozhodcovský súd konanie v časti alebo celkom zastaví, ak
(a) žalobca neodstráni vady žaloby ani na základe výzvy Tajomníka podľa Článku II(3) Rokovacieho poriadku,
(b) žalovaný neodstráni vady vzájomnej žaloby ani na základe výzvy Tajomníka podľa Článku II(3) Rokovacieho poriadku; v takom prípade Rozhodcovský súd zastaví konanie v časti vzájomnej žaloby,
(c) žalobca ani po opakovanej výzve Tajomníka v stanovenom termíne nezaplatí celý registračný poplatok, poplatok za konanie alebo preddavok na osobitné náklady,
(d) žalovaný ani po opakovanej výzve Tajomníka v stanovenom termíne nezaplatí celý registračný poplatok, poplatok za konanie alebo preddavok na osobitné náklady vo vzťahu k vzájomnej žalobe; v takom prípade Rozhodcovský súd zastaví konanie v časti vzájomnej žaloby,
(e) žalobca vezme žalobu späť a žalovaný na prejednaní žaloby netrvá,
(f) žalovaný vezme vzájomnú žalobu späť a žalobca na prejednaní vzájomnej žaloby netrvá; v takom prípade Rozhodcovský súd zastaví konanie v časti vzájomnej žaloby,
(g) Rozhodcovský súd po predbežnom posúdení právomoci podľa Článku III(10)(b) Štatútu dospeje k záveru, že Rozhodcovský súd zjavne nemá právomoc na rozhodovanie o predloženom spore,
(h) rozhodcovský senát dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej,
(i) strany uzavreli zmier a (i) nepožiadali Rozhodcovský súd o zaznamenanie zmieru vo forme rozhodcovského rozsudku alebo (ii) rozhodcovský senát takejto žiadosti strán nevyhovel, alebo
(j) rozhodcovský senát dospeje k záveru, že pokračovanie v rozhodcovskom konaní nie je možné alebo potrebné.
(7) Ukončenie konania. Rozhodcovské konanie sa končí dňom odoslania rozhodcovského uznesenia o zastavení rozhodcovského konania alebo rozhodcovského rozsudku stranám. Skončenie rozhodcovského konania nemá vplyv na úkony Rozhodcovského súdu podľa Článku IX(4) a Článku X Rokovacieho poriadku.

Článok VII
Predbežné opatrenia

(1) Nariadenie predbežného opatrenia. Rozhodcovský senát môže na návrh strany konania uznesením nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery strán, ak je obava, že by výkon rozhodcovského rozsudku bol ohrozený, ak je obava, že dôkaz nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami alebo v iných prípadoch, v ktorých to rozhodcovský senát považuje za potrebné alebo vhodné.
(2) Zmena a zrušenie. Rozhodcovský senát môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť strany konania zmeniť alebo zrušiť predbežné opatrenie, ak sa zmenili alebo odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
(3) Zábezpeka a náhrada škody. Rozhodcovský senát môže podmieniť rozhodovanie a nariadenie predbežného opatrenia zložením primeranej zábezpeky stranou, ktorá o predbežné opatrenie žiada, na zabezpečenie škody, ktorá môže v súvislosti s nariadením predbežného opatrenia vzniknúť. Ak príslušná strana v lehote určenej Rozhodcovským senátom nezloží zábezpeku alebo nezaplatí poplatok stanovený v Sadzobníku, Rozhodcovský senát návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietne. Ak predbežné opatrenie zaniklo preto, že sa návrhu príslušnej strany vo veci samej nevyhovelo alebo bolo zrušené na základe námietky podľa Článku VII(5), príslušná strana je povinná uhradiť druhej strane škodu, ktorá jej nariadením predbežného opatrenia vznikla. Rozhodcovský senát môže rozhodnúť aj o náhrade škody podľa predchádzajúcej vety.
(4) Nariadenie predbežného opatrenia pred ustanovením rozhodcovského senátu. Na návrh strany môže Rozhodcovský súd prostredníctvom na to určeného rozhodcu podľa Článku III(10)(j) Štatútu nariadiť predbežné opatrenie uvedené v Článku VII(1) aj pred ustanovením Rozhodcovského senátu.
(5) Nariadenie predbežného opatrenia ex parte. Na návrh strany môže rozhodca podľa Článku VII(4) alebo Rozhodcovský senát nariadiť predbežné opatrenie uvedené v Článku VII(1) aj bez doručenia návrhu druhej strane na vyjadrenie. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí rozhodca podľa Článku VII(4) alebo Rozhodcovský senát druhej strane až spolu s uznesením, ktorým o návrhu rozhodol. Druhá strana môže proti takto nariadenému predbežnému opatreniu podať na Rozhodcovský súd námietky, a to do 15 dní od jeho doručenia tejto strane. Námietky nemajú odkladný účinok, ak Rozhodcovský senát, nerozhodne inak. Rozhodcovský senát do 30 dní od podania námietok na Rozhodcovský súd rozhodne, či predbežné opatrenie zruší, zmení alebo potvrdí. Ak bolo predbežné opatrenie nariadené pred ustanovením Rozhodcovského senátu a v čase podania námietok na Rozhodcovský súd nebol Rozhodcovský senát ustanovený, o odkladnom účinku námietok a o námietkach rozhodne rozhodca podľa Článku VII(4).Exekučným titulom je v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní (i) uznesenie nariadené inak ako ex parte, a (ii) uznesenie o potvrdení alebo zmene ex parte predbežného opatrenia podľa Článku VII(5).

Článok VIII
Rozhodovanie

(1) Jednočlenný rozhodcovský senát. Ak je rozhodcovský senát jednočlenný, rozhodca rozhoduje v spore, vrátane všetkých procesných otázok, samostatne.
(2) Trojčlenný rozhodcovský senát. Ak je rozhodcovský senát trojčlenný, na každé jeho rozhodnutie sa vyžaduje súhlas väčšiny všetkých rozhodcov s tým, že predsedajúci rozhodca môže o procesných otázkach rozhodnúť samostatne, ak (i) ho na to poverili ostatní rozhodcovia rozhodcovského senátu alebo (ii) situácia neumožňuje žiadny odklad.
(3) Hlasovanie. Hlasovanie o rozhodcovskom rozhodnutí je neverejné. Ak sa rozhodca nezúčastní na hlasovaní, hoci bol o hlasovaní riadne upovedomený, ostatní rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu rozhodcovského senátu.
(4) Podpisovanie a odchylné stanovisko. Rozhodcovské rozhodnutie podpisujú všetci rozhodcovia rozhodcovského senátu s výnimkou procesných rozhodnutí, o ktorých rozhoduje podľa Článku VIII(2) Rokovacieho poriadku predseda rozhodcovského senátu samostatne. Ak rozhodca odmietne podpísať rozhodnutie alebo ho nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v rozhodnutí spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca rozhodnutie nepodpísal. Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k rozhodnutiu svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho.

Článok IX
Rozhodcovský rozsudok

(1) Predmet. Rozhodcovský senát vydáva rozhodcovský rozsudok, ak rozhoduje vo veci samej alebo na základe zmieru uzatvoreného stranami konania. O ostatných veciach rozhoduje rozhodcovským uznesením. Na rozhodcovské uznesenie sa primerane použijú ustanovenia Rokovacieho poriadku a Štatútu o rozhodcovskom rozsudku.
(2) Rozsah. Rozhodcovský senát v rozhodcovskom rozsudku rozhodne o každom návrhu vo veci samej prijatom na rozhodcovské konanie, nesmie však prekročiť medze týchto uplatnených návrhov. Rozhodcovský senát môže vydať čiastočný rozhodcovský rozsudok o právnom základe alebo o časti uplatneného nároku, musí však vo výrokovej časti uviesť, že ide o čiastočný rozhodcovský rozsudok.
(3) Forma, obsah a odoslanie. Rozhodcovský senát vyhotoví rozhodcovský rozsudok v listinnej forme. Rozhodcovský rozsudok obsahuje aspoň náležitosti stanovené v § 34 ods. 2 a 4 Zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský senát odošle podpísaný rozhodcovský rozsudok Tajomníkovi, ktorý zabezpečí jeho doručenie stranám konania.
(4) Doplnenie a oprava. Ak (i) rozhodcovský senát v rozhodcovskom rozsudku nerozhodol o každom návrhu vo veci samej prijatom na rozhodcovské konanie alebo (ii) rozhodcovský rozsudok obsahuje chyby v písaní, v počítaní alebo iné podobné zrejmé nesprávnosti, rozhodcovský senát môže na žiadosť strany rozhodcovského konania podanej Rozhodcovskému súdu do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku strane podávajúcej žiadosť o doplnenie alebo opravu alebo z vlastnej iniciatívy do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku poslednej strane, vydať doplňujúci alebo opravný rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stáva súčasťou doplneného alebo opraveného rozsudku.

Článok X
Účinky a prieskum rozhodcovského rozsudku

(1) Účinky. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno preskúmať podľa Článku X(2) Rokovacieho poriadku alebo pri ktorom márne uplynula lehota na podanie žiadosti o jeho preskúmanie má pre strany rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
(2) Prieskum. Strany sa môžu dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok preskúma iný rozhodcovský senát ustanovený Predsedníctvom. Strana má právo podať žiadosť na Rozhodcovský súd o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní odo dňa, keď jej bol rozhodcovský rozsudok doručený. Nepodanie žiadosti oprávnenou stranou v lehote uvedenej v predchádzajúcej vete nemá vplyv na právo strany domáhať sa spôsobom ustanoveným Zákonom o rozhodcovskom konaní zrušenia rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom.
(3) Konanie o prieskume. V konaní o prieskume rozhodcovského rozsudku sa postupuje primerane podľa Rokovacieho poriadku o konaní smerujúcom k vydaniu rozhodcovského rozsudku. V konaní o prieskume rozhodcovského rozsudku rozhoduje jednočlenný rozhodcovský senát, pokiaľ Predsedníctvo s ohľadom na hodnotu alebo zložitosť sporu nerozhodne o ustanovení trojčlenného rozhodcovského senátu. Konanie o prieskume rozhodcovského rozsudku sa môže začať len ak žiadateľ v lehote na podanie žiadosti o preskúmanie uhradil registračný poplatok a poplatok za žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku podľa Sadzobníka. Rozhodcovský senát určí procesné pravidlá a predbežný časový harmonogram spravidla tak, aby v konaní mala strana, ktorá žiadosť o preskúmanie nepodala, právo na jedno písomné podanie a aby kontrolný rozhodcovský rozsudok bol vydaný do 3 mesiacov po doručení žiadosti o preskúmanie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovskému súdu.
(4) Kontrolný rozhodcovský rozsudok. Kontrolným rozhodcovským rozsudkom môže rozhodcovský senát rozhodnúť o potvrdení rozhodcovského rozsudku alebo zmene rozhodcovského rozsudku. Proti kontrolnému rozhodcovskému rozsudku nemožno podať žiadosť o preskúmanie Rozhodcovským súdom. Doručený kontrolný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
(5) Postup po zrušení rozhodcovského rozsudku súdom. Ak súd zrušil rozhodcovský rozsudok alebo kontrolný rozhodcovský rozsudok a vec vrátil Rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie, rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z ďalšieho prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Na ďalšie konanie sa primerane použijú ustanovenia Štatútu a Rokovacieho poriadku o konaní pred zrušením rozhodcovského rozsudku.

Článok XI
Doručovanie a lehoty

(1) Spôsoby doručovania. Rozhodcovský súd doručuje písomnosti poštovou alebo kuriérskou službou, osobne alebo elektronickými prostriedkami. Doručovanie elektronickými prostriedkami inak ako podľa osobitného predpisu (zákon o e-Governmente) je vylúčené pri doručovaní rozhodcovského rozsudku.
(2) Osoba na doručovanie. Doručuje sa strane konania alebo jej zástupcovi. Ak má strana viacerých zástupcov, doručuje sa tomu z nich, koho strana označí na doručovanie písomností; ak strana zástupcu takto neoznačí, doručuje sa ktorémukoľvek z nich.
(3) Doručenie. Ak Rozhodcovský súd doručuje poštovou alebo kuriérskou službou na adresu (i) sídla právnickej osoby zapísanej v Obchodnom registri alebo podobnom verejnom registri, (ii) miesta podnikania podnikateľa zapísaného v Obchodnom registri alebo podobnom verejnom registri alebo (iii) trvalého alebo prechodného pobytu osoby, ktorá nie je podnikateľom, a neexistuje dôkaz o skoršom doručení, zásielka sa považuje za doručenú v tretí pracovný deň po odovzdaní zásielky na prepravu poštovou alebo kuriérskou službou, ak sa doručovalo v rámci Slovenskej republiky, a v desiaty pracovný deň po odovzdaní zásielky na prepravu poštovou alebo kuriérskou službou, ak sa doručovalo do cudziny; pri doručovaní do cudziny sa spravidla využívajú kuriérske služby. Ak Rozhodcovský súd doručuje na emailovú adresu, ktorú mu strana oznámila, zásielka sa považuje za doručenú v deň nasledujúci po dni jej odoslania. Ak Rozhodcovský súd doručuje elektronicky do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu (zákon o e-Governmente), zásielka sa považuje za doručenú uplynutím úložnej lehoty podľa osobitného predpisu.
(4) Lehoty. Lehoty začínajú plynúť v deň nasledujúci po dni, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak je týmto dňom sobota, nedeľa, štátny sviatok alebo iný deň pracovného pokoja v mieste doručenia, lehota začne plynúť v najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty; ak takéhoto dňa v mesiaci niet, lehota uplynie v posledný deň mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo iný deň pracovného pokoja v mieste doručenia, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Soboty, nedele, štátne sviatky alebo dni pracovného pokoja pripadajúce na obdobie plynutia lehoty neprerušujú plynutie lehoty, ibaže je lehota určená podľa pracovných dní. Pokiaľ nie je zákonom stanovené inak, ak rozhodcovský senát nevykoná príslušný úkon v lehote stanovenej týmto Rokovacím poriadkom, jeho právomoc na vykonanie daného úkonu tým nezaniká.

Článok XII
Obmedzenie zodpovednosti

(1) V rozsahu, v akom to právny poriadok Slovenskej republiky pripúšťa, Komora, jej zamestnanci, členovia Predsedníctva, Tajomník a rozhodcovia nezodpovedajú za škodu spôsobenú v akejkoľvek súvislosti s rozhodcovským konaním, ibaže by bola spôsobená úmyselným konaním. Z náhrady škody je však vždy vylúčený ušlý zisk.

Článok XIII
Záverečné ustanovenia

(1) Aplikovateľnosť. Strany, ktoré sa dohodli predložiť svoj spor na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, sa podrobujú Štatútu a Rokovaciemu poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia rozhodcovského konania.
(2) Platnosť a účinnosť. Tento Rokovací poriadok nadobúda platnosť a účinnosť dňom zverejnenia v Obchodnom vestníku. Deň pred platnosťou a účinnosťou Rokovacieho poriadku stráca platnosť a účinnosť rokovací poriadok účinný od 2. januára 2020, pričom jeho ustanovenia sa použijú na rozhodcovské konanie, ktoré sa začalo pred platnosťou a účinnosťou Rokovacieho poriadku a účinky úkonu urobeného pred platnosťou a účinnosťou Rokovacieho poriadku zostávajú zachované.